Odchod do večnosti svätého apoštola a evanjelistu Jána Teológa
Svätý Ján pochádzal z Betsaidy. Bol synom Zebedeja a Salome a mladším bratom apoštola Jakuba Zebedejovho (Mt 4. 21). Bol rybárom. Najprv bol učeníkom Jána Krstiteľa (Jn 1, 35 - 40). Potom si ho Ježiš povolal od rabárskych sieti k ohlasovaniu evanjelia. Bol miláčikom Ježiša (Jn 13, 23) a bol prítomný pri najdôležetijších udalostiach Ježišovho života. Bol svedkom vzkriesenia Jairovej dcéry (Mk 5, 22 - 42), pri poslednej večeri ležal na jeho hrudi a pýtal sa ho, kto je zradcom (Jn 13, 23 - 25), sprevádzal Pána do Getsemanskej záhrady (Mk 14, 32-42), ako jediný z apoštolov zostal pod krížom a Ježiš mu odovzdal svoju matku (Jn 19, 26-27). po nanebovstúpení Pána žil Ján do zosnutia Bohorodičky v Jeruzaleme. Potom sa presťahoval do Efezu. Za cisára Domiciána bol v okovách odvedený do Ríma. Tu mu dali vypiť jed, ale ten mu neuškodil, a tak ho hodili do kotla s horiacim olejom, ale i tam ho Pán zachránil. Preto ho poslali do vyhnanstva na ostrov Patmos v Egejskom mori, kde mal zjavenie. Po prepustení sa vrátil do Efezu. Raz uvidel v kúpeľoch bludára Cerinta. VYbehol von a volal: "Utekajme preč, kúpele sa môžu zrútiť, lebo je v nich Cerint, nepriateľ pravdy." V starobe zhromaždil okolo učeníkov a nadiktoval im svoje evanjelium. Zomrel okolo roku 105 v Efeze. Z jeho hrobu každý rok ôsmeho mája vystupoval jemný prach, ktorý veriaci zbrierali a liečili ním choroby.
Zdroj: Čížek, A.: Synaxár životy svätých. Spolok b. P.P. Gojdiča : Prešov, 1998. ISBN 80-967341-1-3