Naši prepodobní otcovia Simeon, blázon pre Krista, a Ján, jeho spoluaskéta
Mená dnešných svätcov majú hebrejský pôvod, Simeon znamená „počúvajúci“ a Ján „Boh je milostivý“. Simeon sa narodil v mezopotámskej Edesse, alebo na neznámom mieste v Egypte. Ako mladík putoval do Svätej zeme. Početné stany a asketický život pustovníkov pri rieke Jordán a v okolí Červeného mora v ňom a jeho spoločníkovi Jánovi vzbudili túžbu po podobnom živote. Po 29 rokoch pri pustovníkoch v okolí Červeného mora, odišli Simeon a Ján žiť ako pustovníci do sýrskeho mesta Emesa. Ako najvyšší vrchol odmietavého spôsobu života a nenávisti voči sebe, začali žiť navonok ako blázni. Mnohí ich aj skutočne za takých považovali. Početné zázraky, mimoriadne obrátenia hriešnikov a odporcov Cirkvi, prorocký duch i uznanie od neveriacich, svedčia o tom, že Boh mal zaľúbenie v Simeonovi a Jánovi, aj v ich spôsobe života bláznov pre Krista. Pripodobnili sa tak Kristovi, ktorého nepriatelia odmietali a zosmiešňovali. Dnešní prepodobní otcovia žili v 6. storočí. O úcte aj na západe svedčí Rímske martyrológium , ktoré ich spomína 1. júla. Na ikonách sa Simeon zvykne znázorňovať ako sa hrá s mladíkom, ktorý ho zosmiešňuje. Simeon je prvým askétom nového druhu askézy, ktorá sa udomácnila najmä v prostredí mníšstva v Rusku. Tam je svätý Simeon patrónom bábkohercov.
Podľa LThK a VHL spracoval Ján Sabol