Náš prepodobný otec Sisoés Veľký

Narodil sa okolo roka 350, pričom v mladosti odišiel do egyptskej púšte. Miestom jeho duchovného zápasu bol vrch, na ktorom sa kedysi postil prepodobný Anton Veľký (liturgická pamiatka 17. januára). Sisoés sa stal natoľko podobným Kristovi, že prijal dar konať zázraky, ako to dosvedčuje aj nasledujúci príbeh: Istý muž sa vybral za prepodobným Sisoom, aby si od neho vypýtal požehnanie. Treba totiž vedieť, že tamojší kresťania – prakticky všetci sú koptského obradu – majú dodnes dobrý zvyk chodievať za mníchmi a pustovníkmi po duchovné rady a tráviť svoje voľné dni, napríklad víkendy, v spoločenstve s nimi. Uvedený muž zobral so sebou aj svojho maloletého syna, ktorý však po ceste vážne ochorel a zomrel. Po vstupe do Sisoovej kélie (izbietky) otec položil svojho mŕtveho synčeka na zem a požiadal starca o modlitbu. Keď ju dostal, vyšiel von, ale mŕtvolu nechal v kélii. Starec sa domnieval, že chlapec spí, preto mu povedal: „Vstaň, dieťa, a choď odtiaľto.“ Chlapec vstal a išiel za svojím otcom. Keď sa naradostený otec vrátil poďakovať starcovi za jeho dobrodenie, Sisoés zosmutnel, lebo zo skromnosti nechcel získať povesť divotvorcu, a prikázal tomu mužovi, aby do jeho smrti o tom nikomu nepovedal. V staroveku sa zvyčajne udeľovali pri svätých spovediach veľmi prísne skutky pokánia. Niektoré bolo treba konať celé roky, až potom kajúcnik dostal rozhrešenie. Zaiste v súvislosti s diskusiami na túto tému a tendenciami zmierňovať danú disciplínu prišli za Sisoom akísi mnísi a pýtali sa: „Ak brat upadne do hriechu, stačí, aby sa kajal jeden rok?“ Starec odvetil: „To je príliš prísne.“ Povedali: „Takže hriešnik má robiť pokánie iba šesť mesiacov?“ Sisoés odvetil: „To je veľa.“ Vraveli teda: „Možno mu teda stačí na pokánie štyridsať dní.“ Starec odpovedal: „Aj to je veľa. Verím, že Boh, ktorý miluje človeka, je milosrdný. Ak človek robí pokánie z celej duše, Boh prijme jeho pokánie v priebehu troch dní.“ V tejto súvislosti si zaiste treba všimnúť dve skutočnosti. Nielen to, že Sisoés prispel k zmierneniu starovekej spovednej disciplíny, ale aj to, že predmetné zmiernenie podmienil slovami: „Ak človek robí pokánie z celej duše.“ Inokedy sa jeden mních spýtal: „Čo mám robiť, otče, keďže som upadol do hriechu?“ Starec odvetil: „Naprav sa, dieťa, a budeš spasený.“ Brat však odvetil: „Napravil som sa, ale znova som upadol.“ Sisoés odpovedal: „Tak sa znova naprav.“ Mních však povedal: „A dokedy bude trvať moje padanie a vstávanie?“ Starec odvetil: „Dovtedy, kým nepríde tvoj koniec a nezastihne ťa v dobrom alebo v zlom. Je preto potrebné neprestajne zotrvávať v napravovaní sa, aby nás v ňom zastihol aj koniec.“ Uvedenými slovami nám prepodobný otec Sisoés ukázal vážnosť úsilia o vlastnú nápravu, bez ktorého prakticky nieto spásy. V tomto úsilí, hoci sa môže zdať, že neprináša ovocie, musíme byť vytrvalí, lebo je to proces, nie jednorazový akt. Sisoés mal učeníka, ktorý sa volal Apollo. Diabol využil jeho sklony k príliš vysokej mienke o sebe a vyvolal v ňom túžbu po kňazskom stave, ba dokonca sny, v ktorých prichádzali biskupi a udeľovali mu biskupskú vysviacku. Keď Apollo prišiel za Sisoom a požiadal ho, aby ho poslal do mesta za biskupom, starec mu to zakázal a poučil ho nehľadať vyššie postavenie, než akého je hoden. Apollo však neposlúchol a odišiel do Alexandrie. Neskôr sa mu však zjavil diabol a povedal mu: „Vedz, že si môj a milujem ťa, lebo plníš moje želania. Práve preto som prišiel k tebe, aby som ťa sprevádzal, až kým nedovediem do konca všetky tvoje túžby.“ Preľaknutý Apollo zvolal: „Bože, na príhovor môjho otca Sisoa mi pomôž a vysloboď ma z tohto pokušenia!“ Diabol zmizol, Apollo sa vrátil k starcovi, padol pred ním a pokorne prosil o odpustenie. Takto nám Boh ukázal nielen potrebu skromného zmýšľania o sebe, ale aj silu príhovoru svätého Sisoa Veľkého. Sisoés zomrel v pokoji okolo roka 429, teda po šesťdesiatich rokoch prísneho pustovníckeho života. O jeho pokore, ale tiež o vážnosti vlastného úsilia o nápravu, svedčia aj slová, ktoré povedal na smrteľnom lôžku: „Skutočne neviem, či som uskutočnil aspoň začiatok svojho pokánia.“