Náš otec svätý Cyril, jeruzalemský arcibiskup
Význam mena: ten, ktorý má moc; pán (z gr.)
Roky života: 315 – 386
Vyhlásený: 28.7.1882 – Lev XIII.
Dátum Cyrilovho narodenia sa odhaduje na rok 315. Vyrastal v Jeruzaleme. Narodil sa pár rokov pred vypuknutím bludu arianizmu (okrem iného hlásal, že Ježiš nebol Boží syn a že nie je jedno s Otcom). Jeho rodičia boli pravdepodobne kresťania a Cyril sa o nich v starobe príkladne postaral. Často aj slovom nabádal katechumenov, aby si ctili svojich rodičov „pretože akokoľvek sa im odplatíme, nikdy pre nich nebudeme tým, čím boli oni pre nás.“ Vieme, že mal sestru a synovca Gelasia, ktorý sa stal biskupom a tiež si ho uctievame ako svätého.
Cyril žil spočiatku ako viacerí muži v tej dobe, ktorí síce bývali každý vo svojom dome, ale zachovávali čistotu, askézu a slúžili iným. Neskôr bol za diakona a kňaza. Biskup sv. Maximus mu zveril katechumenov. Cyril ich pripravoval na prijatie sviatostí. Katechézy, ktoré pre nich napísal, sa zachovali dodnes. Veľmi pekne a presvedčivo písal o Božích veciach. Keď biskup Maximus zomrel, na jeho miesto bol menovaný práve Cyril. Podporoval ho ariánsky biskup Akácius z Cézarey, myslel si totiž, že bude mať spojenca. Zmýlil sa.
Keď Jeruzalem postihol hladomor, chudobní sa obrátili k Cyrilovi o pomoc. Ten, keďže nemal peniaze, predal niektoré cirkevné majetky a z toho podporoval biednych a chudobných. Akáciovi sa to nepáčilo, pokladal Cyrila za svojho podriadeného a obvinil ho z neoprávneného predaja majetku. Cyril sa bránil, Akácius ho teda vykázal. Cyril musel odísť do Tarzu a tam čakal na rozhodnutie koncilu. Tak sa začali dlhotrvajúce spory medzi Cyrilom a Akáciom. Začali síce majetkami a územím, ale preniesli sa aj do oblasti viery. Po viacerých prieťahoch koncil rozhodol v prospech Cyrila, Akácia a jeho učenie zhromaždení biskupi odmietli. Cyril sa vrátil späť do Jeruzalema. Tým to však neskončilo, keďže Akácius toto všetko predniesol cisárovi. Samozrejme, bolo to povedané tendenčne a Cyril bol znovu vykázaný z Jeruzalema.
V exile zotrval dovtedy, pokým sa cisárom nestal Julián, ktorý znovu povolal späť všetkých vyhnaných biskupov, ortodoxných, aj Ariancov. Niektorí tvrdia, že to spravil kvôli obnovujúcemu sa napätiu v Cirkvi, aby tak zvýšil svoju moc v impériu. Takže Cyril sa mohol vrátiť do Jeruzalemu. Keď Akácius zomrel, každá strana nominovala svojho vlastného nástupcu pre Cézareu. Cyril navrhol svojho synovca Gelázia. Na prvý pohľad to vyzerá ako nepotizmus (obsadzovanie miest príbuznými s rodiny), no svätosť Geláziovho života robila z neho skutočne vhodného kandidáta na túto funkciu. O rok neskôr – „vďaka“ novému cisárskemu konzulovi – však boli obaja vyhnaní z Palestíny. Späť do Jeruzalema prišiel Cyril po jedenástich rokoch. Našiel tam neporiadok, spôsobený bludármi a verejným násilím. Veci sa mu už nikdy nepodarilo dostať do pôvodných koľají.
Proti arianizmu však bojoval neúnavne ďalej. Zúčastnil sa koncilu v Carihrade (381), kde bolo potvrdené učenie koncilu v Nicei a definitívne bol zavrhnutý arianizmus. Koncil taktiež prijal rozhodnutie, ktorým očistil Cyrila od predošlých chýrov a vzdal mu pochvalu za „prínosný boj proti arianizmu na viacerých miestach“. Tak mohol Cyril stráviť ešte osem pokojných rokov v Jeruzaleme až do svojej smrti v r. 386. Mal asi sedemdesiat rokov. Za jeho prínos v oblasti náuky Cirkvi mu prináleží titul učiteľ Cirkvi.
Zdroj: http://www.zivotopisysvatych.sk/
Mená Aristarch a Trofim majú grécky pôvod. Aristarch znamená „najlepšieho pôvodu“ a meno Trofim „živiteľ“. Meno Pudent má zasa latinský pôvod a znamená „šikovný“.
Dnešní svätci žili v dobe apoštolov.
Aristarch bol spoločníkom na cestách a spolupracovníkom apoštola Pavla. List Kolosanom ho predstavuje ako židokresťana zo Solúna. S Pavlom bol v Efeze, na poslednej ceste v Jeruzaleme a počas putovania do Ríma. Pavol ho v liste Kolosanom nazýva spoluväzňom, zrejme preto, že bez toho, aby bol uväznený, zdieľal Pavlovo zajatie. Životopisné legendy z neho urobili biskupa zo Solúna alebo Apamei a pripočítali ho k 70 učeníkom.
Pudent bol pravdepodobne synom Prisky a rímskym senátorom. Oboch spomína Pavol v Druhom liste Timotejovi. V Ríme prejavil Pudent spoločne so svojimi dcérami Pudentiánou a Praxédou Petrovi pohostinnosť. Podľa tradície zriadil v Ríme jeden z najstarších chrámov, dnes zasvätený svätej Pudentiane.
Trofim bol kresťan z pohanstva a pochádzal z Efezu. Pavla sprevádzal na jar v roku 58 z 3. misijnej cesty z Korintu do Jeruzalema. Pavol raz musel nechať Trofima chorého v Miléte. Trofim sa nechtiac stal podnetom Pavlovho zatknutia, keď ho Pavol ako nežida vzal do átria Jeruzalemského chrámu. Neskoro-antické a stredoveké zoznamy apoštolov zaradili Trofima ako jedného zo 72 Ježišových učeníkov. Podľa týchto správ vraj Trofim zomrel s Pavlom v Ríme za cisára Nera.
Zdroj: http://grkatba.sk