Sv. Taras, konštantínopolský arcibiskup
Jeho meno má grécky pôvod a znamená „znepokojujúci“.
Taras pochádzal zo vznešenej rodiny z Konštantínopola. Jeho otec Juraj bol prefektom mesta, jeho matka sa volala Enkratia. S ich rodinou bol spríbuznený aj neskorší patriarcha Fótios (858-867).
Pred svojím zvolením za patriarchu pracoval Taras ako tajný sekretár cisárovnej Ireny a podporoval jej snahy o obnovenie úcty k ikonám. Po smrti patriarchu Pavla IV. zvolili v decembri 784 v paláci Magnaura, na podnet cisárovnej, Tarasa za konštantínopolského patriarchu. Na voľbe boli vraj prítomné všetky sociálne vrstvy obyvateľov hlavného mesta.
Pápež Hadrián I. však v liste adresovanom Irene a jej synovi Konštantínovi, protestoval proti nekánonickému zvoleniu vtedy ešte laika Tarasa. Ako podmienku pre uznanie voľby stanovil ukončenie obrazoborectva.
Irena a Taras zvolali s požehnaním pápeža do Konštantínopolského chrámu svätých apoštolov koncil. No po zmarení prvého zasadania obrazoboreckou armádou, koncil prerušili.
Tak Irena a Taras pripravili o rok ďalší v Nicei. Otvorili ho 24. septembra 787, predsedal mu patriarcha Taras a bolo prítomných 350 biskupov.
Konzil odsúdil obrazoborectvo ako herézu a vyslovil sa za mierne zachádzanie s obrazoborcami. 23. októbra 787 Taras ukončil koncil pred Irenou a Konštantínom v paláci Magnaura.
Keď cisár Konštantín VI. v januári 795 odvrhol svoju manželku Máriu Paphlagónsku, a vzal si za manželku dvornú dámu Theodotu, Taras proti tomu nezakročil. V Koštantínopole vzniklo preto protestné hnutie na čele s opátom Platónom a jeho synovcom Teodorom Studitom. Keď Konštatína VI. zvrhli z trónu, Taras suspendoval kňaza, ktorý cisárovi druhé manželstvo požehnal.
Z tohto dôvodu napadli patriarchu Tarasa rigoristickí mnísi, najmä Teodor Studita. Taras preto sprísnil tresty proti svätokupectvu a zosadil Jozefa Megalooikonoma, ktorý cisárovo nezákonné manželstvo požehnal. V roku 803 korunoval nového cisára Nikefora I.
O tri roky neskôr Taras zomrel. Pochovali ho 25. februára 806 na druhej strane Bosporu, v kláštore, ktorý založil. Pre svoju obranu úcty k ikonám sa vo východných cirkvách teší veľkej vážnosti.
Meno Marek má latinský pôvod a znamená „mužný“. Meno Cyril pochádza z gréčtiny a znamená „pán“. Dnešní mučeníci žili za čias pohanského cisára Juliána Odpadlíka (360-363). Marek bol biskupom v sýrskom antickom meste Arethusa, v súčasnosti mesto ar-Rastan v Sýrii. Istú dobu patril k členom skupiny ariánov, ktorí mylne popierali božstvo Ježiša Krista. Miney ako spoločníkov v mučeníctve okrem diakona Cyrila, spomínajú aj Jonáša a Barachisa, a za miesto utrpenia lokalizujú Perziu. Gregor Naziánsky o Marekovi píše, ako unesený cisárovou nespravodlivosťou voči kresťanom, zničil pohanský chrám a opustil mesto. Neskôr sa vrátil a vydal sa mučiteľom. Keď vytrvalo a nezlomne prijímal trest, hnev nespokojných obyvateľov sa premenil na obdiv a prepustili ho na slobodu.
Prepodobný otec Marek potom zomrel pokojnou smrťou v roku 364.
Zdroj: http://www.dku.grkatpo.sk