Svätý hieromučeník Gregor, biskup Veľkého Arménska
Istý muž menom Anak, rodom Parťan zo vznešeného kráľovského rodu Arsakidov, sa v roku 238 z poverenia perzského kráľa Artašira Sasaniana presťahoval z Perzie do Arménska, aby sa votrel do priazne tamojšieho kráľa Kosrova I., svojho príbuzného, a aby ho zavraždil. Keď po dvadsiatich rokoch uskutočnil svoj dobre premyslený plán, chytili ho a vyplnili na ňom rozkaz zomierajúceho panovníka, ktorý znel: zabiť kráľovraha i celú jeho rodinu. Smrti však unikol Anakov maličký syn Gregor, ktorého včas previezla jeho pestúnka do kapadóckej Cézarey (dnes Turecko, vtedy súčasť Rímskej ríše), kde dostal dobrú kresťanskú výchovu. Keď Gregor dospel, istú kresťanku si zobral za manželku a mal s ňou dvoch synov: Vrtana a Aristaka. Neskôr sa prvý z nich stal kňazom, druhý pustovníkom.
Po manželkinej smrti sa Gregor dozvedel, že v rímskom vojsku slúži Kosrovov syn Trdat a vstúpil do jeho služieb, aby tak aspoň čiastočne odčinil hriech svojho otca. Trdat si Gregora veľmi obľúbil a postupne sa z nich stávali priatelia; nevedeli sa zhodnúť iba vo veciach náboženstva. Keď rímsky cisár Dioklecián (284 - 305) ako odmenu za víťazstvo nad Gótmi povýšil Trdata za arménskeho kráľa, Gregor odišiel spolu s ním do Arménska.
Pri príležitosti svojho triumfálneho návratu do arménskeho hlavného mesta Vagaršapatu však priniesol Trdat obety pohanským bohom, predovšetkým svojmu obľúbenému božstvu Anahit. Keď naliehal na Gregora, aby tiež obetoval bohom, on mu odpovedal, že ani v nebi ani na zemi niet Boha okrem Krista. Keď to Trdat počul, rozkázal Gregora mučiť. Zapchali mu ústa dreveným kolíkom, aby nemohol povedať ani slovo, na krk mu priviazali kus kamennej soli (v Arménsku sa vykopáva zo zeme) a na sedem dní ho zavesili dolu hlavou. Na ôsmy deň ho bili palicami po celom tele a ďalších sedem dní ho trápili, ešte stále visiaceho dolu hlavou, dymom z maštaľného hnoja zapáleného pod ním. Keď po tomto všetkom vybrali Gregorovi drevený kolík z úst, oslavoval Krista a vyzýval ľud, aby uveril v jediného pravého Boha. Potom mu natĺkli do chodidiel klince a nútili ho chodiť, no on spieval žalmy. Neskôr mu zvláštnymi nástrojmi ohýbali hlavu a do nosa mu vsypali soľ zmiešanú so sírou... Ešte ťažšie útrapy sa začali preňho vtedy, keď ktosi z kniežat vyzradil Trdatovi, že Gregor je Anakov syn. Celkovo podstúpil Gregor dvanásť rozličných typov mučení, ale nezaprel svoju vieru. V roku 287 Trdat prikázal obliať Gregora horúcim olovom a usmrtiť ho vhodením do jamy Kor Virap, nachádzajúcej sa pod vrchom Ararat. Táto jama, určená pre zločincov odsúdených na smrť, naháňala všetkým hrôzu. Bola totiž plná blata, ľudských kostí, škorpiónov a jedovatých hadov. Trdat už dávno prestal na Gregora myslieť, pretože ho považoval za mŕtveho. Viedol viaceré víťazné vojny a rozpútal veľké prenasledovanie kresťanov. Avšak z Božej milosti prežil Gregor v spomínanej jame viac ako trinásť rokov, pričom mu istá vdova nosila jedlo a spúšťala mu ho dolu do jamy.
Vtedy však, po mimoriadne krutom umučení tridsiatich piatich Bohu zasvätených žien, Trdat ťažko ochorel a posadli ho nečistí duchovia. Myslel si o sebe, že je diviakom, ba niekedy sa naňho naozaj menil (podobne ako kedysi kráľ Nabuchodonozor - Dan 4, 30), chodil po lese, trhal si šaty a hrýzol vlastné telo. Vtedy mala Trdatova sestra Kosrovidukta sen, podľa ktorého môže jej brata uzdraviť jedine Gregor. Povedala to ľudu a poslala mužov k jame Kor Virap, aby ho priviedli. Na úžas všetkých naozaj našli Gregora živého. Bol síce telom veľmi zoslabnutý a ubiedený, ale duchom pevný a silný. Keď ho priviedli ku kráľovi, ten padol pred Gregorom na zem a vyznal: “Tvoj Boh je mojím Bohom a tvoje náboženstvo je mojím náboženstvom.” Vtedy Gregor prikázal zozbierať pozostatky tridsiatich piatich svätých mučeníc a postaviť na ich počesť kresťanský chrám. Keď doň voviedol posadnutého kráľa a vyzval ho k modlitbe, Trdat vyzdravel a dal sa pokrstiť on, celý jeho dom i všetok arménsky národ. To bol začiatok celkom novej epochy v jeho dejinách. Kráľ Trdat poslal Gregora k cézarejskému biskupovi Leontiovi, aby ho vysvätil na biskupa. Po návrate sa stal prvým arménskym katholikom (katholikos je označenie patriarchu spravujúceho územia mimo Rímskej ríše), chodil z mesta do mesta, ustanovoval kňazov, staval školy a obrátil celý arménsky národ ku Kristovi. Arménsko sa dokonca stalo prvým štátom sveta s kresťanstvom ako štátnym náboženstvom. Gregor však nemálo prispel svojou prácou aj k pokresťančeniu dnešného Gruzínska a Karabachu (Azerbajdžanu).
Gregor si vyvolil na základe Kristovho zjavenia v roku 303 za svoje sídlo Ečmiadzin, kde dal postaviť katedrálu Zostúpenia Svätého Ducha. Vo funkcii arménskeho katholika zotrval do roku 325, keď ho nahradil jeho syn Aristak, účastník Prvého nicejského snemu. Gregor sám sa uchýlil ako pustovník na vrch Manyea a tam zomrel v roku 335.
Prosme vo svojich modlitbách svätého Gregora Osvietiteľa, aby vyprosil arménskemu národu, ale aj nám všetkým, pevnosť vo viere a obetavosť pri ohlasovaní Kristovej blahozvesti.