Prepodobná Teoktista z ostrova Lesbos
Narodila sa okolo roka 827 v meste Méthymna (dnes Molynos) na severe ostrova Lesbos v Egejskom mori. Keď prišla o rodičov, príbuzní ju odovzdali na výchovu do istého monastiera, kde sa neskôr stala mníškou.
Okolo roka 845 dostala od predstavenej požehnanie, aby navštívila svoju sestru, ktorá žila s manželom v neďalekej dedine. Vtedy ostrov prepadli Arabi a mnohých, okrem iného aj Teoktistu, zobrali do zajatia. Keď však zakotvili pri ostrove Paros a zajatcov vyviedli na pevninu, využila chvíľku ich nepozornosti a dala sa na útek. Arabi ju prenasledovali, ale ona im unikla a neprestávala bežať, kým jej porast a kamene nedoráňali nohy natoľko, že sťa mŕtva padla na zem. Celú noc prežila vo veľkých bolestiach, ale neprestajne ďakovala Bohu, že ju vytrhol z rúk nepriateľa.
Keď Teoktista na druhý deň ráno zbadala, že Arabi z ostrova odchádzajú, od radosti zabudla na všetky bolesti a rozhodla sa, že tam zostane navždy. V tom čase bol Paros úplne pustý a aj tamojší chrám zasvätený Presvätej Bohorodičke bol schátraný. Teoktista bývala na ostrove tridsaťšesť rokov a viedla pravý pustovnícky život. Živila sa výlučne semienkami slnečníc, ktoré tam rástli, a Božím slovom. Vo dne, v noci spievala Bohu žalmy, duchovné piesne a ďalšie texty, ktoré sa naučila počas svojho pobytu v monastieri. Šaty, ktoré mala na sebe, sa rýchlo zodrali, takže jediným jej odevom sa stala Božia milosť, ktorá ju chránila pred každým nešťastím.
Po tridsiatich šiestich rokoch sa akísi poľovníci rozhodli navštíviť Paros a loviť tam zver. Keď sa jeden z nich, muž veľmi jednoduchý a nevzdelaný, oddelil od svojich kolegov, objavil spustnutý chrám. Vošiel dovnútra a začal sa modliť. Ako robil poklony, zbadal v zemi malú jamku, kde boli vo vode namočené semienka. Pochopil, že tam niekto musí žiť, ale napokon odišiel a pripojil sa k priateľom. Po niekoľkých dňoch poľovačky sa však vrátil do chrámu a zbadal na pravej strane prestola za hustými pavučinami akúsi postavu, akoby trstinu vetrom zmietanú. Keď podišiel, aby pavučinu odstránil, začul hlas: „Človeče, stoj! Nepribližuj sa, lebo sa hanbím! Som nahá žena.“ Preľakol sa a chcel utekať, ale nemohol, lebo nohy sa mu triasli. Až po istom čase dostal zo seba: „Kto si a ako žiješ v tejto pustatine?“ Hlas mu odvetil: „Prosím ťa, hoď mi odev. Keď zahalím svoju nahotu, potom ti poviem o sebe, nakoľko mi to Pán prikáže.“ Keď to poľovník spravil, zbadal pred sebou ženu, ktorá sa viac podobala mŕtvole ako živej bytosti: kosti pokryté kožou, vlasy biele ako sneh, tvár tmavá, oči vpadnuté a hlas takmer nepočuteľný. Vtedy poľovník padol na zem a dostal od Teoktisty vysvetlenie i požehnanie. Napokon ho poprosila, aby o nej nikomu nehovoril, ale aby jej na budúci rok, keď znova príde loviť zver, priniesol trocha eucharistického pokrmu.
O rok spomínaný muž zašiel za svojím kňazom a vypýtal si od neho časticu presvätej Eucharistie. (V tom čase aj nevysvätení kresťania smeli brať so sebou na cesty trocha Eucharistie.) Keď sa oddelil od svojich kolegov a vošiel do chrámu, Teoktista padla pred svätými tajomstvami na zem, vrúcne ich prijala a povedala: „Vládca..., teraz odídem, kam mi to prikáže tvoja dobrota.“ Nato pozdvihla ruky a dlho sa modlila. Po niekoľkých dňoch poľovačky na ostrove sa muž znova vrátil do chrámu, ale Teoktista už nebola medzi živými. Na zemi ležalo iba jej mŕtve telo s rukami zloženými na hrudníku v podobe kríža. Urobil teda priehlbinu, nakoľko to bolo možné, a s úctou ju pochoval.
Keď sa poľovníci odplavili a boli už blízko domova, spomínaný muž im rozpovedal všetko, čo zažil na pustom ostrove. Jeho kolegovia sa rozhodli, že sa vrátia na Paros. Po vstupe do tamojšieho chrámu telo prepodobnej Teoktisty nenašli, videli len odtlačok na mieste, kde predtým ležalo. Niektorí z toho vyvodili, že bola vzkriesená, iní tvrdili, že pred druhým Kristovým príchodom niečo také neprichádza do úvahy, ale anjeli ju preniesli na iné miesto a tam pochovali. Rozišli sa teda po celom ostrove hľadať jej telo, ale nenašli ho. Pokúsili sa totiž pochopiť tajomstvo, ktoré nám Boh vo svojej prozreteľnosti neodhalil.
Jej meno má latinský pôvod a znamená „pani“. Matróna pochádzala v mesta Perge v Pamfýlii, v súčasnosti zrúcaniny 15 kilometrov severovýchodne od tureckej Antálie, a narodila sa okolo roku 420. V Konštantínopole viedla ženský kláštor, ktorý sa nachádzal v časti Deuteron. Neskôr tento kláštor pomenovali podľa svätej Matróny. Podľa spisu Teofana Vyznávača Chronographia, odmietla uznať edikt cisára Zenóna Henotikon, ktorý sa kompromisnými formuláciami pokúšal získať monofyzitov späť do Cirkvi. Prepodobná Matróna zomrela 7. novembra okolo roku 520 v Konštantínopole. Legendami opradený životopis, ktorý nevznikol pred 7. storočím, popisuje ako Matróna, oblečená do mužských šiat, vstúpila ako muž menom Babylas do konštantínopolského kláštora predstaveného Bassiana. Aby sa vyhla stretnutiu s manželom, ktorý ju hľadal, legenda ju nechá putovať do Emesy, kde sa podieľa na nájdení hlavy Jána Krstiteľa, do Jeruzalema, na Sinaj, do Beryta a napokon naspäť do Konštantínopolu. Legenda ju napokon opisuje ako predstavenú kláštora, ktorý vybudoval Bassian.