Svätá prvomučenica a apoštolom rovná Tekla

Jej meno má grécky pôvod a znamená „Božia sláva“. Ako uvádza životopisná legenda, Tekla bola dcérou váženého občana mesta Ikónium v Lykaónii. Podľa apokryfného spisu Acta Pauli et Theclae bola Tekla žiačkou a spoločníčkou svätého Pavla. Pavol ju svojimi kázňami obrátil na kresťanstvo v jej rodisku, v meste Ikonium, kde sa zdržal dlhšiu dobu. Gregor Nysský spomína, že svätý apoštol spolu s vierou vlieval novoobráteným aj lásku a predsavzatie k panenskému životu. Tekla sa po prijatí viery začala deliť s chudobnými a zrušila svoje zasnúbenie. Ján Zlatoústy používal príbeh svätej Tekly, keď bohatým svojej doby vyčítal, že nie sú voči chudobným dostatočne štedrí. Ženích vzplanul v hneve a Pavla uväznili. Keď ho Tekla v noci navštívila, odsúdili ju na trest smrti upálením a Pavla hneď vyhnali z mesta. Keď počas popravy búrky a krúpy zabránili upáleniu Tekly, dievčinu prepustili na slobodu. Na ceste do Dafné stretla Pavla, ktorý ju vzal so sebou do Antiochie. Tam sa do Tekly zaľúbil sýrčan Alexander. Keď ho odmietla, dosiahol, že Teklu odsúdili na boj v aréne so zvieratami. Keď Tekla skočila do jamy s vodou, aby prijala krst, zvieratá ju nechali na pokoji. Po prepustení sa o ňu starala Tryphaina, ktorú neskôr nazývajú aj kráľovná. Tekla následne sprevádzala Pavla do Myry a potom sa vrátila do Ikónia, kde sa pokúsila obrátiť svoju matku. Nakoniec jej cesta viedla do Seleúcie, kde zomrela pokojnou smrťou. Najstarší záznam o úcte k svätej Tekle pochádza z polovice 4. storočia z okolia Seleúcie, hlavného pútnického miesta k nej, kde sa nachádzal jej hrob. Cisári Zeno a Justinián vystavali na počesť svätej Tekly v Seleúcii veľkolepý chrám. Na východe si svätú Teklu ctia ako prvú ženskú mučenicu. Ďalšie miesta úcty sa nachádzajú ako na východe, tak aj na západe. V okolí Jeruzalema, v Líbyi, na Cypre, v Ríme, Miláne a vo Švajčiarsku.