Svätý apoštol Jakub, podľa tela Pánov brat
Meno Jakub má hebrejský pôvod a znamená „druhorodený“.
Jeho matka Mária bola pri Ježišovom ukrižovaní; jeho otec nie je známy. Jakubov druhý prívlastok „Mladší“, ktorý používal iba na začiatku, je odvodený zrejme od jeho nízkej postavy.
Na začiatku účinkovania Ježiša sledoval, podobne ako ďalší Ježišovi príbuzní, Ježišovo účinkovanie skepticky.
Zjavenie Krista (1Kor 15,7) ho pohlo k viere (Sk 1,14). Po Petrovom úteku sa stal hlavou Jeruzalemskej cirkvi. V sprievode svojej manželky vykonal pravdepodobne misijné cesty v rámci Palestíny (1Kor 9,5). Hoci sám prísne dodržiaval židovské zákony, presadzoval zásadné oslobodenie od zákona pre kresťanov z pohanstva. Napriek tomu sa neprávom mnoho židokresťanov, ktorí propagovali dodržiavanie židovských zákonov, odvolávalo ešte za jeho života na neho.
Pre jeho zbožnosť a askézu mu dali ďalší podľa Klemeta Alexandrijského, Jozefa Flávia a Euzébia prívlastok „spravodlivý“. Cirkevný historik Hegesippus uviedol, že iba Jakub sám smel vstúpiť do svätyne, čo naznačuje, že zrejme pochádzal z kňazskej triedy.
Židovský veľkňaz Ananos využil v roku 62 v čase Paschy uprázdnený stolec prokurátora, aby dal úspešného Kristovho svedka ukameňovať.
Podľa Hegesippa ho sotili z vrcholu Jeruzalemského chrámu a následne kyjakom ubili k smrti.
Relikviu jeho hlavy si uctievajú v dóme v talianskej Ancone. Priniesli ju z Konštantínopolu.
Neznámy autor vydal pod jeho menom dva listy a evanjelium.