Svätí mučeníci Ménas, Hermogenés a Eugraf
Mená dnešných svätcov majú grécky pôvod. Hermogenés znamená „pevného rodu“ a Eugraf znamená „dobrý pisár“, význam mena Ménas ostáva neznámy. Dnešných svätcov spomínajú rôzne martyrológiá ako mučeníkov z Alexandrie. Trpeli za vlády cisára Maximiniána začiatkom 4. storočia. Ménas bol filozofom. Porovnávaním gréckej filozofie a Svätého Písma sa stal kresťanom. Práve vďaka nemu uverili aj jeho spoločníci. Hermogenes bol cisárskym úradníkom z Atén, vznešeného rodu a vzdelaný. Eugraf bol zasa cisárovým pisateľom. Po krutom mučení ich sťali. Cisár Justinián preniesol neskôr Ménasove pozostatky do Konštantínopolu a uložil ich do novopostaveného chrámu svätého Ménasa. Na ikonách sa Ménas zvykne zobrazovať s pásom, v ktorom má vytrhnuté oči a odrezaný jazyk, ako symboly jeho mučenia.
Narodil sa okolo roku 759 v Carihrade. Získal vzdelanie. Spoločne so starcom Platonom stál pri zrode Sakudionského monastiera na Olympe. Platon neskôr donútil Teodora, aby sa nachal vysvätiť na kňaza, potom ho vymenoval za igumena monastiera.
V tej dobe nastúpil na byzantský trón Konštantín VI. Ten dal r. 795 zavrieť svoju manželku do monastiera a vzal si jednu z dvorných dám. Patriarcha Terasij s tým nesúhlasil, ale zväzok požehnal jeden z kňazov Chrámu Božej Múdrosti, menom Jozef. Patriarcha protestoval, ale cisár mu pohrozil obnovením ikonoboreckého prenasledovania. Preto Terasij radšej nič nepodnikal. Vladárov príklad čoskoro nasledovali aj iní veľmoži. Keď sa to dozvedel Teodor, rozosielal po monastieroch listy, v ktorých cisára verejne odsudzoval a vyhlasoval ho za exkomunikovaného. Cisár sa najprv snažil kúpiť si Teodora, ale keď videl, že sa mu to nepodarí, dal monastier prepadnúť. Teodora dal mučiť a potom poslať do vyhnanstva do Solúna, spolu s veľkým množstvom nespokojných mníchov. Roku 797 došlo v Carihrade k palácovému prevratu a vlády sa ujala cisárova matka Irena. Tak boli mnísi prepustení z vyhnanstva a Jozef bol zbavený kňazskej hodnosti a exkomunikovaný.
Ke začali Saracéni ohrozovať Malú Áziu, odišiel Teodor s bratmi na žiadosť ptriarchu do Carihradu, kde sa ujal riadenia spustnutého Studitského monastiera. Teodor vypracoval nové, prísne pravidlá, ktoré vychádzali z pravidiel sv. Bazila (1.1) a zaviedol v mostiari pevný poriadok a spoločný život. Čoskoro sa okolo neho zhromaždilo na 1000 mníchov. Preto igumen rozdelil funkcie mníchom. Sám sa však správal ako posledný z nich. Tu taktiež napísal množstvo cirkevných piesní, kánonov a kníh.
Roku 802 zvrhol Nikifor Irenu a ujal sa vlády nad Byzanciou. Kňaza Jozefa dosadil opäť do jeho funkcie. Teodor predpovedal cisárovi smrť na vojenskej výprave, čo sa aj splnilo. Po Nikiforovej smrti (r. 811) sa stal cisárom Michal, ktorý Jozefa znovu zosadil. Jeho vláda však netrvala dlho a cisárskeho stolca sa zmocnil Lev V. arménsky (r. 813). Ten sa najprv snažil upevniť svoju vládu. Potom obnovil ikonoborecké prenasledovanie. Pozval si k sebe význačných cirkevných predstaviteľov a nútil ich k odpadu od úcty ikon. Tu Teodor neohrozene vystúpil a obvinil cisára, že sa mieša do cirkevných záležitostí, hoci k tomu nie je kompetentný, pretože je len svetským panovníkom. Cisár sa rozhneval, vyhnal zhromaždených kňazov a vydal rozkaz, v ktorom zakázal uctievať ikony. Neskôr poslal patriarchu Nikifora do vyhnanstva.
Svätec nechcel zostať v nečinnosti, preto nariadil bratom, aby vzali do rúk sväté ikony a usporiadali sprievod okolo monastiera. Počas neho spievali: "Prečistomu tvojemu obrazu poklaňajemsja, blahij..." (tropar prenesenia nie rukov utvoreného obrazu - 16.8) a iné víťazné piesne. Cisár sa to dozvedel a poslal Teodorovi list, v ktorom mu hrozil uväznením, mučením i smrťou. Vyhrážka nezabrala. Svätes ďalej verejne hlásal úctu ikon. Preto ho cisár poslal do vyhnanstva do pevnosti Metopa v Apolónii. Teodor neutíchol ani tu. Písal množstvo listov, v ktorých utvrdzoval veriacich v pravej viere, preto bol poslaný do pevnosti Bonita v Anatolii. Tu ho dal cisár mučiť, ale keď vykonavateľ rozsudku videl svätcovo asketické telo, zahanbil sa a mučenie neuskutočnil. Napriek tomu sa našli iní, ktorí Teodora a jeho žiaka ukrutne týrali. Väzenie bolo strašné. V lete v ňom bolo veľmi horúco, ale v zime mráz. Bolo tam mnoho potkanov a hadov. Okrem toho väzni trpeli hladom a smädom. Teodorovo telo obrástlo pliesňou a bolo plné vredov. ani to však vládcovi nestačilo. Dal Teodora tak zbiť, že zostal ležať na zemi polomŕtvy. Neskôr bol svätec prevezený do Smyrny.
Po násilnej smrti Leva V. sa stal cisárom Michal III. I keď sa sám prikláňal k hréze, bol tolerantný a prepustil zajatcov na slobodu.
Keď bol Teodor prepustený, nechcel sa vrátiť do Carihradu, kde vládla heretická nálada, ale usadil sa so svojimi učeníkmi v Arkite. Pred smrťou sa objavili následky mučenia, trpel veľkými bolesťami žalúdka. Napriek tomu sa stále venoval svojim žiakom a učil ich. Zomrel r. 826 a jeho pozostatky boli r. 844 prenesené do Carihradu.