Svätý veľkomučeník Teodor Tirón
Meno Teodor má grécky pôvod a znamená „Boží dar“.
Najstarším svedectvom o mučeníctve a kulte dnešného svätca je oslavná reč Gregora Nysského z konca štvrtého storočia. Už sám Gregor vedel o Teodorovi málo. Vo svojom spise neuvádza miesto jeho narodenia. Opisuje ho len ako krajinu vychádzajúceho slnka, teda vo vtedajšom ponímaní Malú Áziu.
Krátko po zverbovaní k vojakom sa Teodor dostal do helenopontskej oblasti, kde sa jeho jednotka chystala prezimovať. Bolo to v čase prenasledovania kresťanov za cisára Maximiána Daia (305-313). Teodor po prvom vypočúvaní vypálil pohanský chrám matky božstiev v meste Amaseia. Napriek tomuto skutku mu vraj sudca ponúkol službu pohanského veľkňaza v tomto chráme. Potom ho mučili a nakoniec upálili.
Autorom ďalšieho diela, zbierky Teodorových zázrakov, ktoré vzniklo približne o sto rokov neskôr, je kňaz Chrysippos z Jeruzalema. Neskoršie byzantské texty sú bohatšie na legendárne prvky.
Hoci Teodor podstúpil mučenícku smrť v hlavnom meste provincie Helenopont v Amasee, stala sa hlavným miestom jeho kultu juhozápadne vzdialená Euchaita. Odtiaľ sa jeho kult v 5. storočí rozšíril do celého starokresťanského sveta. V roku 1210 relikviu hlavy svätého Teodora Tyróna preniesli z Konštantínopolu do talianskeho mesta Gaeta.
Konon pochádzal z Malej Ázie, z dediny Vidana. Po smrti rodičov a manželky dostal od Pána dar zázrakov. Vážili si ho kresťania i pohania. Raz na jeho rozkaz vrátil vlk malé dieťa, ktoré v dobe žatvy ukradol rodičom. Na jeho príhovor boli uzdravovaní chorí. Keď za Décia nastalo prenasledovanie kresťanov, cisársky zástupca Mahn nútil Konona, aby odpadol od viery. Pretože svätý odmietol, dal ho prefekt mučiť. To sa dozvedeli pohania z Vidany. Nahnevali sa, vtrhli k mučiteľom, mučeníka oslobodili. Prefekt len s ťažkosťami vyviazol živý. Konon sa zarmútil, že nemohol obetovať svoj život za Krista. Žil ešte 2 roky. Okolo roku 250 pokojne zomrel.
Zdroj: Čížek, A.: Synaxár životy svätých. Spolok b. P.P. Gojdiča : Prešov, 1998. ISBN 80-967341-1-3.;