Počatie Presvätej Bohorodičky svätou Annou

Výraz „milosti plná“ naznačuje nádherné dielo Božej lásky, ktorý nám chcel skrze svojho jednorodeného Syna - vteleného, umučeného a vzkrieseného - znovu darovať život a slobodu, ktoré sme stratili kvôli hriechu. Preto už od 2. storočia Cirkev Východu aj Západu nazýva a oslavuje Pannu, ktorá prostredníctvom svojho „áno“ priblížila nebo k zemi, stanúc sa „Božou rodičkou a ochrankyňou nášho života“ ako hovorí sv. Roman Sladkopevec v jednej starej piesni (Canticum XXV in Nativitatem B. Mariae Virginis). V 7. storočí svätý Sofronios Jeruzalemský ospevuje Máriinu veľkosť, pretože v nej začal prebývať Duch Svätý: „Ty prevyšuješ akýkoľvek z darov, ktoré Božia veľkoleposť niekedy prepožičala akejkoľvek ľudskej osobe“ (Oratio II, 25 in SS. Deiparae Annuntiationem: PG 87, 3, 3248 AB). Svätý Béda Ctihodný vysvetľuje: „Mária je požehnaná medzi ženami, pretože s ozdobou panenstva si zaslúžila milosť byť rodičkou syna, ktorý je Boh“ (Hom I, 3: CCL 122, 16). Mária už od okamihu, keď bola počatá svojimi rodičmi, stala sa objektom mimoriadneho obľúbenia zo strany Boha, ktorý vo svojom večnom pláne spásy ju vyvolil, aby sa stala matkou jeho syna, ktorý sa stal človekom a kvôli tomu ju uchránil od dedičného hriechu. A preto sa k nej anjel obracia týmto menom, ktoré doslovne znamená: „odjakživa zahrnutá Božou láskou“, jeho milosťou. Mystérium Nepoškvrneného počatia je zdrojom vnútorného svetla, nádeje a potechy. Uprostred skúšok života a obzvlášť vo všetkých protirečeniach, ktoré človek zakusuje v sebe samom ako aj okolo seba, Mária, Kristova matka, nám hovorí, že milosť je väčšia ako hriech, že Božie milosrdenstvo je silnejšie ako zlo a vie ho pretvoriť na dobro. Bohužiaľ, každý deň sa stretávame so zlom, ktoré sa ukazuje v rôznych podobách vo vzťahoch a v udalostiach, no má svoj pôvod v srdci človeka, v srdci zranenom, chorom a neschopnom uzdraviť samé seba. Sväté písmo nám zjavuje, že pôvodcom každého zla je neposlušnosť voči Božej vôli a že smrť nad nami panuje, pretože ľudská sloboda podľahla pokušeniam Zlého. Ale Boh sa nevzdáva svojho plánu lásky a života: skrze dlhú a trpezlivú cestu zmierenia pripravil novú a večnú zmluvu, spečatenú krvou jeho syna, ktorý aby seba samého obetoval, „narodil sa zo ženy“ (Gal 4,4). Táto žena, Panna Mária, mala už dopredu osoh z vykupiteľskej smrti jej syna a od okamihu počatia bola uchránená od poškvrny viny. Tak aj nám so svojím nepoškvrneným srdcom hovorí: dôverujte Ježišovi, on vás zachráni. A tak, ako sa Boží Syn stal kvôli nám človekom, tak bola ona, Matka, uchránená od hriechu pre nás, pre všetkých, ako predzvesť Božej spásy pre každého človeka. Tak nám Mária hovorí, že sme všetci pozvaní otvoriť sa činnosti Ducha Svätého, aby sme mohli aj my byť v konečnom dôsledku nepoškvrnení, plne a navždy oslobodení od zla. Hovorí nám to svojou svätosťou, pohľadom plným nádeje a súcitu, čo vyvoláva tieto slová: „Neboj sa, dieťa, Boh ťa má rád, osobne ťa miluje, myslel na teba ešte pred tvojim narodením a pozval ťa k bytiu, aby ťa naplnil láskou a životom; a preto ti prišiel naproti, stal sa ako ty človekom, stal sa Ježišom, Bohočlovekom, vo všetkom podobný tebe, okrem hriechu; dal seba samého za teba, až na smrť na kríži, a tak ti život nový, slobodný, svätý a nepoškvrnený“ (porov. Ef 1,3-5).