Ap. 327. začalo 14.1.

Bratia, vierou poslúchol Abrahám, keď bol povolaný, aby odišiel na miesto, ktoré mal dostať ako dedičstvo; odišiel, nevediac, kam ide. Vierou aj neplodná Sára dostala silu počať potomka a napriek pokročilému veku porodila, lebo za verného považovala toho, ktorý dal prisľúbenie. Preto aj z jedného, a to odumretého, vzišlo ich také množstvo, ako je hviezd na nebi a piesku na brehu mora, a ten sa nedá spočítať. Všetci títo umierali vo viere, aj keď nedosiahli to, čo bolo prisľúbené, ale z diaľky to videli a pozdravovali; a vyznávali, že sú na zemi iba cudzincami a pútnikmi. A keď takto hovoria, naznačujú, že hľadajú vlasť. Veď keby boli mali na mysli tú, z ktorej vyšli, mali dosť času vrátiť sa. Ale oni túžia po lepšej, to jest po nebeskej. Preto sa ani Boh nehanbí volať sa ich Bohom, veď im pripravil mesto.