Svätý apoštol Timotej
Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Ctiaci si Boha“.
Apoštol Pavol si najviac vážil spolupracovníka Timoteja, ktorý pochádzal z Lystry. Pravdepodobne ho sám Pavol počas svojej prvej misijnej cesty obrátil na kresťanstvo. Timotej bol synom pohanského otca a židovskej matky. Aby ho mohol Pavol pri svojej druhej misijnej ceste zobrať ako spolupracovníka k židom, dal ho obrezať. Následne bol Timotej takmer neustále v Pavlovom sprievode, alebo ho Pavol poveroval samostatnými úlohami.
Správy o situácii v Solúne, ktoré priniesol do Korintu, sa stali podnetom pre prvý list Solúnčanom. Keď bol Pavol v polovici päťdesiatych rokov v Efeze, poslal Timoteja s dôležitým nariadením do Korintu. Keď sa Pavlov pobyt v Efeze chýlil ku koncu, poslal najprv do Macedónska Timoteja s Epafrastom. Po tom, čo sa tam stretli, sprevádzal Timotej Pavla do Achájska.
V roku 58 sa Pavol vracal do Jeruzalema, a Timotej bol medzi jeho spoločníkmi. Pavla sprevádzal tiež počas rímskeho väznenia. Tam ho Pavol poveril úlohou vo Filipách.
Z pastorálnych listov sú dva adresované jemu. Podľa prvého ho Pavol nechal v Efeze, keď odcestoval do Macedónska, a dáva mu rady ako spravovať jeho úrad. V druhom liste ho pred smrťou stojaci Pavol súrne povoláva k sebe.
Podľa starokresťanskej tradície sa Timotej po Pavlovej smrti vrátil do Efezu a pôsobil tam ako prvý miestny biskup (Euzébius HE III 4,5).
V štvrtom storočí vznikol apokryfný spis Timotejove aktá, ktorý informuje o jeho násilnej smrti, je však bez historickej hodnoty.
V roku 356 preniesli Timotejove relikvie z Efezu do chrámu svätých apoštolov v Konštantínopole.
Narodil sa v Perzii. Jeho otec bol čarodejník, a zároveň bol slávnym učiteľom čarodejníctva, v čom vyučil aj svojho syna. Anastasius, slúžil ako vojak u perzského kráľa Chosroja, tu počul o Životodarnom Kríži nášho Pána, povesť o sláve a veľkej moci sa rozšírila po celej Perzii. Skrze Drevený kríž sa uskutočňovali nezvyčajné, úžasné zázraky, takže mnohí hovorili: "Kresťanský Boh prišiel do Perzie."
Keď o tom mladý muž počul, začal sa vypytovať na pozemský život Spasiteľa, a tak sa jeho srdca dotkla Božia milosť, a v jeho duši zahorel oheň viery. Keď bol poslaný bojovať do Grécka, prišiel do mesta Chalcedón, a zostal tam žiť u perzského kresťana, ktorý ho vyučoval v pravej viere. Prišiel do Jeruzalema, prijal krst a vstúpil do kláštora, kde sa podujal žiť namáhavý život, jeho ozdobou sa stali pokora, tichosť a usilovnosť. Po siedmich rokoch v kláštore, v predvečer sviatku zmŕtvychvstania Krista, mu bolo zjavené, že ho čaká, mučenícka smrť pre Krista.
Keď prišiel do Cézarey, sv. Anastasius bol zajatý vojakmi, ktorý ho pokladali za špióna. Na súde pred sudcom Marzavanom, sa predstavil sám ako kresťan, za čo ho spútali železnými reťazami a odviedli ho na prácu v kameňolome. Vidiac, že nemôžu otriasť mučeníkom, aby sa zriekol Krista, tak ho odviedli na kruté mučenie spolu s ďalšími 70 väzňami, z ktorých mnohí boli kresťania. Všetci boli uškrtený na brehu rieky. Hlavu sv. Anastasia odrezali a priniesli kráľovi, a jeho telo hodili psom, ale nikto sa ho ani nedotkol. Mních bol poslaný z Jeruzalemského kláštora, kde Sv. Anastasius prebýval, podplatil stráže a pochoval mučeníka. Mučenícka smrť nastala v roku 628.