Parémia na 6 hodinke

Iz 7, 1 - 14a V dňoch Achaza, syna Joatamovho, syna Oziášovho, kráľa judského, vytiahol Rasin, kráľ Aramu, a Peqah, syn Romeliášov, kráľ izraelský, do boja proti Jeruzalemu, ale nevládali ho zdolať. Keď zvestovali Dávidovmu domu: Aram táborí v Efraimsku, chvelo sa jeho srdce a srdce jeho ľudu tak, ako sa chvejú stromy lesa od vetra. A Pán riekol Izaiášovi: Choď naproti Achazovi ty i tvoj syn Šeárjášúb až po koniec vodovodu Horného rybníka, na cestu poľa práčov, a povedz mu: Daj pozor a buď spokojný, neboj sa a srdce nech ti nechabne pre tie dve dymiace ohorené hlavne, pre zúrivý hnev Rasina a Aramu a Romeliášovho syna. Preto, že sa Aram a Efraim a Romeliášov syn uzniesli proti tebe, hovoriac: Tiahnime do Judska a podesme ho, strhnime ho k sebe a ustanovme v ňom za kráľa Tábelovho syna! Toto hovorí Pán zástupov: Nestane sa tak a nebude tak, lebo hlavou Aramu je Damask a hlavou Damasku Rasin. O šesťdesiatpäť rokov bude Efraim zlomený, nebude národom. Hlavou Efraimu je Samária a hlavou Samárie Romeliášov syn. Ak neuveríte, veru neobstojíte. Pán znova takto prehovoril k Achazovi: Žiadaj si znamenie od Pána, svojho Boha, či už hlboko v podsvetí a či hore na výsostiach! Ale Achaz vravel: Nebudem žiadať a nebudem pokúšať Pána. Riekol teda (Izaiáš): Počujte teda, dom Dávidov! Či vám je málo obťažovať ľudí, že obťažujete ešte aj môjho Boha? Preto vám sám Pán dá znamenie.

Parémie na VPD

Gn 5,32 - 6,8 Keď mal Noe päťsto rokov, narodili sa mu traja synovia: Sem, Cham a Jafet. Keď sa ľudia na zemi rozmnožili a keď sa im narodili dcéry, Boží synovia videli, že ľudské dcéry sú pekné, a brali si z nich za ženy, koľko len chceli. A Pán povedal: Môj duch neostane v týchto ľuďoch naveky, lebo sú telo. Ich dní bude iba stodvadsať rokov. V tom čase boli na zemi velikáni - ba aj neskôr -, a keď Boží synovia obcovali s ľudskými dcérami, ony im rodili velikánov. To sú hrdinovia dávnych čias, slávni mužovia. Keď Pán videl, že ľudská neresť na zemi je veľká a že všetko zmýšľanie ich srdca je ustavične naklonené na zlé, Pán oľutoval, že stvoril človeka na zemi. Bol skormútený a povedal: Vyničím zo zemského povrchu ľudí, ktorých som stvoril: človeka i zvieratá, plazy i nebeské vtáctvo, lebo ľutujem, že som ich urobil. Iba Noe našiel milosť u Pána.

Prís 6,20 - 7,1 Zachovaj prikázania svojho otca, syn môj, a nepohŕdaj naučením svojej matere! Priviaž si ich navždy na srdce, oviň si ich vôkol hrdla! Keď niekam pôjdeš, budú ťa viesť, keď budeš odpočívať, budú strážiť nad tebou, keď sa zobudíš, budú ťa sprevádzať. Lebo prikázanie je lampášom a naučenie je svetlom a cestou života sú prekáravé slová, aby si sa pridŕžal náuky, aby ťa zavarovali od zlej ženy, od úlisného jazyka cudzinky. Nedychti vo svojom srdci po jej peknote a nedaj sa lapiť jej mihalnicami! Veď za pobehlicu je vari peceň chleba dosť, lež žena, čo má muža, na prevzácny život poľuje. Či môže človek oheň vo svojom lone prenášať, a nespáliť si odev?! Alebo môže človek chodiť po žeravej pahrebe, a nohy si nepopáliť?! Nuž tak sa povodí tomu, kto vchádza k žene svojho blížneho: nebude bez trestu, nech by sa jej dotkol ktokoľvek. Neopovrhujú zlodejom, ktorý ukradne, aby sa nasýtil, keď hladoval; a keď ho chytia, nahradí sedemnásobne, dá celý majetok svojho domu. Ale kto cudzoloží so ženou, ten rozum potratil, iba kto strmhlav sa rúti do skazy, ten také niečo urobí. Stihne ho pohroma a potupa a jeho hanbu z neho nik nezotrie. Lebo žiarlivosť rozzúri muža, nedá sa uprosiť v deň odplaty. Nedá sa uchlácholiť kadejakým výkupným a neuspokojí sa, ani keby si ho neviem akými darmi zahŕňal. Syn môj, zachovaj moje slová a moje prikázania si uchovaj! Syn môj, cti si Pána a buď silný; okrem neho sa neboj nikoho!