Gn 17, 1 – 9 Keď mal Abram deväťdesiatdeväť rokov, zjavil sa mu Pán a povedal mu: „Ja som všemohúci Boh, chodievaj predo mnou a buď dokonalý. Uzavrel som svoju zmluvu medzi mnou a tebou a rozmnožím ťa prenáramne.“ Tu padol Abram na tvár a Boh s ním hovoril: „To som ja, čo mám zmluvu s tebou, že budeš otcom mnohých národov. A tvoje meno už nebude viac Abram, ale Abrahám, lebo ťa urobím otcom mnohých národov. Dám sa ti rozrásť prenáramne, rozmnožím ťa v národy, i králi z teba vzídu. A uzatváram zmluvu medzi mnou a tebou, a medzi tvojím potomstvom po tebe vo všetkých pokoleniach ako zmluvu večnú, že budem Bohom tvojím a tvojho potomstva po tebe. A tebe i tvojmu potomstvu po tebe dám krajinu, v ktorej si ako prišelec, celú zem Kanaán, do večného vlastníctva; a budem vaším Bohom.“ Potom Pán hovoril Abrahámovi: „Ale aj ty zachovaj moju zmluvu, ty aj Tvoje potomstvo po tebe vo všetkých pokoleniach!“
Prís 15,20 – 16,9 Múdry syn naplňuje otca radosťou, ale pochabý človek pohŕda svojou matkou. Bláznovstvo je nerozumnému človekovi potechou, no rozvážny muž mieri rovno tam, kam mu treba ísť. Vychodia nazmar plány, keď nieto porady, daria sa však tam, kde je veľa radcov. Človek sa teší z odpovede svojich úst a slovo v pravý čas je dobré. Nahor vedie životná púť rozumného, aby sa vyhol dolu podsvetiu. Pán zborí dom pyšných, ale medzu vdovy upevní. Podliakove plány sa príkria Pánovi, no čisté reči sú mu príjemné. Búra svoj dom, kto sa lakomo zháňa za ziskom, no ten, kto nenávidí podplácanie, bude žiť. O tom, čo odpovedať, húta srdce spravodlivého, ale ústa bezbožných chrlia zlomyseľnosti. Pán je ďaleko od bezbožných, ale modlitbu spravodlivých vypočúva. Priateľský pohľad rozveseľuje srdce, dobrá zvesť osviežuje do kostí. Ucho, čo vníma spasiteľné karhanie, rado sa pristavuje medzi múdrymi. Kto striasa disciplínu zo seba, ten sebou samým pohŕda, ale ten, kto dbá na to, keď ho karhajú, chytá sa rozumu. Výchovou k múdrosti je bázeň pred Pánom, no pred slávou je pokora. Človeku patrí uvažovať v srdci, no výpoveď na jazyk dáva Pán. Človeku sa môže zdať, že jeho cesty sú celkom čisté, ale Pán je ten, kto posudzuje pohnútky. Zver svoje diela na Pána a podaria sa tvoje zámery. Pán všetko stvoril pre svoj cieľ, aj bezbožného na deň pohromy. Pánovi je odporný každý nadutec, stavím sa, že trestu neujde. Previnenie sa vykupuje opravdivým milosrdenstvom a zlému sa vyhýba bázňou pred Pánom. Ak sa Pánovi ľúbia cesty človeka, aj jeho nepriateľov s ním pomerí. Lepšie je mať málo spravodlivým spôsobom, ako veľké dôchodky a nespravodlivo. Človek si v duchu rozvažuje svoju púť, ale Pán riadi jeho krok.