Svätý mučeník Sózont

Mučeník Sozont, rodák z Lycania, bol pastierom. Starostlivo si čítal sväté Písmo, a miloval zdieľať svoje znalosti o jedinom Bohu, s pastiermi, ktorí prichádzali k nemu. Mnohých priviedol k viere a ku krstu. Raz v noci, keď sedel pod dubom, mal videnie, v ktorom bol pozvaný k mučeníctvu pre Krista. Odišiel do mesta Pompeol v Cilícii, kde sa pripravovala oslava na počesť pohanského zlatého idola stojaceho v chráme. Sozont nepozorovane vstúpil chrámu, odlomil ruku idola, rozbil ju a zlato rozdal chudobným. Zmiznutie rúky idola spôsobilo poplach a zmätok v meste: mnohých začali podozrievať, privádzať na výsluch a mučiť. Nechcel byť vinníkom utrpenia druhých ľudí, preto svätý Sozont šiel k cisárovi Maximiliánovi ( 284-305 ), a priznal sa, že to on odlomil ruku idola. " Urobil som to preto, - povedal – aby ste videli nemohúcnosť vášho boha, ktorý sa nijako nebránil. On nie je boh, je to nemý a hluchý idol. Chcel by som ho celého rozdrviť na kúsky, aby sa ľudia viac neklaňali dielu svojich rúk." Cisár vo veľkom hnev nariadil nemilosrdne mučiť Sozonta. Zavesili ho a roztrhali mu telo železnými hákmi, potom mu navliekli na jeho nohy topánky so železnými klincami vo vnútri, a vodili ho po celom meste. Potom ho opäť zavesili a bili železnými tyčami tak dlho, kým sa jeho kosti neroztrieštili. Vo veľkom utrpení odovzdal svoju dušu svätý Sozont svojmu Bohu (asi r. 304). Na príkaz cisára, sluhovia zapálili veľký oheň a chceli spáliť telo mučeníka, ale zrazu na oblohe bliskali blesky, zneli silné hromy a spustil sa silný dážď, ktorý zahasil ohnivý plameň. V noci, kresťania vzali telo mučeníka a pochovali ho. Pri jeho hrobe a na mieste, kde mal svätý mučeník víziu sa vyliečilo mnoho chorých. Neskôr na tom mieste bol postavený aj chrám na pamiatku utrpenia mučeníka Sozonta.