Svätá veľkomučenica Barbora

Jej meno má grécky pôvod a znamená „cudzinka“. Barbora pochádzala pravdepodobne z Nikomédie. Podľa legendy ju otec, ktorý bol pohanom, uväznil vo veži, potom ju vydal sudcovi. Za cisára Maximina Daia Barboru ako kresťanku v roku 306 sťal mečom jej vlastný otec. Ako legenda dodáva, otca nato zasiahol blesk a skonal. Na západe sa rozvinul bohatý kult dnešnej svätice s rôznymi tradíciami. Vzývali ju najmä baníci, architekti, zvonári, kuchári a kováči. Na východe sa údajné relikvie svätej Barbory (Varvary) od 12. storočia uctievajú v Kyjeve. Priniesla ich tam Barbara, dcéra byzantského cisára Alexia Komnena a manželka ruského kniežaťa Michala Izjaslaviča. V súčasnosti sú v katedrále svätého Vladimíra, kde sa každý utorok v týždni slávi k nej Akatist. Na východe sa vzýva podobne ako na západe ako pomocnica pred náhlou smrťou.