Bratia, azda neviete, čo hovorí Písmo o Eliášovi? Ako sa žaluje Bohu na Izrael: „Pane, tvojich prorokov pozabíjali, tvoje oltáre zborili. Len ja sám som ostal; a aj na moju dušu striehnu.“ A čo mu odpovedá Boh? „Ponechal som si sedemtisíc mužov, ktorí nezohli kolená pred Bálom.“ A tak aj v tomto čase ostal zvyšok vyvolený z milosti. Ale ak z milosti, potom nie zo skutkov, inak by milosť nebola milosťou. Čo teda? Izrael nedosiahol, o čo sa usiluje, ale vyvolení dosiahli; ostatní oslepli, ako je napísané: „Boh im dal ducha tvrdého spánku, oči, aby nevideli, a uši, aby nepočuli, až do dnešného dňa.“ A Dávid hovorí: „Nech sa im ich stôl stane nástrahou a pascou, pohoršením a odplatou. Nech sa im oči zatemnia, aby nevideli, a ich chrbát navždy zohni!“ A teraz sa pýtam: Vari sa tak potkli, aby padli? Vôbec nie! Ale ich pád sa stal spásou pre pohanov, aby potom na nich žiarlili. Lenže ak je ich pád pre svet bohatstvom a ich úpadok bohatstvom pre pohanov, o koľko viac ich plnosť?!