Náš prepodobný otec a vyznávač Teofan Sigrianský
Jeho meno je gréckeho pôvodu a znamená „Boh sa zjavil“. Byzantský historik sa narodil okolo roku 765 v Konštantínopole. Bol mníchom a predstaveným kláštora, ktorý založil v Sigriane pri Kyziku. V roku 787 sa zúčastnil na II. nicejskom koncile. V roku 815 si ho dal do Konštantínopolu pozvať cisár Lev V., pretože trval na úcte k ikonám. Preto ho cisár poslal na dva roky do vyhnanstva na ostrov Samotrake, kde zakrátko 12. marca 817 zomrel. Teofan Sigriansky pokračoval v diele Chronografa svojho priateľa Juraja Synkela. Spracoval roky 287 až 813. Táto kronika, v stredoveku veľmi známa, obsahuje vzácne chronologické údaje. Pre roky 769 až 813 je jediným byzantským historickým prameňom. Formálne sa v nej strieda hovorová a umelecká reč. Dielo ďalej rozvinulo viacero historikov a stalo sa tiež dôležitou súčasťou výučby histórie počas stredoveku na západe.
Jeho meno má grécky pôvod a znamená „bdelý“. Gregor sa narodil okolo roku 540 v Ríme. Bol Rimanom v pravom slova zmysle. Pochádzal zo vznešenej senátorskej rodiny a v rokoch 572 až 573 bol prefektom mesta. No z hlavného zástupcu mesta sa stal mníchom. Po smrti otca Gordiana použil dedičský podiel na výstavbu 6 rímskych kláštorov. Z rodinného paláca na ulici Clivus Scauri sa tak stal kláštor svätého Andreja. Tam sa Gregor okolo roku 575 utiahol. Aj Gregorove tety Tarsilla, ktorú si obzvlášť ctil, Emiliana a Gordiana žili dočasne v odlúčení od sveta. Pápež Benedikt I. alebo Pelágius II. ho vysvätil za regionálneho diakona, predstaveného siedmich cirkevných regiónov Ríma. Ako pápežského vyslanca ho v roku 579 poslal Pelágius II. do Byzancie. Hoci žil v cisárskom paláci, nezanechal mníšske spôsoby. O sedem rokov neskôr pracoval v Ríme ako poradca Pelágia II. Po jeho smrti ho, napriek jeho výhradám, zvolili za pápeža. Čakala na neho ťažká úloha. Vtedajšie ťažké pomery a neistotu na Západe voviedol do obdobia stredoveku. Gregorovi sa vďaka dobrým vzťahom k franskému kráľovskému domu podarilo pokresťančiť Anglosasov, ku ktorým poslal priora Svätoandrejského kláštora Augustína s ďalšími 40 mníchmi. Gregor úspešne nadviazal úzke vzťahy medzi Západogótskou ríšou v Španielsku a Rímskou cirkvou, keď sa v roku 586 odvrátili od arianizmu. Gregor ochraňoval roľníkov pred vykorisťovaním, keď vypukol hlad a epidémia reorganizoval obhospodarovanie cirkevných pozemkov . Gregor dosiahol mier s Longobardmi, ktorí v rokoch 592 až 593 obliehali Rím. Pomocou ich kráľovnej Teodelindy, ktorá už bola katolíčkou, pripravil cestu pre obrátenie Longobardov na katolícku vieru. Gregor ukončil milánsku schizmu. Staral sa aj o výchovu a posväcovanie kňazov. Pri zániku Východorímskej ríše Gregor dal pápežstvu ďalší rozmer, obhajcu a vodcu talianskeho obyvateľstva. Otvoril tak cestu pre vznik cirkevného štátu na čele s pápežom. Svätý Gregor zomrel 12. marca 604.