Presvätá Bohorodička Ochrankyňa
Na začiatku 10 stor. bol Carihrad obliehaný Arabmi. Veriaci sa zišli k modlitbám do Chrámu presvätej Bohorodičky vo Vlacherne. Medzi modliacimi sa bol i sv. Andrej a jeho učeník Epifánius. Sv. Andrej počas modlitby pozdvihol oči k nebu, a tu nad svätými dverami uvidel Bohorodičku doprevádzanú sv. apoštolom Jánom (26.9), sv. Jánom Krstiteľom (24.6) a nespočetným množstvom svätých. Keď Mária vstúpila do svätyne, dlho sa modlila. Potom vstala a rozpresrela svoj plášť nad zhromaždeným ľudom. Epifánius mal také isté videnie. Keď sa ľudia dopočuli o zjavení, vrátili sa domov plní radosti a nádeje. Skoro na to boli Arabi porazení, tým Carihrad zachránený.
Zdroj: Čížek, A.: Synaxár životy svätých. Spolok b. P.P. Gojdiča : Prešov, 1998. ISBN 80-967341-1-3
Hoci totiž meno svätého Romana Sladkopevca nachádzame v bohoslužobnom kalendári pri 1. októbri spolu s pamiatkou svätého apoštola Ananiáša, jedného zo sedemdesiatich, a spolu s veľkým sviatkom Presvätej Bohorodičky Ochrankyne, kľúčová udalosť v živote tohto muža sa odohrala práve v decembri. Navyše veľmi úzko súvisí s veľkým sviatkom Narodenia podľa tela nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista, ako aj s tým, ako sa predmetný sviatok slávi v gréckokatolíckych cirkvách a vôbec vo všetkých východných cirkvách grécko-slovanského obradu dodnes.
Roman sa narodil okolo roka 470 v Sýrii, pričom vyrastal v tamojšom meste Emessa. Keďže viedol nábožný život, v jednom z bejrútskych chrámov ho ustanovili za paramonára, teda niečo ako cerkovníka, čo však bola samostatná, mimoriadne zodpovedná a veľmi vážená cirkevná funkcia. Okolo roka 490 po Kristovi sa presťahoval do Konštantínopola, kde sa stal paramonárom v jednom z chrámov zasvätených Presvätej Bohorodičke. Keďže bol naozaj vzorný, neskôr bol ustanovený aj za paramonára pri chráme Svätej Sofie, teda pri katedrálnom chráme konštantínopolského patriarchu. Hoci nemal prakticky nijaké vzdelanie, vynikal veľkou múdrosťou a teologickým veciam rozumel lepšie než mnohí študovaní ľudia. Z uvedených dôvodov ho konštantínopolský patriarcha vysvätil za klerika, konkrétne za čitateľa a speváka. A tu sa dostávame k jadru veci.
Ostatní čitatelia a speváci katedrálneho chrámu naň totiž žiarlili, pretože dostal rovnaké výsady ako oni, hoci nevedel čítať a jeho spev tiež nebol najlepší. Zašli teda za patriarchom a sťažovali sa na Romana: „Ignorantovi si daroval rovnakú česť ako nám!“ Patriarcha však trval na svojom.
Romanovi kolegovia sa preto rozhodli, že ho verejne ponížia. Svoje plány uskutočnili deň pred sviatkom Kristovho narodenia, lebo vtedy bol v chráme prítomný aj cisár. Keď Roman pripravoval svietniky, schytili ho, odvliekli priamo na ambón, teda na vyvýšené miesto uprostred chrámu, a povedali mu: „Keď prijímaš rovnaké pocty ako my, spievaj takisto ako my!“ Samozrejme, dopadlo to veľmi zle a Roman zarmútený odišiel do svojej kélie.
Doma sa horko rozplakal a napokon zaspal. Vtedy však dostal zvláštne zjavenie od Presvätej Bohorodičky. Ježišova Matka mala v rukách akýsi zvitok, pristúpila k nemu a povedala mu: „Otvor ústa!“ Keď ich Roman otvoril, ona mu spomínaný zvitok, po grécky kontakion, v poslovenčenej podobe kondák, vložila dovnútra a prikázala zjesť.
Roman sa prebudil, ale nikoho pred sebou nevidel. Cítil však veľkú duchovnú radosť a zistil, že zrazu vie dobre čítať a pekne spievať. Keď nastal čas celonočného bdenia k sviatku Kristovho narodenia, Roman smelo vošiel do chrámu, vystúpil na ambón a zaspieval hymnus, ktorý práve zložil: „Dnes Panna rodí večného Boha. Zem ako dar Neprístupnému ponúkla jaskyňu...“, teda kondák, ktorý k uvedenému sviatku spievame dodnes. Všetci prítomní žasli, jeho kolegovia ho prosili o odpustenie a patriarcha ho zakrátko vysvätil za diakona.
Takto uzrel svetlo sveta prvý kondák. V nasledujúcom období svätý Roman Sladkopevec zložil podľa tradície ďalších vyše tisíc kondákov. Okrem toho napísal rovnaký počet ikosov, teda hymnov, ktoré tiež zaviedol on. Nazývajú sa ikosami, teda doslovne „domami“, lebo ich písal v dome, kde býval. Spievajú sa rovnako ako kondáky, a to po šiestej (niekedy aj po tretej) piesni kánona utierne.
Prosme Krista, aby nám na príhovor nášho prepodobného otca Romana Sladkopevca daroval opravdivú skromnosť a schopnosť rozumieť vlastným bohoslužobným textom, ako aj hlboké a spásonosné prežitie vianočných sviatkov.