Svätý apoštol Kodrat z Magnézie
Jeho meno má latinský pôvod a znamená „štvorhranný“. Podobne ako Ignác z Antiochie alebo Polykarp, bol aj Kodrat učeník apoštolov a apologéta – obranca viery. No na rozdiel od nich, Kodrát nemal trvalé biskupské sídlo. Zhromaždil roztratenú skupinu kresťanov z Atén, ktorí sa rozpŕchli kvôli prenasledovaniu. Okolo roku 125 predložil cisárovi Hadriánovi Apológiu. Vďaka tomuto dielu sa radí k najvýznamnejším apologétom 2. storočia. V apológii uvádza, že niektorí, ktorých uzdravil a vzkriesil Ježiš, boli ešte jeho súčasníci. Kodrata poznal najmä Euzébius, ktorý vlastnil vydanie jeho rozšírenej Apológie. Kvôli daru prorokovať považovali montanisti Kodrata za svojho predchodcu. Fótios informuje o Aphthartodoketovi a jeho protivníkovi, obaja sa vo svojom spore odvolávajú na Kodrata. V martyrológiu svätého Bédu stojí, – po odvolaní sa na Kodratovo učenie – , že žiadne pokrmy už nie sú zakázané. Apokryfný spis – Jakubov list adresovaný Kodratovi, ho oslavuje ako zapáleného hlásateľa viery. Byzantská tradícia ho považuje za biskupa v Arménsku a v Aténach. Zdá sa, že v naposledy spomenutom meste zomrel ako mučeník.
Jeho meno má grécky pôvod a znamená „tesný“. Mučeník z antického mesta Sinope, v súčasnosti prístavné mesto Sinop v severnom Turecku, bol podľa legendami podfarbeného životopisu údajne synom lodného tesára. Po výsluchu pred prefektom Africanom ho vydali cisárovi Trajánovi. Tam ho mučili a vo vriacom kúpeli zabili. Arcibiskup Ado tvrdí, že Fókasove relikvie preniesli do francúzskeho Vienne.