Duchovná príprava 7.9. 7.9.

Katechézy k liturgickým čítaniam

7. september

Obdobie pred sviatkom Narodenia Presvätej Bohorodičky; Mučeník Sózont

Gal 6, 2 – 10; zač. 214; Mk 7, 14 – 24a, zač. 29 (radové z nasledujúceho dňa)

Spomínam si, ako veľmi dbala mama na to, aby sme si my deti ihneď išli umyť ruky, keď sme sa vrátili z popoludňajších hier vonku. Naši rodičia vedeli, že existujú mikróby, a nechceli, aby sme ochoreli.

V tomto evanjeliu Ježiš hovorí o oveľa väčšom nebezpečenstve. Nevyplýva z jedenia chleba neumytými rukami, ale z nesprávnych postojov nášho srdca, zlých slov, myšlienok a skutkov, ktoré nielen poškvrňujú človeka, ale môžu celkom zabiť jeho dušu.

Preto najdôležitejšou úlohou rodičov je ochrániť svoje deti pred týmto nebezpečenstvom. A najlepšou ochranou je pre deti dobrá výchova. Výchova nielen slovom, ale predovšetkým dobrým príkladom. Vytvorením atmosféry lásky. Každá rodina je domácou cirkvou, kde je otec kňazom. Je povolaný stať sa pre svoju ženu obrazom obetujúceho sa Krista a pre svoje deti obrazom pevného a zároveň nežného nebeského Otca. Manželka a matka je povolaná vytvárať pre svoju rodinu, muža i deti útočisko, kde vždy nájdu teplo a bezpečie. Nikto iný tieto úlohy za nich nezvládne, nikto ich nemôže nahradiť.

Svätý Otec František v exhortácii Amoris Laetitia celú jednu kapitolu (7.) venuje práve úlohe rodičov a celej spoločnosti „posilňovať výchovu detí“. Hneď na začiatku potvrdzuje, že rodičia sú pre svoje deti nenahraditeľní. Aby však mohli svoju funkciu ochrancov detí plniť, musia vedieť, kde deti sú. Ako a s kým trávia čas, čo pozerajú a počúvajú, kto má na ne vplyv. Nemôžu ustrážiť deti pred všetkým. Preto musia skôr naštartovať v nich procesy vlastného dozrievania v slobode, samostatnosti a obozretnosti. Teda oveľa dôležitejšie, než vedieť, kde je telo ich dieťaťa, je vedieť, kde je jeho duša.

Svätý Otec ďalej hovorí o morálnej výchove detí, ktorá sa na rozdiel od vzdelania nedá celkom delegovať škole. Úlohou rodičov je sprostredkovať deťom skúsenosť s tým, čo je to dôvera, rešpekt, úprimná starosť o druhého, skutočné dobro. Ak by v tomto zlyhali, spôsobili by svojmu dieťaťu veľké zranenia. Musia im pomôcť vypestovať si dobré zvyky. Napr. opakovanie slov „prosím“, „dovolíš“, „ďakujem“ spôsobuje získanie zmyslu pre družnosť a ústretovosť voči druhým.

Vo výchove majú miesto aj tresty. Dieťa si potrebuje uvedomiť, že zlý skutok má svoje následky. Trestom môže byť napr. pokarhanie. Zároveň je však dôležité pochváliť dieťa za to, čo urobilo dobre. Rodičia musia byť vo vzťahu k deťom „trpezliví realisti“.

Tieto a mnoho ďalších cenných podnetov obsahuje tento cirkevný dokument. Oplatí sa prečítať si ho postupne celý. A nielen prečítať, ale aj uskutočniť vo svojej rodine. Tak môžeme ako rodičia s Božou pomocou ochrániť svoje deti pred duchovným vlkom, ktorý by chcel zožrať ich duše.

otec Peter Labanič