Svätý apoštol Hermas
Jeho meno má grécky pôvod a znamená „pevný“.
Dnešný svätec je autorom alebo redaktorom kajúcneho apokalyptického spisu „Hermasov pastier“, ktorý vznikol v polovici 2. storočia v Ríme.
Hermas bol bratom pápeža Pia I. Podľa vlastných biografických údajov bol spočiatku otrokom, potom oslobodeným a stal sa z neho otec rodiny s nepodarenými deťmi. Hermas je v literárne vymyslenom príbehu poučený cirkvou, ktorá sa zjavila v podobe matróny, a neskôr aj anjelom v podobe pastiera, povzbudený k pokániu. Dostáva poučenie a je poverený úlohami pre Cirkev. Väčšina vedcov v súčasnosti zastáva názor, že autobiografické poznámky majú alegorický charakter.
Na základe podobnosti jeho spisov s náukami v kumránskych zvitkoch sa predpokladá, že Hermas pochádzal pravdepodobne z východu a bol židokresťanom.
Origenes identifikuje autora spisu Pastier s Hermasom, spomenutom v liste Rimanom. Klement Alexandrijský, Irenej a Tertulián priraďujú Hermasovo dielo, objavené v Kumráne, ku kánonickým spisom. Historicko-teologický význam diela spočíva v jeho názore na vývoj askézy v rámci žido-kresťanstva.
Najväčší význam má spis pre sviatosť pokánia. Hermas jasne svedčí, že pokánie je liekom na hriechy. V diele také pokánie nevystupuje ako neslýchaná novinka, ale vyplýva zo starého poriadku. Nové je označenie opakovanej, jedinej a poslednej možnosti pred blížiacim sa príchodom Krista na odpustenie všetkých hriechov. Kto padne znova, „len s ťažkosťou získa život“, stojí v spise. Podmienkou na odpustenie je zmena zmýšľania a príslušnosť k Cirkvi. Zadosťučinenie sa uskutoční cez prebývanie Svätého Ducha v duši.
Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK a VHL spracoval Ján Sabol
Jeho meno má grécky pôvod a znamená „pevný“.
Hermeias trpel za Krista už ako starec, v čase vlády cisára Antonina (138–161). Dnešný mučeník bol v mladosti vojakom. Miestom jeho utrpenia bolo kappadócke mesto Komana.
Ako píše životopisná legenda, vypočúval ho cisársky miestodržiteľ Sebastianus. Pre kresťanskú vieru ho kruto mučili. Vraj sa pri tom obrátil aj čarodejník, keď mu neuškodil jed, ktorý Hermeiasovi namiešal.
Svätý mučeník Hermeias zomrel sťatím v 2. storočí.
Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK a VHL spracoval Ján Sabol
Jej meno má grécky pôvod a znamená „Boží dar“. Dnešná mučenica Teodózia zvykne nosiť prívlastok aj z Konštantínopolu, zrejme pochádzala z tohoto mesta. Teodózia bola mníškou, keď cisár Lev Izaurský zakázal uctievanie ikon a nariadil zo vstupných brán do cisárskeho paláca zvesiť ikony Ježiša Krista. Teodózia bola jednou z kresťanov, ktorí rozhorčení z nariadenia bránili úradníkom, keď ikony dávali dole. Keď jeden z úradníkov z rebríka spadol a rozpútala sa bitka, cisár proti odporcom nariadenia kruto zakročil. Teodóziu a ďalších kresťanov, ktorí protestovali, zatkli, mučili a sťali. Stalo sa tak v roku 726. Jej telesné pozostatky pochovali v kláštornom chráme v Konštantínopole, ktorý neskôr po nej pomenovali. Z chrámu sa po roku 1453 stala zbrojnica pre loďstvo a od roku 1566 alebo 1574 je z niekdajšieho kláštorného chrámu svätej Teodózie, mešita Gül. Autorom životopisu prepodobnej Teodózie je Konštantín Akropolita (+ okolo 1321)