Svätý mučeník Jakub Perzský
Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „druhorodený“. Perzský mučeník Jakub pochádzal podľa sýrskeho, latinského, gréckeho, koptského a arménskeho životopisu z popredného rodu z kráľovského mesta „Beth Lapat“, v súčasnosti iránske mesto Gundishapur. Pracoval ako dvorný úradník u kráľa Jezdegerda I. Pod nátlakom kráľa sa z neho stal odpadlík od viery. Vplyvom manželky a matky sa navrátil ku kresťanskej viere a za kráľa Bahrama V. postupným odrezávaním končatín ho umučili k smrti. Zomrel pravdepodobne 27. novembra r. 420. Po prvýkrát ho spomína až sýrske martyrológium z deviateho storočia. Palestínsko-gruzínsky kalendár z desiateho storočia ho uvádza 12. novembra. Rímske Martyrológium kardinála Barónia ho kvôli dodatku Petra Natalisa uvádza pri Martyrológiu Usuarda. Relikviu Jakubovej hlavy údajne v roku 1103 preniesli do kláštora Cormarey v Tours a odtiaľ okolo roku 1440 do vatikánskej baziliky. Príbeh umučenia je čiastočne zhodný s príbehom svätého Peroza a Jakuba Notára.