V prvú nedeľu Veľkého pôstu slávime sviatok Víťazstva ortodoxie (teda pravej úcty ikon). Ide o historický sviatok pripomínajúci fakt, keď bolo ikonám – po niekoľkých desaťročiach ich zákazu a ničenia – prinavrátené ich správne liturgické používanie (r. 843). Význam sviatku spočíva v tom, že kladie dôraz na víťazstvo pravej (po grécko orthos) viery, resp. učenia (gr. doxa) nad bludmi.
Dnes nám Gréckokatolícka cirkev pripomína štyridsiatich dvoch svätých mučeníkov z Amoria. Autormi najstarších prameňov o dnešných svätcoch je spis mnícha Euodia z 9. storočia a oslavná reč Michala Synkella.
Ku koncu vlády gréckeho cisára Teofila (829-842) Rímska ríša utrpela veľké straty kvôli nájazdom Arabov a Saracénov. Bolo to v čase, keď sa cisár zaoberal otázkou úcty k ikonám. Po veľkej bitke pri hornofrýgijskom meste Amorion, významnom centre Byzancie, Arabi toto mesto obsadili. Prvých 42 čelných predstaviteľov mesta a armády zajali a odvliekli do Sýrie. Tam s nimi kruto zaobchádzali, vraj ešte horšie, ako s najväčšími zločincami, lebo boli kresťania. Aj cisár Teofil prosil o ich prepustenie, ponúkal výkupné, no bez výsledku.
Po siedmich rokoch väznenia ich odsúdili na smrť. Okolo roku 845 ich sťali mečom.