Svätí mučeníci Galaktión a Epistéma

Začiatkom 3. storočia žili v meste Emesa vo Fenícii (úzky pás zeme popri Stredozemnom mori na sever od Palestíny) zámožní a urodzení manželia menom Klétofont a Leukippa, obidvaja pohania. Keďže Leukippa bola neplodná, od svojho zatrpknutého manžela musela znášať veľa nadávok, ba neraz aj bitku a údery. V tom čase chodil od jedného domu k druhému istý Onufrios. Mal oblečené žobrácke handry a prosil o almužnu, no v skutočnosti to bol mních a kňaz, ktorý takto ukrýval svoju totožnosť a usiloval sa privádzať ľudí k pravému Bohu. Okolo roka 220 zastal tiež pred Klétofontovým domom. Spočiatku pred ním Leukippa zatvorila dvere - bola totiž roztrpčená, pretože manžel ju práve zbil - no napokon ho prijala a pohostila. Keď Onufrios vycítil, že Leukippa sa veľmi trápi, naliehal, aby mu prezradila príčinu svojho nešťastia. Vtedy jej zvestoval evanjelium a poukázal na skutočnosť, že pravý Boh vždy dáva prosiacim to, o čo ho žiadajú. Leukippu naplnila nádej, uverila v Krista a dala sa pokrstiť. A naozaj, čoskoro počala vo svojom lone dieťa. Keď vyjavila tajomstvo vyliečenia svojej neplodnosti manželovi Klétofontovi, z Božej milosti aj on uveril v Krista, vďaka čomu obidvaja vychovávali svojho syna Galaktióna jednomyseľne v kresťanskom duchu. Poskytli mu tiež vynikajúce vzdelanie, takže mohol urobiť skvelú kariéru, on však túžil po mníšskom živote plnom modlitby, ako to predpovedal Onufrios pri jeho krste: „Toto dieťa si nebeský život zamiluje väčšmi než pozemský.“ Po matkinej smrti, keď mal Galaktión dvadsaťštyri rokov, otec sa rozhodol oženiť ho a našiel mu nevestu menom Epistému. Bola krásna a urodzeného pôvodu, no nebola kresťanka. Galaktión sa nemohol protiviť otcovej vôli, preto sa s ňou zasnúbil, no podarilo sa mu odložiť svadbu. Medzitým Epistému často navštevoval, aby sa spoznali, a postupne jej odhaľoval svoju vieru, až ju napokon priviedol ku Kristovi a sám pokrstil. Keďže sa stala kresťankou, napriek svojim predchádzajúcim zámerom sa zmieril s predstavou, že si ju zoberie za manželku. Na ôsmy deň po prijatí svätého krstu prišla však sama Epistéma s návrhom, aby žili spoločne ako brat a sestra, s čím Galaktión radostne súhlasil. Obidvaja snúbenci potom potajomky rozdali všetok svoj majetok chudobným a spoločne sa pobrali do púšte. Neďaleko Sinaja na vrchu Publion sa blízko seba nachádzali dva tajné monastiere. Galaktión vstúpil do prvého z nich, Epistéma do druhého. Tam viedli prísny asketický život v modlitbe a pôste, pričom veľa fyzicky pracovali. Po niekoľkých rokoch sa pohania dozvedeli o existencii monastierov na vrchu Publion a vyslali k nim vojenský oddiel. Všetci mnísi a mníšky sa rozutekali do vrchov, iba Galaktión zostal vo svojej kélii (komôrke) čítať Sväté písmo. Keď ho vojaci zviazaného viedli, zbadala to Epistéma a začala prosiť najstaršiu sestru, aby jej dovolila podstúpiť mučenícku smrť spolu so svojím snúbencom a učiteľom. Okrem iného povedala: „Ja nemôžem žiť bez Galaktióna a nemôžem sa s ním rozísť ani v tomto veku, ani v budúcom, no pôjdem a zomriem spolu s ním.“ Keď jej najstaršia sestra dala k tomu svoje požehnanie, Epistéma dohnala vojakov a volala na Galaktióna: „Môj milovaný pán a brat, môj učiteľ, ktorý ma nasmeroval na spásu, skrze ktorého som spoznala Krista, pravého Boha, počkaj ma, nenechávaj samu svoju úbohú sestru a služobníčku! Zober ma so sebou na mučenie – mňa, ktorú si vyviedol z modlárskeho blúdenia a všetkej svetskej márnosti! Mňa, ktorú si viedol k mníšskemu životu, veď k vencu mučeníctva! Rozpomeň sa, ako si mi sľúbil, že ma neopustíš ani v tomto veku, ani v budúcom!“ Jej túžba sa naplnila, pretože vojaci sprevádzajúci spútaného Galaktióna ju zatkli a spolu s ním odviedli pred správcu mesta. Následne obidvaja snúbenci podstúpili ťažké muky. Bili ich palicami, zatĺkali im ostré klince pod nechty, odťali im ruky a následne nohy, potom im odrezali jazyk a napokon ich sťali. Túto mučenícku smrť podstúpili okolo roka 250. Autor: ThLic. Marcel Gajdoš