Náš prepodobný otec a vyznávač Charitón
Pochádzal z Ikónie. Bol kruto mučený počas prenasledovania kresťanov (za MAxima alebo Licínia), ale zostal verný Kristovi. Potom ho uvrhli do väzenia, z ktorého sa dostal von za vlády ďalšieho cisára. Charitón odišiel do Jeruzalema, ale na ceste do Jericha ho prepadli zbojníci. Keďže nič neulúpili, zviazaného ho hodili do jaskyne. A neskôr ho chceli zabiť. Lúpežnici odišli. Do sudu s vínom vliezol jedovatý had. Po návrate začali zbojníci piť víno. Všetci sa otrávili. Charitón sa potom vyslobodil z pút a v jaskyni začal viesť pustovnícky život. Čoskoro sa k nemu pridali ďalší muži, ktorí chceli žiť ako mnísi. Charitón teda založil monastier, ktorý nazvali Faranský. Sám tiež zostavil jeho pravidla.Hľadal však samotu, a preto odišiel na pusté miesto. Aj sem prišli ďalší nasledovníci. Založil ďalší, Jerišský monastier. Rovnako vznikol aj tretí, Sukijský monastier. I odtiaľ Charitón odišiel a uchýlil sa v neďalekej skalnej jaskyni, k nej bol prístup len po rebríku. Na jeho príhovor v jaskyni vytriskol prameň vody. Svätec zomrel okolo roku 350. Podľa svojho svätého želania bol pochovaný v jaskyni lúpežníkov. Jemu sa pripisuje autorstvo obradu mníšskeho postrihnutia.