Utiereň 9.5.

Kňaz: Sláva svätej, jednopodstatnej, životodarnej a nedeliteľnej Trojici v každom čase, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle. (3x)Pane, otvor moje pery, a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. (2x)**

Šesťžalmie

Potom prednášame šesťžalmie, ale z praktických či pastoračných dôvodov je možné modliť sa iba jeden zo žalmov – ak je radový hlas 1. – Ž 3, 2. hlas – Ž 37, 3. hlas – Ž 62, 4. hlas – Ž 87, 5. hlas – Ž 102, 6., 7., 8. hlas – Ž 142.

Žalm3

Pane, jak mnoho je tých, čo ma sužujú! * Mnohí povstávajú proti mne. – Mnohí o mne hovoria: * „Boh mu nepomáha.“ – Ale ty, Pane, si môj ochranca, * moja sláva, čo mi hlavu vztyčuje. – Hlasne som volal k Pánovi * a on mi odpovedal zo svojho svätého vrchu. – A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som. * Prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje. – Nebudem sa báť tisícov ľudí, čo ma obkľučujú. * Povstaň, Pane; zachráň ma, Bože môj. – Veď ty si udrel mojich nepriateľov po tvári * a hriešnikom si zuby vylámal. – Pane, ty si naša spása. * Na tvoj ľud nech zostúpi tvoje požehnanie. – A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som. * Prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje.

Žalm 37

Nekarhaj ma, Pane, vo svojom rozhorčení * a netrestaj ma vo svojom hneve, – lebo tvoje šípy utkveli vo mne, * dopadla na mňa tvoja ruka. – Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta, * pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti. – Hriechy mi prerástli nad hlavu * a ťažia ma príliš sťa veľké bremeno. – Rany mi zapáchajú a hnisajú * pre moju nerozumnosť. – Zohnutý som a veľmi skľúčený, * smutne sa vlečiem celý deň. – Bedrá mi spaľuje horúčka * a moje telo je nezdravé. – Nevládny som a celý dobitý, * v kvílení srdca nariekam. – Pane, ty poznáš každú moju túžbu; * ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou. – Srdce mi búcha, sila ma opúšťa * i svetlo v očiach mi hasne. – Priatelia moji a moji známi odvracajú sa odo mňa pre moju biedu; * aj moji príbuzní sa ma stránia. – Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla, * a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly a deň čo deň vymýšľajú úklady. – Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje, * ako nemý, čo neotvára ústa. – Podobám sa človekovi, čo nepočuje * a čo nevie obvinenie vyvrátiť. – Pane, pretože v teba dúfam, * ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj. – A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou; * a keď sa potknem, nech sa nevystatujú nado mňa.“ – Ja, pravda, už takmer padám * a na svoju bolesť myslím ustavične. – Preto vyznávam svoju vinu * a pre svoj hriech sa trápim. – Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší, * ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom. – Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to, * že som konal dobre. – Neopúšťaj ma, Pane; * Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa. – Ponáhľaj sa mi na pomoc, * Pane, moja spása.– Neopúšťaj ma, Pane; * Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa. – Ponáhľaj sa mi na pomoc, * Pane, moja spása.

Žalm 62

Bože, ty si môj Boh, * už od úsvitu sa viniem k tebe. – Za tebou prahne moja duša, * za tebou túži moje telo; – ako vyschnutá, pustá zem bez vody, * tak ťa túžim uzrieť vo svätyni a vidieť tvoju moc a slávu. – Veď tvoja milosť je lepšia než život; * moje pery budú ťa oslavovať. – Celý život ťa chcem velebiť * a v tvojom mene dvíhať svoje ruky k modlitbe. – Sťa na bohatej hostine sa nasýti moja duša * a moje ústa ťa budú chváliť jasavými perami. – Na svojom lôžku myslím na teba, * o tebe rozjímam hneď za rána. – Lebo ty si mi pomáhal * a pod ochranou tvojich krídel budem plesať. – Moja duša sa vinie k tebe, * ujímaš sa ma svojou pravicou. – Tí však, čo chcú môj život zahubiť, * zostúpia do hlbín zeme; – vydaní budú meču napospas, * stanú sa korisťou šakalov. – Kráľ sa však bude tešiť v Bohu, * chváliť sa budú všetci, ktorí prisahajú na neho, lebo budú umlčané ústa klamárov. – O tebe rozjímam hneď za rána. Lebo ty si mi pomáhal * a pod ochranou tvojich krídel budem plesať.

(toto Sláva i teraz... prednášame iba ak sa modlíme všetky žalmy)

Sláva: I teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x); bez poklôn

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva: I teraz:

Žalm 87

Pane, ty Boh mojej spásy, * dňom i nocou volám k tebe. – Kiež prenikne k tebe moja modlitba, * nakloň svoj sluch k mojej prosbe. – Moja duša je plná utrpenia * a môj život sa priblížil k ríši smrti. – Už ma počítajú k tým, čo zostupujú do hrobu, * majú ma za človeka, ktorému niet pomoci. – Moje lôžko je medzi mŕtvymi, * som ako tí, čo padli a odpočívajú v hroboch, – na ktorých už nepamätáš, * lebo sa vymanili z tvojej náruče. – Hádžeš ma do hlbokej priepasti, * do temravy a tône smrti. – Doľahlo na mňa tvoje rozhorčenie, * svojimi prívalmi si ma zaplavil. – Odohnal si mi známych a zošklivil si ma pred nimi. * Uväznený som a vyjsť nemôžem, aj zrak mi slabne od zármutku. – K tebe, Pane, volám deň čo deň * a k tebe ruky vystieram. – Či mŕtvym budeš robiť zázraky? * A vari ľudské tône vstanú ťa chváliť? – Či v hrobe bude dakto rozprávať o tvojej dobrote * a na mieste zániku o tvojej vernosti? – Či sa v ríši tmy bude hovoriť o tvojich zázrakoch * a v krajine zabudnutia o tvojej spravodlivosti? – Ale ja, Pane, volám k tebe, * včasráno prichádza k tebe moja modlitba. – Prečo ma, Pane, odháňaš? * Prečo predo mnou skrývaš svoju tvár? – Biedny som a umieram od svojej mladosti, * vyčerpaný znášam tvoje hrôzy. – Cezo mňa sa tvoj hnev prevalil * a zlomili ma tvoje hrozby. – Deň čo deň ma obkľučujú ako záplava * a zvierajú ma zovšadiaľ. – Priateľov aj rodinu si odohnal odo mňa, * len tma je mi dôverníkom. – Pane, ty Boh mojej spásy, * dňom i nocou volám k tebe. – Kiež prenikne k tebe moja modlitba, * nakloň svoj sluch k mojej prosbe.

Žalm 102

Dobroreč, duša moja, Pánovi * a celé moje vnútro jeho menu svätému. – Dobroreč, duša moja, Pánovi * a nezabúdaj na jeho dobrodenia. – Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, * on lieči všetky tvoje neduhy; – on vykupuje tvoj život zo záhuby, * on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou; – on naplňuje dobrodeniami tvoje roky, * preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi. – Pán koná spravodlivo * a prisudzuje právo všetkým utláčaným. – Mojžišovi zjavil svoje cesty * a synom Izraela svoje skutky. – Milostivý a milosrdný je Pán, * zhovievavý a dobrotivý nesmierne. – Nevyčíta nám ustavične naše chyby * ani sa nehnevá naveky. – Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov * ani nám neodpláca podľa našich neprávostí. – Lebo ako vysoko je nebo od zeme, * také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja. – Ako je vzdialený východ od západu, * tak vzďaľuje od nás našu neprávosť. – Ako sa otec zmilúva nad deťmi, * tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja. – Veď on dobre vie, z čoho sme stvorení; * pamätá, že sme iba prach. – Ako tráva sú dni človeka, * odkvitá sťa poľný kvet. – Ledva ho vietor oveje, už ho niet, * nezostane po ňom ani stopa. – No milosrdenstvo Pánovo je od večnosti až na večnosť * voči tým, čo sa ho boja, – a jeho spravodlivosť chráni ich detné deti, * tie, čo zachovávajú jeho zmluvu, čo pamätajú na jeho prikázania a plnia ich. – Pán si pripravil trón v nebesiach; * kraľuje a panuje nad všetkými. – Dobrorečte Pánovi, všetci jeho anjeli, * udatní hrdinovia, čo počúvate jeho slová a plníte jeho príkazy. – Dobrorečte Pánovi, všetky jeho zástupy, * jeho služobníci, čo jeho vôľu plníte. – Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela, všade, kde on panuje. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.– Všade, kde on panuje. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.

Žalm 142

Pane, vyslyš moju modlitbu, pre svoju vernosť vypočuj moju úpenlivú prosbu, * pre svoju spravodlivosť ma vyslyš. – A svojho služobníka na súd nevolaj, * veď nik, kým žije, nie je spravodlivý pred tebou. – Nepriateľ ma prenasleduje, zráža ma k zemi, * do temnôt ma vrhá ako dávno mŕtveho. – Duch sa mi zmieta v úzkostiach; * v hrudi mi srdce meravie. – Spomínam si na uplynulé dni, o všetkých tvojich skutkoch rozmýšľam * a uvažujem o dielach tvojich rúk. – Vystieram k tebe ruky, * za tebou dychtím ako vyprahnutá zem. – Rýchle ma vyslyš, Pane, * lebo už klesám na duchu. – Neskrývaj predo mnou svoju tvár, * aby som nebol ako tí, čo zostupujú do hrobu. – Včasráno mi daj pocítiť, že si sa zmiloval nado mnou, * lebo sa spolieham na teba. – Ukáž mi cestu, po ktorej mám kráčať, * veď svoju dušu dvíham k tebe. – Pred nepriateľmi ma zachráň; * Pane, k tebe sa utiekam. – Nauč ma plniť tvoju vôľu, lebo ty si môj Boh; * na správnu cestu nech ma vedie tvoj dobrý duch. – Pre svoje meno, Pane, zachováš ma nažive; * pretože si spravodlivý, vyveď ma z úzkosti. – Vo svojom milosrdenstve znič mojich nepriateľov, * zahub všetkých, čo ma sužujú, veď ja som tvoj služobník. – Pre svoju spravodlivosť ma vyslyš * a svojho služobníka na súd nevolaj. – Pre svoju spravodlivosť ma vyslyš * a svojho služobníka na súd nevolaj. – Na správnu cestu * nech ma vedie tvoj dobrý duch.

Sláva: I teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša veľkú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (12x)

Sláva: I teraz:)

Modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (po každej prosbe)

Za pokoj zhora a za spásu našich duší modlime sa k Pánovi.

Za mier na celom svete, za blaho svätých Božích cirkví a za zjednotenie všetkých modlime sa k Pánovi.

Za tento svätý chrám a za tých, čo doň vstupujú s vierou, nábožnosťou a s Božou bázňou, modlime sa k Pánovi.

Za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, modlime sa k Pánovi.

Za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa metropolitu (povie meno), za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za ctihodných kňazov a diakonov v Kristovi, za všetko duchovenstvo a ľud modlime sa k Pánovi.

Za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu, modlime sa k Pánovi.

Za toto mesto (alebo Za túto obec alebo Za tento svätý dom), za všetky mestá, obce, krajiny a za tých, ktorí v nich podľa viery žijú, modlime sa k Pánovi.

Za priaznivé počasie, hojnosť plodov zeme a za pokojné časy modlime sa k Pánovi.

Za cestujúcich, chorých, trpiacich, zajatých a za ich záchranu modlime sa k Pánovi.

Za oslobodenie od všetkého nášho zármutku, hnevu a núdze modlime sa k Pánovi.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kňaz: Boh je Pán a zjavil sa nám, * požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.

(Ľud po každom verši opakuje na hlas prvého tropára Boh je Pán...)

Verš 1: Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

Verš 2: Obkľúčili ma nepriatelia zovšadiaľ, * ale v mene Pánovom som ich porazil.

Verš 3: Ja nezomriem, budem žiť * a vyrozprávam skutky Pánove.

Verš 4: Kameň, čo stavitelia zavrhli, sa stal kameňom uholným. * To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná.

Tropár, 5. hlas

Veriaci, oslavujme Slovo, * večné ako Otec i Svätý Duch, * lebo pre nás sa zrodilo z Márie Panny. * Ospevujme ho a klaňajme sa mu. * Veď v tele vystúpilo na Kríž. * Pretrpelo hrôzy smrti a vzkriesilo zosnulých * svojím slávnym zmŕtvychvstaním. (dvakrát)

Sláva, tropár, 4. hlas

Nastal deň slávnosti, mesto Bari sa raduje * a s ním celý svet plesá piesňami a duchovnými spevmi. * Dnešný sviatok je veľkou slávnosťou, * lebo sa prenášajú čestné a drahocenné pozostatky otca Mikuláša. * Ako nezapadajúce slnko všetko osvetľuje * svojimi žiarivými lúčmi, * tak zaháňa tmu pokušenia a útrap od tých, ktorí k nemu volajú: ** „Ochraňuj nás ako náš zástanca, svätý Mikuláš.“

I teraz, 4. hlas

Tajomstvo od vekov ukryté, * ani anjelmi nepoznané, * skrze teba, Bohorodička, bolo pozemšťanom zjavené, * že v nezmiešanej jednote Boh sa vtelil * a kvôli nám dobrovoľne prijal kríž. * Ním vzkriesil toho, ktorého ako prvého stvárnil, ** a naše duše pred smrťou zachránil.

2. katizma

Žalm 9

Oslavovať ťa budem, Pane, celým svojím srdcom * a vyrozprávam všetky tvoje diela zázračné. – V tebe sa budem tešiť a radovať, * ospevovať budem tvoje meno, Najvyšší. – Veď moji nepriatelia dávajú sa na útek, * pred tvojou tvárou slabnú a hynú. – Lebo ty si sa ujal môjho súdu a rozriešil si môj spor, * zasadol si na trón ako spravodlivý sudca. – Zahriakol si pohanov a vyničil si rod bezbožný, * ich meno si vyhladil navždy, naveky. – Nepriatelia zhynuli, navždy umĺkli; * zboril si ich mestá, niet po nich ani pamiatky. – Ale Pán tróni naveky, * už si pripravil stolec sudcovský. – A spravodlivo bude súdiť svet, * podľa práva bude súdiť národy. – Pán bude utláčanému útočiskom, * príhodným útočiskom v časoch súženia. – Na teba sa spoľahnú tí, čo tvoje meno poznajú, * veď ty, Pane, neopúšťaš tých, čo ťa hľadajú. – Spievajte a hrajte Pánovi, čo na Sione prebýva, * ohlasujte jeho skutky medzi národmi. – Lebo on, čo pomstí krv, na nich pamätá, * nezabúda na nárek bedárov. – Zmiluj sa, Pane, nado mnou, pozri, ako ma nepriatelia sužujú, * vytrhni ma z brán ríše smrti, – aby som v bránach dcéry sionskej hlásal všetky tvoje skutky preslávne * a plesal, že si mi pomohol. – Pohania padli do jamy, ktorú kopali, a v tom osídle, čo nastrojili, * chytila sa im vlastná noha. – Pán sa zjavil a konal súd. * Hriešnik sa zamotal do diela svojich rúk. – Do pekla pôjdu hriešnici, * všetci pohania, čo zabúdajú na Boha. – Lež na úbožiaka on nezabudne naveky * ani nádej úbožiakov navždy márna nebude. – Povstaň, Pane, nech sa nevyvyšuje človek; * a národy si na súd predvolaj. – Pane, hrôzou ich zasiahni; * nech pohania pochopia, že sú iba ľuďmi. – Pane, prečo si tak ďaleko? * Prečo sa skrývaš v časoch súženia? – Bezbožný vo svojej pýche sužuje bedára; * nech sa chytí do nástrah, čo sám zosnoval. – Veď hriešnik sa chvastá svojou náruživosťou * a lakomec sa vychvaľuje. – Hriešnik pohŕda Pánom a namyslene hovorí: * „Boh nezasahuje; Boha niet.” – Také sú všetky jeho myšlienky * a jeho cesty sú vždy úspešné. – Ďaleko je od myšlienky na tvoj súd * a všetkých svojich odporcov nemá za nič. – V srdci si takto hovorí: „Mnou nič nepohne, * ani mňa, ani moje pokolenie nezastihne nešťastie.” – Jeho ústa sú plné luhania, klamu a podvodu; * pod jeho jazykom zločin a násilie. – Sedí na postriežke blízko osád, * nevinného zákerne zabíja. – Očami sliedi za chudákom; * ako lev v húštine číha v úkryte. – Číha, chce schvátiť bedára; * chytá ho a hádže naňho sieť. – Prikrčí sa a vyrúti, i hynú chudáci * v jeho násilných pazúroch. – V duchu si ešte hovorí: „Boh zabudol, * odvrátil svoju tvár, vôbec sa nedíva.” – Povstaň, Pane, Bože, zdvihni svoju ruku, * nezabúdaj na úbohých. – Ako môže bezbožník Bohom pohŕdať? * Ako si môže v duchu hovoriť: „Boh nezasiahne!”? – Ty vidíš, veď ty hľadíš na útrapy a žiaľ * a berieš ich do svojich rúk. – Na teba sa chudák spolieha * a sirote pomáhaš. – Rozmliažď rameno hriešnika a zločinca; * budeš hľadať jeho hriech, a už ho nenájdeš. – Pán je kráľom navždy, na veky vekov. * Pohania vymizli z jeho krajiny, – Pane, ty vyslýchaš túžbu úbožiakov, * vzpružuješ im srdce, ucho si k nim nakláňaš. – Zastaň sa práva siroty a utláčaného, * aby už nikdy nenaháňal hrôzu človek stvorený zo zeme.

Žalm 10

Dôverujem Pánovi. * Akože mi môžete hovoriť: „Uleť na vrch ako vrabec!? – Lebo, hľa, hriešnici napínajú luk, šíp kladú na tetivu, * aby zákerne zasiahli ľudí statočných. – Keď sa rúcajú základy, * čože môže spravodlivý urobiť?” – Pán prebýva vo svojom svätom chráme, * Pán tróni na nebesiach. – Jeho oči hľadia na úbožiaka, * jeho zrak skúma každého človeka. – Pán skúma spravodlivého i hriešnika * a nenávidí toho, čo miluje neprávosť. – Žeravé uhlie spúšťa na hriešnikov; * oheň so sírou a spaľujúci víchor; to je ich údel. – Lebo Pán je spravodlivý a miluje spravodlivosť; * statoční uvidia jeho tvár.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 11

Pomôž mi, Pane, lebo niet už svätých, * stratila sa vernosť medzi ľuďmi. – Falošnými slovami sa klamú všetci navzájom, * hovoria úlisnými perami a srdce majú dvojtvárne. – Kiež Pán zničí všetky pery úlisné * a vystatovačný jazyk; – lebo hovoria: „Náš jazyk nás preslávi, * ústa sú nám zbraňou; ktože je pánom nad nami?” – „Pretože chudák biedu trie a úbožiak stoná, povstanem teda,” hovorí Pán, * „zachránim toho, ktorým opovrhujú.” – Pánove výroky sú rýdze jak striebro pretavené v ohni, bez hliny, * sedem ráz čistené. – Pane, ty nás zachováš a ochrániš * pred týmto pokolením naveky. – Navôkol chodia bezbožní * a najhorší z ľudí sa vyvyšujú.

Žalm 12

Dokedy, Pane? Stále budeš na mňa zabúdať? * Dokedy budeš predo mnou skrývať svoju tvár? – Dokedy mi bude dušu trápiť nepokoj a srdce dennodenne bôľ? * Dokedy sa nepriateľ bude vypínať nado mnou? – Zhliadni na mňa a vyslyš ma, Pane, Bože môj, * daj svetlo mojim očiam, – aby som v smrti nezaspal, * aby nemohol povedať môj nepriateľ: „Premohol som ho.“ – Aby tí, čo ma sužujú, * nezajasali, že som upadol. – Lenže ja dúfam v tvoje milosrdenstvo, * moje srdce sa teší z tvojej pomoci. – Budem spievať Pánovi, že ma zahŕňa dobrodeniami, * a spievam menu Pána Najvyššieho. Zhliadni na mňa a vyslyš ma, Pane, Bože môj, * daj svetlo mojim očiam, – aby som v smrti nezaspal, * aby nemohol povedať môj nepriateľ: „Premohol som ho.“

Žalm 13

Blázon si v srdci hovorí: „Boha niet.” * Skazení sú a ohavnosti páchajú. Nikto z nich nerobí dobre. – Pán pozerá z neba na synov ľudských * a skúma, či je niekto rozumný a hľadá Boha. – Všetci poblúdili, všetci sa skazili; * nikto nerobí dobre, veru, celkom nik. – Či nezmúdrejú tí, čo páchajú neprávosť * a požierajú môj ľud, akoby jedli chlieb? – Nevzývajú Pána; ale ešte stŕpnu od strachu, * lebo Boh sa ujíma potomstva spravodlivých. – Vy chcete zmariť plány bedára, * lež Pán je jeho útočiskom. – Kiež príde Izraelu * spása zo Siona! – Keď Pán vyslobodí svoj ľud zo zajatia, * Jakub zaplesá, poteší sa Izrael.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 14

Pane, kto smie bývať v tvojom stánku? * Kto môže nájsť odpočinok na tvojom svätom vrchu? – Ten, čo kráča bez poškvrny a koná spravodlivo, * čo z úprimného srdca pravdu hovorí, – čo nepodvádza svojím jazykom, * nekrivdí svojmu blížnemu ani ho nepotupuje. – Čo ničomníka nemá za nič, * ale ctí si ľudí bohabojných. – Čo nemení prísahu, * aj keď mu vyjde na škodu. – Čo nepožičiava peniaze na úrok * a proti nevinnému sa nedá podplácať. – Kto si tak počína, * ten sa nikdy neskláti.

Žalm 15

Ochráň ma, Bože, * k tebe sa utiekam. – Hovorím Pánovi: „Ty si môj Pán. * Pre mňa niet šťastia bez teba.” – Svätým a slávnym mužom v krajine * patrí moja plná priazeň. – Rozmnožujú sa útrapy tých, * čo sa ženú za cudzími bôžikmi. – Nebudem vylievať krv na ich obetu * ani ich mená nevezmem na pery. – Ty, Pane, si môj podiel na dedičstve a na kalichu, * v tvojich rukách je môj osud. – Pripadol mi diel v kraji prekrásnom: * a je to pre mňa znamenité dedičstvo. – Velebím Pána, čo ma múdrosťou obdaril; * v noci ma k tomu moje srdce vyzýva. – Pána mám vždy pred očami; * a pretože je po mojej pravici, nezakolíšem sa. – Preto sa raduje moje srdce a moja duša plesá * aj moje telo odpočíva v nádeji. – Lebo nenecháš moju dušu v podsvetí * a nedovolíš, aby tvoj svätý videl porušenie. – Ukážeš mi cestu života. * U teba je plnosť radosti, po tvojej pravici večná slasť.

Žalm 16

Vypočuj, Pane, moju spravodlivú žiadosť, * všimni si moju prosbu pokornú. – Nakloň sluch k mojej modlitbe, * čo plynie z perí úprimných. – Nech z tvojej tváre vyjde rozsudok o mne; * tvoje oči vidia, čo je správne. – Skúmaj moje srdce i v noci ma navštív, * skúšaj ma ohňom a nenájdeš vo mne neprávosť. – Moje ústa nehrešia, ako robia ľudia zvyčajne. * Podľa slov tvojich perí vyhýbam sa cestám násilníkov. – Pevne drž moje kroky na svojich chodníkoch, * aby moje nohy nezakolísali. – K tebe, Bože, volám, lebo ty ma vyslyšíš. * Nakloň ku mne sluch a vypočuj moje slová. – Ukáž svoje predivné milosrdenstvo, * ty, čo pred protivníkmi pravicou zachraňuješ dôverujúcich v teba. – Chráň ma ako zrenicu oka, skry ma v tôni svojich perutí * pred bezbožnými, čo ma sužujú. – Obkľučujú ma nepriatelia, * zatvárajú si bezcitné srdcia, ich ústa spupne hovoria. – Už pristupujú a už ma zvierajú, * očami sliedia, ako by ma na zem zrazili. – Sú ako lev pripravený na korisť, * ako levíča, čo čupí v úkryte. – Povstaň, Pane, predíď ich a zraz, * svojím mečom mi zachráň život pred bezbožným, – svojou rukou pred smrteľníkmi, Pane, * pred smrteľníkmi, ktorým sa podiel života končí na zemi. – Zo svojich zásob im naplň žalúdok, * nech sa nasýtia ich synovia a čo nezjedia, nech prenechajú svojim deťom. – Ja však v spravodlivosti uzriem tvoju tvár * a až raz vstanem zo sna, nasýtim sa pohľadom na teba.

Sláva: I teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva: I teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty vládneš a tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

1. Sedalen, 5. hlas

Kríž Pánov oslavujeme * a svätý hrob piesňami zvelebujeme. * Vzdajme chválu aj jeho zmŕtvychvstaniu, * lebo svojou božskou mocou vzkriesil zosnulých z hrobov * a vyplienil kráľovstvo smrti. * Rozvrátil satanovu pevnosť * a uväzneným v temnotách priniesol svetlo.

Verš: Povstaň, Pane, Bože, zdvihni svoju ruku, * nezabúdaj na úbohých.

Pane, keď si po troch dňoch vstal z mŕtvych * a prijal si poklonu apoštolov, * s bolesťou volal Peter k tebe: * „Ženy sa statočne správali a ja som sa bál. * Zbojník ťa zastával, ja som ťa zaprel. * Ešte ma uznáš za svojho služobníka? * Či ma zavrhneš do hlbín priepasti? * Bože, prijmi moje slzy a zmiluj sa nado mnou.“

Sláva i teraz, 5. hlas

Zázračné bolo tvoje počatie i tvoj pôrod, Prečistá. * Môj rozum žasne a myseľ nechápe. * Nám všetkým si bola darovaná, * aby sme mohli byť spasení.

3. katizma

Žalm 17

Milujem ťa, Pane, moja sila; * Pane, opora moja, útočisko moje, osloboditeľ môj. – Bože môj, moja pomoc, tebe dôverujem; * ty si môj štít, sila mojej spásy a môj ochranca. – Vzývať budem Pána, lebo jemu patrí chvála, * a budem zachránený pred nepriateľmi. – Obkľúčilo ma smrtiace vlnobitie * a vydesili zlostné prívaly. – Ovinuli ma povrazy záhrobia, * zovreli ma osídla smrti. – V úzkosti som vzýval Pána * a volal som k svojmu Bohu. – Zo svojho chrámu počul môj hlas * a moje volanie pred jeho tvárou preniklo k jeho sluchu. – Zem sa pohýbala a zachvela; vrchy sa otriasli a pohli v základoch, * lebo vzplanul hnevom. – Dym sa mu valil z nozdier a spaľujúci oheň z jeho úst, * vyletúvali z neho žeravé uhlíky. – Znížil nebesia a zostúpil: * čierne mračno pod jeho nohami. – Zasadol na cheruba a vzlietol, * vznášal sa na krídlach vetrov. – Temnotami sa celkom zahalil * a stánok si urobil z čierňavy vôd a oblakov. – Pred žiarou jeho tváre mraky lietali, * ľadovec a žeravé uhlie. – Pán z neba zahrmel a zaznel hlas Najvyššieho: * ľadovec a žeravé uhlie. – Vyslal šípy a rozprášil ich, * vrhol blesky a zmietol ich. – Otvorili sa hlbočiny vôd * a základy zeme sa odkryli. – Pred tvojou hrozbou, Pane, * pred víchricou tvojho hnevu. – Z výsosti čiahol rukou a chytil ma, * a vyzdvihol ma zo stredu hlbokých vôd. – Vytrhol ma z rúk mojich premocných nepriateľov, * z rúk tých, čo ma nenávideli a boli silnejší ako ja. – Napadli ma v môj deň nešťastný, * ale Pán mi bol podperou. – Vyviedol ma na miesto priestranné, * zachránil ma, lebo si ma obľúbil. – Za moju spravodlivosť ma Pán odmení, * za to, že moje ruky sú čisté, – lebo som kráčal po cestách Pánových * a od svojho Boha som neodstúpil bezbožne. – Pred očami som mal všetky jeho príkazy * a jeho zákony som neodvrhol. – S ním som bol bez úhony * a uchránil som sa zločinu. – Za moju spravodlivosť ma Pán odmenil, * lebo videl, že moje ruky sú čisté. – Voči svätému si svätý, * voči šľachetnému šľachetný, – voči úprimnému úprimný, * voči zvrhlému si neúprosný. – Pokorný ľud chrániš pred zánikom * a ponižuješ oči pyšných. – Ty, Pane, zapaľuješ moju pochodeň; * môj Boh rozjasňuje vo mne temnoty. – Na šíky nepriateľov zaútočím s tvojou pomocou; * a s pomocou svojho Boha hradby preskočím. – Božia cesta je čistá, * ohňom je vyskúšané slovo Pánovo. – On je ochrancom všetkých, * čo v neho dúfajú. – Veď kto je Boh okrem Pána? * Kto je skala okrem nášho Boha? – To Boh ma silou opásal * a moju cestu urobil nepoškvrnenou. – Mojim nohám dal rýchlosť jeleňa * a postavil ma na výšinu. – Ruky mi na boj vycvičil * a moje ramená napínajú luk kovový. – Dal si mi svoj štít záchranný, pravicou si ma podporil * a tvoja láskavosť ma urobila veľkým. – Mojim krokom si cestu uvoľnil * a moje nohy nepociťujú únavu. – Naháňal som svojich nepriateľov, až som ich dostihol, * a nevrátil som sa, kým som ich celkom nezničil. – Tak som ich zdrvil, že ani stáť nevládali, * popadali mi pod nohy. – Opásal si ma udatnosťou v boji * a vzbúrencov si uvrhol do môjho područia. – Ty si zahnal mojich nepriateľov na útek * a rozprášil si tých, čo ma nenávidia. – Kričali, nemal im kto pomôcť, * volali k Pánovi, ale on ich nevyslyšal. – Rozprášil som ich ako prach unášaný vetrom, * šliapal som po nich ako po blate uličnom. – Vytrhol si ma zo vzbury ľudu * a ustanovil za hlavu národov. – Slúži mi ľud, ktorý som nepoznal, * a poslúcha ma na jediné slovo. – O moju priazeň sa uchádzajú cudzinci; * cudzinci blednú od strachu a trasú sa vo svojich úkrytoch. – Nech žije Pán, nech je zvelebený môj záchranca, * nech je vyvýšený Boh, moja spása. – Bože, ty si ma poveril odplatou a podmanil si mi národy; * ty si ma oslobodil od zlostných nepriateľov. – Povýšil si ma nad mojich odporcov * a vytrhol si ma z rúk násilníka. – Preto ťa, Pane, budem velebiť medzi národmi * a ospevovať tvoje meno Žalmami. – Svojmu kráľovi dávaš veľké víťazstvá, * preukazuješ priazeň svojmu pomazanému, Dávidovi a jeho potomstvu až naveky.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 18

Nebesia rozprávajú o sláve Boha * a obloha hlása dielo jeho rúk. – Deň dňu o tom podáva správu * a noc noci to dáva na známosť. – Nie sú to slová, nie je to reč, * ktorá by sa nedala počuť. – Po celej zemi rozlieha sa ich hlas * a ich slová až po končiny sveta. – Tam hore vybudoval stan pre slnko * a ono z neho vychádza sťa ženích zo svojej komnaty a raduje sa ako bežec * pred veľkými pretekmi. – Na jednom kraji neba sa vynára a uberá sa k druhému; * pred jeho žiarou sa nič ukryť nemôže. – Zákon Pánov je dokonalý, * osviežuje dušu. – Svedectvo Pánovo je hodnoverné, * dáva múdrosť maličkým. – Rozhodnutia Pánove sú správne, potešujú srdce. * Prikázania Pánove sú jasné, osvecujú oči. – Bázeň pred Pánom je úprimná, trvá naveky. * Výroky Pánove sú pravdivé a všetky spravodlivé. – Vzácnejšie sú než zlato, než veľký drahokam, * sladšie sú než med, než medové kvapky z plástu. – Tvoj služobník sa v nich vzdeláva; * veď kto ich zachováva, dostane hojnú odmenu. – Kto však vie o všetkých svojich poblúdeniach? * Očisť ma od chýb, ktoré si neuvedomujem, – a svojho služobníka zachráň od pýchy, * aby ma neovládala. – Tak budem bez škvrny * a čistý od veľkého hriechu. – Nech sa ti páčia slová mojich úst * i rozjímanie môjho srdca pred tvojou tvárou. – Pane, ty si moja pomoc * a môj vykupiteľ.

Žalm 19

Nech ťa vyslyší Pán v čase súženia, * nech ťa ochráni meno Boha Jakubovho. – Nech ti pošle pomoc zo svätyne * a nech ťa bráni zo Siona. – Nech si spomenie na všetky tvoje obetné dary * a tvoja žertva nech mu je príjemná. – Nech ti dá, za čím tvoje srdce túži, * a nech vyplní každý tvoj zámer. – Budeme sa tešiť z tvojho víťazstva a v mene nášho Boha dvíhať zástavy. * Nech Pán splní všetky tvoje priania. – Teraz viem, že Pán zachráni svojho pomazaného; vyslyší ho zo svojho svätého neba, * zachráni ho mocou spásonosnej pravice. – Na vozy sa spoliehajú jedni, druhí na kone, * ale my vzývame meno Pána, nášho Boha. – Oni sa zrútia a padnú, * my však stojíme na nohách. – Pane, daj vždy víťaziť kráľovi * a nás vyslyš, kedykoľvek ťa budeme vzývať.

Žalm 20

Pane, z tvojej sily sa kráľ raduje * a veľmi sa teší z tvojej spásy. – Vyplnil si túžbu jeho srdca * a prosbu jeho perí si neodmietol. – Vyšiel si mu v ústrety s požehnaním, * na jeho hlavu si vložil korunu z rýdzeho zlata. – Prosil si od teba život a ty si mu ho daroval, * život dlhý, navždy, naveky. – Veľká je jeho sláva, lebo mu pomáhaš, * ozdobuješ ho velebou a nádherou. – Robíš z neho požehnanie pre všetky veky, * blažíš ho radosťou pred svojou tvárou. – Na Pána sa kráľ spolieha; * neskláti sa, veď pomoc Najvyššieho je pri ňom. – Tvoja ruka zastihne všetkých tvojich nepriateľov, * tvoja pravica nájde tých, čo ťa nenávidia. – Urobíš ich ohnivou pecou, * keď sa zjaví tvoja tvár; – Pán ich pohltí vo svojom hneve * a strávi ich oheň. – Vyhubíš ich rod zo zeme * a ich potomstvo spomedzi ľudí. – Lebo proti tebe snuli zlo * a vymýšľali úklady, ale nič nezmôžu. – Lebo ich obrátiš na útek, * svoj luk namieriš na ich tvár. – Povstaň, Pane, vo svojej sile * a my budeme ospevovať a oslavovať tvoju moc.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 21

Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? * Slová môjho náreku sú ďaleko od toho,kto by ma zachránil. – Bože môj, volám vo dne, a nečuješ; * volám v noci, a nenachádzam pokoja. – A predsa ty si svätý, * ty tróniš na chválach Izraela. – V teba dúfali naši otcovia; * dúfali a vyslobodil si ich. – K tebe volali a boli spasení, * v teba dúfali a zahanbení neboli. – No ja som červ, a nie človek, * ľuďom som na posmech a davu na opovrhnutie. – Vysmievajú sa mi všetci, čo ma vidia, * vykrúcajú ústa a potriasajú hlavou. – „Úfal v Pána, nech ho vyslobodí, * nech ho zachráni, ak ho má rád.” – Veď ty si ma vyviedol z lona * a na prsiach matky si mi dal spočinúť. – Od samého zrodu som odkázaný na teba. * Ty si môj Boh, odkedy ma mať povila. – Nevzďaľuj sa odo mňa, lebo sa blíži ku mne nešťastie * a nieto, kto by mi pomohol. – Obkľučuje ma stádo juncov, * obstupujú ma býky z Bášanu. – Otvárajú na mňa svoje papule * ako lev, čo plieni a reve. – Rozlievam sa sťa voda * a uvoľňujú sa vo mne všetky kĺby. – Srdce mi mäkne ako vosk * a topí sa mi v útrobách. – Podnebie mi vysychá ako črepiny * a jazyk sa mi lepí k hrtanu. – Do prachu smrti ma odvádzaš. * Obkľučuje ma svorka psov, obstupuje ma tlupa zlosynov. – Prebodli mi ruky a nohy, * môžem si spočítať všetky svoje kosti. – Lež oni si ma premeriavajú a skúmajú; * delia si moje šaty a o môj odev hádžu lós. – Ale ty, Pane, nevzďaľuj sa odo mňa, * ty, moja sila, ponáhľaj sa mi na pomoc. – Chráň mi dušu pred kopijou * a môj život pred pazúrmi psov. – Vysloboď ma z tlamy levovej, * mňa úbohého chráň pred rohmi byvolov. – Tvoje meno chcem zvestovať svojim bratom * a uprostred zhromaždenia chcem ťa velebiť. – Chváľte Pána, vy, ktorí sa ho bojíte, * oslavujte ho, všetci Jakubovi potomci. – Nech majú pred ním bázeň všetky pokolenia Izraelove, * veď on nepohŕda ani neopovrhuje nešťastným chudákom; – ani svoju tvár neodvracia od neho, * lež vyslyší ho, keď volá k nemu. – Tebe patrí moja chvála vo veľkom zhromaždení * a svoje sľuby splním pred tvárou tých, čo sa boja Pána. – Chudobní sa najedia a budú nasýtení a Pána budú chváliť tí, čo ho hľadajú: * „Naveky nech žijú ich srdcia!” – Pána budú spomínať a k nemu sa obrátia všetky zemské končiny, * jemu sa budú klaňať všetky rodiny národov. – Veď Pánovo je kráľovstvo, * on panuje nad národmi. – Jemu jedinému sa budú klaňať všetci, čo spia pod zemou; * pred jeho tvárou padnú na zem všetci, čo zostupujú do prachu. – Aj moja duša bude preňho žiť * a jemu bude slúžiť moje potomstvo. – Budúcim pokoleniam sa bude rozprávať o Pánovi * a jeho spravodlivosť budú ohlasovať ľudu, ktorý sa narodí: „Toto urobil Pán.”

Žalm 22

Pán je môj pastier, nič mi nechýba: * pasie ma na zelených pašienkach. – Vodí ma k tichým vodám, * dušu mi osviežuje. – Vodí ma po správnych chodníkoch, * verný svojmu menu. – I keby som mal ísť tmavou dolinou, * nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou. – Tvoj prút a tvoja palica, * tie sú mi útechou. – Prestieraš mi stôl pred očami mojich protivníkov. * Leješ mi olej na hlavu a kalich mi napĺňaš až po okraj. – Dobrota a milosť budú ma sprevádzať * po všetky dni môjho života. – A budem bývať v dome Pánovom * mnoho a mnoho dní.

Žalm 23

Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa, * okruh zeme aj tí, čo bývajú na ňom. – Veď on sám položil jeho základy na moriach * a upevnil ho na vodách. – Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, * kto smie stáť na jeho mieste posvätnom? – Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté, * čo nedvíha svoju dušu k márnosti a neprisahá falošne. –Taký dostane požehnanie od Pána * a odmenu od Boha, svojho spasiteľa. – To je pokolenie tých, čo ho hľadajú, * čo hľadajú tvár Boha Jakubovho. – Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré, * lebo má vstúpiť kráľ slávy. – Kto je ten kráľ slávy? * Pán silný a mocný, Pán mocný v boji. – Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré, * lebo má vstúpiť kráľ slávy. – Kto je ten kráľ slávy? * Pán zástupov, to je ten kráľ slávy.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva: I teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty si Boh dobrý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

2. Sedalen, 5. hlas

Pane, volali ťa mŕtvym, * hoci si zničil vládu smrti * a tvoje telo uložili do hrobu * a nechali strážiť vojakmi. * Ty si za ten čas vyslobodil z predpeklia zástupy spútaných. * Všemohúci Pane, sláva tebe.

Verš: Oslavovať ťa budem, Pane, celým svojím srdcom * a vyrozprávam všetky tvoje diela zázračné.

Uprostred zločincov nespravodlivo ťa ukrižovali, Kriste. * Kopijou prebodli tvoje rebrá. * Uložili ťa do hrobu. * Ale ty si rozbil pekelné brány * a tretieho dňa vstal si z mŕtvych. * Keď prišli ženy, aby ťa videli, * mohli zvestovať apoštolom len tvoje zmŕtvychvstanie. * Sláva tebe, požehnaný Vládca. * Aj anjeli ťa oslavujú.

Sláva i teraz, 5. hlas

Raduj sa, svätý Vrch, cez ktorý iba Boh prešiel. * Raduj sa, duchovný a nespáliteľný Ker. * Raduj sa jediný most k Pánovi, * po ktorom prechádzajú mŕtvi do večnej blaženosti. * Raduj sa, pokorná Služobnica, * ktorá si porodila Záchrancu našich duší.

Polyjelej

Žalm 134

(zvyčajne sa prednáša iba skrátená verzia, teda len hrubo zvýraznené verše)

Chváľte meno Pánovo, aleluja, * chváľte ho, služobníci Pánovi. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Ktorí ste v dome Pánovom a na nádvoriach domu nášho Boha. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Chváľte Pána, lebo Pán je dobrý; * ospevujte jeho meno, lebo je ľúbezné. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Veď si Pán vyvolil Jakuba, * Izraela za svoje vlastníctvo. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Ja viem, že Pán je veľký, * že náš Boh je nad všetkými bohmi. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Čokoľvek Pán chce, urobí na nebi i na zemi, * v mori a vo všetkých priepastiach. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Od kraja zeme privádza oblaky, * bleskami vyvoláva dážď. * Aleluja, aleluja, aleluja.

On pobil prvorodených Egypta, * ľudí aj zvieratá. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Uprostred teba, Egypt, urobil znamenia a zázraky * proti faraónovi i proti všetkým jeho sluhom. * Aleluja, aleluja, aleluja.

On porazil mnohé národy * a pozabíjal mocných kráľov: * Aleluja, aleluja, aleluja.

Sehona, kráľa amorejského, a Oga, kráľa Bášanu, * a všetkých kráľov kanaánskych. * Aleluja, aleluja, aleluja.

A ich krajinu dal do dedičstva, * do dedičstva Izraelu, svojmu ľudu. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Pane, tvoje meno trvá na veky * a tvoja pamiatka z pokolenia na pokolenie. Aleluja, aleluja, aleluja.

Lebo Pán prisúdi pravdu svojmu ľudu * a zmiluje sa nad svojimi služobníkmi. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Pohanské modly, hoc zo striebra a zo zlata, * sú dielom ľudských rúk. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Majú ústa, ale nehovoria, * majú oči, a nevidia. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Majú uši, ale nepočujú, * nie sú schopné ani dýchať ústami. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Nech sú im podobní ich tvorcovia a všetci, čo v ne veria. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Dom Izraelov, zvelebuj Pána; dom Áronov, zvelebuj Pána. Dom Léviho, zvelebuj Pána; * Aleluja, aleluja, aleluja.

Všetci bohabojní, zvelebujte Pána. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Nech je zvelebený Pán zo Sionu, čo sídli v Jeruzaleme. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Žalm 135

Oslavujte Pána, lebo je dobrý, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Oslavujte Boha nad bohmi, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Oslavujte Pána nad pánmi, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On jediný koná veľké zázraky, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On múdro stvoril nebesia, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On rozprestrel zem nad vodami, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On stvoril veľké svetlá, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Slnko, aby panovalo vo dne, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Mesiac a hviezdy, aby panovali v noci, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On pobil egyptských prvorodencov, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On vyviedol Izraela spomedzi nich, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Mocnou rukou a vystretým ramenom, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On rozdelil Červené more na dve časti, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

A Izraela previedol jeho stredom, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

V Červenom mori zatopil faraóna i jeho vojsko, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On previedol svoj ľud cez púšť, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On pobil význačných kráľov, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

A pozabíjal mocných kráľov, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Sehona, kráľa amorejského, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

A Oga, kráľa Bášanu, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné; * Aleluja, aleluja.

A Ich krajinu dal za dedičstvo, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Za dedičstvo Izraelovi, svojmu služobníkovi, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On pamätal na nás v našom ponížení, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

A oslobodil nás od našich nepriateľov, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On dáva pokrm každému stvoreniu, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Oslavujte Boha nebies, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Velebenie

Velebíme ťa, svätiteľu Kristov Mikuláš a uctievame si tvoju svätú pamiatku: lebo ty sa za nás prihováraš u Krista nášho Boha.

Verše: Čujte to, všetky národy, počúvajte všetci žijúci na zemi.

Moje ústa hovoria premúdrosť a moje srdce uvažuje o tom, čo je rozumné.

Vo veľkom zhromaždení zvestujem spravodlivosť.

Počuť hlas tvojej oslavy a rozprávať o všetkých tvojich divoch.

Ústa spravodlivého sa učia premúdrosti a jeho jazyk vysloví rozsudok.

Aj môj jazyk sa bude učiť tvojej spravodlivosti v deň tvojej oslavy.

Slávou a cťou si ho ovenčil.

Blažení všetci, ktorí žijú v tvojom dome a chvália ťa na večné veky.

Sláva i teraz: Aleluja, aleluja, aleluja. Sláva tebe, Bože. Aleluja, aleluja, aleluja. Sláva tebe, Bože. Aleluja, aleluja, aleluja. Sláva tebe, Bože.

Anjelský zbor

(Tropáre Vzkriesenia, 5. hlas)

Medzispev (prokimen): Blahoslavený si, Pane, nauč ma svoje prikázania. (po každom tropári)

Anjelský zbor sa podivil, * keď videl, Spasiteľ, že si mŕtvy, * že si zbúral mocné hradby smrti, * že aj Adama, spolu so sebou, si vzkriesil * a z moci pekla * všetkých vyslobodil.

„Prečo, učeníčky, * s láskyplnými slzami * voňavky otvárate?“ * Pýtal sa belostný anjel, * keď prišli k hrobu sväté ženy. * „Presvedčte sa, že Pánov hrob je prázdny. * Veď Spasiteľ skutočne vstal z mŕtvych.“

Zavčas ráno * sväté ženy s voňavkami * ponáhľali sa k tvojmu hrobu a plakali. * Zastavil ich anjel a riekol: * „Už bolo dosť sĺz, neplačte! * Kristovo vzkriesenie apoštolom oznámte!“

Sväté ženy plakali, * keď s vonnými masťami * prišli k tvojmu hrobu, Spasiteľ. * Anjel ich láskavo napomenul: * „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? * Veď ako Boh slávne vstal z mŕtvych!“

Sláva, trojičen:

Pokloňme sa Otcu * i jeho Synovi, i Svätému Duchu, * Svätej Trojici * jednej podstaty. * So serafínmi volajme: * „Svätý, svätý, * svätý si, Pane.“

I teraz, bohorodičník:

Panna, Darcu života si porodila, * Adama si hriechov zbavila, * srdce Evy * šťastím miesto bolesti si naplnila. * Tým, čo život stratili, * späť vrátil život * ten, čo sa z teba narodil, * Pán, Boh a človek. * Aleluja, aleluja, aleluja, * sláva tebe, Bože. * Aleluja, aleluja, aleluja, * sláva tebe, Bože. * Aleluja, aleluja, aleluja, * sláva tebe, Bože.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva: I teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo sa požehnáva tvoje meno a oslavuje sa tvoje kráľovstvo, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Ipakoj, 5. hlas

Zjav anjela pri hrobe zmietol myronosičky, * ale vzkriesenie Spasiteľa svetlom naplnilo ich duše, * preto apoštolom zvestovali: * „Hlásajte národom vzkriesenie.“ * Pán vám bude pomáhať zázrakmi, * veď nám udelil veľké milosti.

Stepenna, 5. hlas

Zaleť za vrch, duša moja, * choď ta, odkiaľ ti pomoc prichádza.

Nech sa aj mňa dotkne tvoja pravica, Kriste, * a zachráni ma pred všetkými úkladmi.

Sláva i teraz, 5. hlas

Oslavujme Boha, Svätého Ducha, a volajme: * Ty si Boh, život i udržovateľ, svetlo i rozum. * Ty si náš dar. * Ty kraľuješ na veky.

Diakon: Vnímajme!

Kňaz: Pokoj všetkým.

Diakon: Premúdrosť, vnímajme!

Prokimen, 5. hlas: Povstaň, Pane, Bože, zdvihni svoju ruku, * Pán je kráľom navždy, na veky vekov.

Verš: Oslavovať ťa budem, Pane, celým svojím srdcom * a vyrozprávam všetky tvoje diela zázračné.

A znova diakon: Modlime sa k Pánovi.

Kňaz zvoláva:

Svätý si, Bože náš, a vo svätyni prebývaš, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Diakon: Všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.

Ľud opakuje po každom verši: Všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.

Verš: Chváľte Boha v jeho svätyni.

Verš: Chváľte ho na jeho vznešenej oblohe.

Diakon: Aby nás uznal za hodných vypočuť sväté evanjelium, Pána Boha prosme.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (3x)

Diakon: Premúdrosť, pozorne počúvajme sväté evanjelium.

Kňaz: Pokoj všetkým!

Ľud: I tvojmu duchu.

Čítanie zo svätého evanjelia podľa Jána.

Ľud: Sláva tebe, Pane, sláva tebe.

Diakon: Vnímajme!

Čítanie zo svätého evanjelia podľa Jána, zač. 64; Jn 20, 11 - 18.

V tom čase Mária stála vonku pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu a videla dvoch anjelov v bielom sedieť tam, kde bolo predtým uložené Ježišovo telo, jedného pri hlave, druhého pri nohách. Oni sa jej opýtali: „Žena, prečo plačeš?” Vravela im: „Odniesli môjho Pána a neviem, kde ho položili.” Keď to povedala, obrátila sa a videla tam stáť Ježiša; no nevedela, že je to Ježiš. Ježiš sa jej opýtal: „Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?” Ona mu v domnení, že je to záhradník, povedala: „Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kde si ho položil, a ja si ho vezmem.” Ježiš ju oslovil: „Mária!” Ona sa obrátila a po hebrejsky mu povedala: „Rabbuni,” čo znamená Učiteľ. Ježiš jej povedal: „Nedotýkaj sa ma, veď som ešte nevystúpil k svojmu Otcovi; ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu.” Mária Magdaléna išla a zvestovala učeníkom, že videla Pána a že jej toto povedal.

Ľud: Sláva tebe, Pane, sláva tebe.

Videli sme Kristovo vzkriesenie, pokloňme sa svätému Pánu Ježišovi, jedinému bezhriešnemu. Klaniame sa tvojmu krížu, Kriste, a tvoje sväté vzkriesenie ospevujeme a oslavujeme. Lebo ty si náš Boh, okrem teba iného nepoznáme, tvoje meno vyznávame. Poďte, všetci verní, pokloňme sa svätému Kristovmu vzkrieseniu, veď hľa, krížom prišla radosť do celého sveta. Vždy dobrorečme Pánovi, ospevujme jeho vzkriesenie, lebo pretrpel ukrižovanie a smrťou premohol smrť. (trikrát)

Žalm 50

Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo * a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť. – Úplne zmy zo mňa moju vinu * a očisť ma od hriechu. – Vedomý som si svojej neprávosti * a svoj hriech mám stále pred sebou. – Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil * a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé, – aby si sa ukázal spravodlivý vo svojom výroku * a nestranný vo svojom súde. – Naozaj som sa v neprávosti narodil * a hriešneho ma počala moja mať. – Ty naozaj máš záľubu v srdci úprimnom * a v samote mi múdrosť zjavuješ. – Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý; * umy ma a budem belší ako sneh. – Daj, aby som počul radosť a veselosť, * a zaplesajú kosti, ktoré si rozdrvil. – Odvráť svoju tvár od mojich hriechov * a zotri všetky moje viny. – Bože, stvor vo mne srdce čisté * a v mojom vnútri obnov ducha pevného. – Neodvrhuj ma spred svojej tváre * a neodnímaj mi svojho Ducha Svätého. – Navráť mi radosť z tvojej spásy * a posilni ma duchom veľkej ochoty. – Poučím blúdiacich o tvojich cestách * a hriešnici sa k tebe obrátia. – Bože, Boh mojej spásy, zbav ma škvrny krvipreliatia * a môj jazyk zajasá nad tvojou spravodlivosťou. – Pane, otvor moje pery * a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. – Veď ty nemáš záľubu v obete * ani žertvu neprijmeš odo mňa. – Obetou Bohu milou je duch skrúšený; * Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým. – Buď dobrotivý, Pane, a milosrdný voči Sionu, * vybuduj múry Jeruzalema. – Potom prijmeš náležité obety, obetné dary a žertvy; * potom položia na tvoj oltár obetné zvieratá.

Sláva, 6. hlas

Na príhovor svätých apoštolov, Milostivý, očisť množstvo našich hriechov.

I teraz, 6. hlas

Na príhovor prečistej Bohorodičky, Milostivý, očisť množstvo našich hriechov.

Verš: Zmiluj sa, Bože, nado mnou, pre svoje milosrdenstvo * a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť.

Stichira, 6. hlas:

Ježiš Kristus z mŕtvych vstal, * ako predpovedal, * daroval nám život večný * i veľké milosrdenstvo.

Diakon: Spas, Bože, svoj ľud a požehnaj svoje dedičstvo. Navštív svoj svet milosrdenstvom a zľutovaním, pozdvihni slávu pravoverných kresťanov a zošli na nás svoje bohaté milosrdenstvo; na príhovor našej prečistej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny; mocou úctyhodného a životodarného kríža; pod ochranou čestných nebeských beztelesných mocností; na prosby ctihodného a slávneho proroka, predchodcu a krstiteľa Jána; svätých slávnych a všechválnych apoštolov; našich svätých otcov a veľkých učiteľov celého sveta i svätiteľov: Bazila Veľkého, Gregora Teológa a Jána Zlatoústeho; alexandrijských arcibiskupov Atanáza a Cyrila; nášho otca svätého arcibiskupa Mikuláša, lýcijskomyrského divotvorcu; svätých apoštolom rovných Cyrila a Metoda, učiteľov Slovanov; svätého apoštolom rovného veľkého kniežaťa Vladimíra; svätého hieromučeníka Jozafáta; svätých hieromučeníkov Pavla a Vasiľa, prešovských biskupov; svätého hieromučeníka Teodora, mukačevského biskupa; svätého hieromučeníka Metoda, michalovského igumena; svätých slávnych mučeníkov víťazných v dobrom boji; našich prepodobných a bohonosných otcov Antona a Teodózia Pečerských a ostatných našich prepodobných a bohonosných otcov (i matiek); svätých a spravodlivých Pánových predkov Joachima a Anny a všetkých svätých, prosíme ťa, najmilostivejší Pane, vypočuj nás hriešnych, ktorí sa k tebe modlíme, a zmiluj sa nad nami.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (12x)

Kňaz: Milosťou a štedrosťou i láskou k ľuďom tvojho jednorodeného Syna, s ktorým si velebený, spolu s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kánon Paschy

1. pieseň:

Je vzkriesenia deň, * šťastím, ľudia, plesajme. * Slávnosť Pánova, Pascha. * Veď od smrti k životu * a zo zeme do nebies * priviedol nás Boh náš, Kristus. * Spievajme víťaznú pieseň.

3. pieseň:

Príďte a pite z nového prameňa, * ktorý nevyviera zázračne z kameňa. * Je to zdroj nesmrteľnosti, * hrob, ten, čo nám daroval Krista, * našu záchranu a silu.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva: I teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty si náš Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kondák, 3. hlas

Kondák, 3. hlas

Tvoje pozostatky, svätý Mikuláš, * zažiarili ako hviezda od východu na západ, * more sa posvätilo tvojím putovaním * a mesto Bari skrze teba milosť prijalo. ** Pre nás si sa ukázal ako vynikajúci, predivný a milostivý divotvorca.

Kondák, 8. hlas

Až do hrobu si zostúpil, nesmrteľný, * a zničil si vládu pekla. * Vstal si ako víťaz, Kriste Bože. * Pozdravil si ženy: „Pokoj vám!“ * Apoštolom si mier daroval * a mŕtvym vzkriesenie.

Ikos:

Ešte pred východom slnka Slnko ženy v hrobe hľadali. * Vzájomne sa posmeľovali: * „Poďme, priateľky, vonnými masťami pomažme životodarné telo, * čo odpočíva v hrobe a vzkriesilo padlého Adama. * Ponáhľajme sa ako mudrci k jasličkám, * aby sme sa mu poklonili. * Miesto darov prinesme myrhu * nie plienkami, ale pohrebnými rubášmi zavinutému * a s plačom volajme: * Vstaň, Vládca, a vráť zosnulým život!“

4. pieseň:

Bohom osvietený prorok Habakuk, * stoj s nami na stráži * pri hrobe Kristovom * a ukáž nám svetlom odetého anjela, * prinášajúceho radostnú zvesť, * že svetu prišla spása, * lebo z hrobu vstal Kristus, * všemohúci Boh.

5. pieseň:

Bdejmeže od včasného rána. * A miesto myrhy pejme pieseň Vládcovi, * a uzrieme Krista, slnko pravdy. * On daroval život všetkým.

6. pieseň:

Zostúpil si do hlbín zeme. * Rozbil si večné veraje, * čo držali zviazaných väzňov, Kriste. * A po troch dňoch ako Jonáš z veľryby * slávne si vstal z hrobu.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva: I teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty si Kráľ pokoja a Spasiteľ našich duší, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kondák, 4. hlas

Temné sú oči mojej duše, Kriste, * preto k tebe prichádzam ako slepý od narodenia * a kajúcne volám: * „Ty jediný si svetlo všetkých, ** čo prebývajú v temnotách.”

7. pieseň:

Ten, čo v peci zachránil mládencov, * stal sa človekom. * Trpel ako smrteľník. * A pre zásluhy svojich strastí * smrteľných odieva nádherou neporušiteľnosti * jediný požehnaný, * Boh našich otcov oslávený.

8. pieseň:

To je ten zvestovaný svätý deň, * prvý v týždni, * Pán a Kráľ roku, * sviatok nad všetky sviatky, * slávnosť nad slávnosti. * V ňom velebíme Krista na veky.

Medzispev na deviatej piesni:

Anjel zvestoval požehnanej: „Prečistá Panna, raduj sa. Plesaj, Nepoškvrnená. Tvoj Syn tretieho dňa vstal z hrobu * a zosnulých vzkriesil. Radujte sa, ľudia!“

9. pieseň:

*Osvieť sa, osvieť sa, nový Jeruzalem. * Hľa, sláva Pánova ťa ožiarila. * Raduj sa a plesaj teraz, Sion. * A ty, prečistá Bohorodička, teš sa zo vzkriesenia svojho Syna.**

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva: I teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo teba chvália všetky nebeské mocnosti a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Diakon: Svätý je Pán, Boh náš.

Zbor spieva: Svätý je Pán, Boh náš.

Verš: Velebte Pána, nášho Boha, a padnite k jeho nohám, lebo je svätý.

Zbor spieva: Svätý je Pán, Boh náš.

Svitilen Paschy

Telom si usnul * sťa mŕtvy, * Kráľu a Pane náš. * Na tretí deň si vstal z mŕtvych. * Adama si vzkriesil z hrobu * a smrť si zničil. * Obeť nesmrteľná * a spasenie sveta.

Sláva, triódy

Pane, udeľ svetlo aj očiam mojej duše, * zatemnenej mrakom hriechu. * Naplň ju úprimnou pokorou * a obmy slzami mojej ľútosti.

I teraz, triódy

Cestou našiel Spasiteľ slepého od narodenia. * Pľuvol na zem a urobil blato. * Pomazal mu oči prikázal, aby sa umyl v Siloe. * Umyl sa, a videl tvoje svetlo, Kriste.

Chvály, 5. hlas

Žalm 148

Všetko, čo dýcha, nech chváli Pána. * Chváľte Pána z nebies, chváľte ho na výsostiach. * Tebe, Bože, patrí pieseň.

Chváľte ho, všetci jeho anjeli; * chváľte ho, všetky nebeské mocnosti. * Tebe, Bože, patrí pieseň.

Chváľte ho, slnko a mesiac; * chváľte ho, všetky hviezdy žiarivé; – chváľte ho, nebies nebesia * a všetky vody nad oblohou. – Nech chvália meno Pánovo, * lebo na jeho rozkaz boli stvorené. – Založil ich navždy a naveky; * vydal zákon, ktorý nepominie. – Chváľ Pána, tvorstvo pozemské: * obludy morské a všetky hlbiny, –oheň, kamenec, sneh a dym, * víchrica, čo jeho slovo poslúcha,– vrchy a všetky pahorky, * ovocné stromy a všetky cédre, – divá zver a všetok dobytok, * plazy a okrídlené vtáctvo. – Králi zeme a všetky národy, * kniežatá a všetci zemskí sudcovia, – mládenci a panny, starci a junáci nech chvália meno Pánovo, * lebo iba jeho meno je vznešené. – Jeho veleba prevyšuje zem i nebesia * a svojmu ľudu dáva veľkú moc. – Je chválou všetkým svojim svätým, * synom Izraela, ľudu, ktorý je mu blízky.

Žalm 149

Spievajte Pánovi pieseň novú; * jeho chvála nech znie v zhromaždení svätých. – Nech sa teší Izrael zo svojho Stvoriteľa, * synovia Siona nech jasajú nad svojím kráľom. – Nech oslavujú jeho meno tancom, * nech mu hrajú na bubne a na citare. – Lebo Pán miluje svoj ľud * a tichých venčí víťazstvom. – Nech svätí jasajú v sláve, * nech sa veselia na svojich lôžkach. – Oslavu Boha nech majú na perách * a v rukách meč dvojsečný, – aby sa pomstili na pohanoch * a potrestali národy, – aby ich kráľom nasadili putá * a ich veľmožom železné okovy.

Verš: Aby ich súdili podľa písaného práva. * Všetkým jeho svätým to bude na slávu.

(5. hlas) Pane, nespravodliví ľudia tvoj hrob zapečatili. * Ale vystúpil si z neho, ako keď si sa narodil z Panny. * Vtedy tvoji nebeskí anjeli nemohli pochopiť div vtelenia, * teraz strážcovia nechápali div vzkriesenia. * Oboje zostalo tajomstvom pre zvedavcov. * Ale zjavilo sa nám, čo sa mu klaniame. * Naplň radosťou svojich oslavovateľov.

Žalm 150

Verš: Chváľte Pána v jeho svätyni! * Chváľte ho na jeho vznešenej oblohe.

Vládca, rozbil si veraje večného žalára * a roztrhal si putá väzňov. * Víťazne si vstal z mŕtvych a pohrebné plachty si zanechal v hrobe * ako dôkaz svojho pochovania. * Hoci ťa vojaci strážili, predstihol si učeníkov idúcich do Galiley. * Nepochopiteľný Spasiteľ, veľké je tvoje milosrdenstvo. * Zmiluj sa nad nami.

Verš: Chváľte ho za jeho činy mohutné; * chváľte ho za jeho nesmiernu velebnosť.

Ženy sa ponáhľali k tvojmu hrobu, Kriste, * aby ťa videli, za nás umučeného. * Uzreli na kameni sedieť anjela, ktorý im povedal: * „Pán vstal, povedzte to učeníkom. * Spasiteľ našich duší žije.“

Verš: Chváľte ho zvukom poľnice, * chváľte ho harfou a citarou.

Tak ako si vyšiel zo zapečateného hrobu, Pane, * tak si vstúpil aj k svojim učeníkom cez zatvorené dvere. * Ukázal si im telesné utrpenia, * ktoré si podstúpil, pretrpezlivý Spasiteľu. * Ako Dávidov potomok pretrpel si jazvy, * ako Boží Syn svet si oslobodil. * Veľká je tvoja láska! * Nepochopiteľný Spasiteľu, zmiluj sa a spas nás.

Verš: Chváľte ho bubnom a tancom, * chváľte ho lýrou a flautou.

Pane, Kráľ vekov a Stvoriteľ všetkého, * za nás si sa nechal ukrižovať a pochovať, * aby si nás oslobodil spod moci zlého ducha. * Len ty si náš Boh, * okrem teba iného nemáme.

Verš: Chváľte ho ľubozvučnými cimbalmi, chváľte ho jasavými cimbalmi; všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.

Pane, kto môže vyrozprávať všetky tvoje zázračné skutky, * alebo kto vypovie všetky tvoje tajomstvá? * Kvôli nám si prijal ľudské telo * a zjavil si veľkosť svojej moci. * Krížom si otvoril lotrovi raj * a svojím pochovaním si zničil brány smrti. * Svojím vzkriesením si obohatil všetko tvorstvo. * Láskavý Pane, sláva tebe.

Verš: Povstaň, Pane, Bože, zdvihni svoju ruku, * nezabúdaj na úbohých.

Ženy s vonnými olejmi sa zavčas ráno vybrali k hrobu, * lebo chceli pomazať tvoje telo, nesmrteľný Pane. * Anjeli im však oznámili radostnú zvesť * a ony sa celé šťastné vrátili, * oznámili apoštolom, že si slávne vstal z mŕtvych * a celému svetu daroval hojné duchovné dary.

Verš: O_slavovať ťa budem, Pane, celým svojím srdcom * a vyrozprávam všetky tvo_je diela zázračné.

(8. hlas) Kriste, Bože, preto si sa vtelil, * aby si rozdával milosti. * Vo svojej nesmiernej dobrote * urobil si hodným Božieho svetla aj človeka od narodenia slepého. * Svojimi božskými prstami si pomazal blatom jeho oči. * Teraz, Darca svetla, osvieť aj naše duchovné zmysly, * lebo ty jediný si štedrý.

Sláva, 8. hlas

Kto slovami vyjadrí tvoju moc, Kriste? * Kto spočíta tvoje zázraky? * Zjavil si na zemi ako Boh a človek. * Uzdravoval si telesné a duchovné choroby. * Otvoril si oči slepému. * Preto ťa vyznal ako Boha v tele utajeného * ktorý všetkým preukazuje veľké milosrdenstvo.

I teraz, 2. hlas

Preblahoslavená si, Bohorodička, Panna, * lebo ten, čo si z teba život vzal, * premohol peklo a vzkriesil Adama. * Odstránil kliatbu a vyslobodil Evu. * Zničil smrť a my sme ožili. * Preto radostne volajme: * „Zvelebený si, Kriste, Bože náš, * že taká bola tvoja vôľa, sláva tebe.“

Kňaz: Sláva tebe, ktorý si nám zjavil svetlo.

Veľké slávoslovie

Sláva Bohu na nebi * a mier na zemi. * V ľuďoch dobrá vôľa. * Chválime ťa, velebíme ťa. * Klaniame sa ti, oslavujeme ťa. * Dobrorečíme ti pre nesmiernu tvoju slávu, Pane a Kráľu nebeský, * Bože, Otče, všemohúci Vládca, * Pane náš a jednorodený Synu, Ježišu Kriste i Svätý Duchu, Pane Bože. * Baránku Boží, Synu Otca. * Ty, čo snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami. * Ty, čo snímaš hriechy sveta, prijmi naše modlitby. * Ty, čo sedíš po pravici Otcovej, zmiluj sa nad nami. * Len ty sám si svätý, ty jediný si Pán, * Ježiš Kristus v sláve Boha Otca. Amen. * Každý deň ťa budeme velebiť a tvoje meno chváliť navždy a naveky. * Ráč nás, Pane, v tento deň zachrániť od hriechu. * Velebíme ťa, Pane, Bože otcov našich. * Chválime a oslavujeme tvoje meno na veky. Amen. * Preukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo, lebo dúfame v teba. * Blahoslavený si, Pane, nauč nás svoje pravdy. * Blahoslavený si, Vládca, daj nám porozumieť svojim pravdám. * Blahoslavený si, Svätý, osvieť nás svojimi pravdami. * Pane, bol si naše útočisko z pokolenia na pokolenie. * Riekol som: Pane, zmiluj sa nado mnou a uzdrav moju dušu, lebo som sa prehrešil proti tebe. * Pane, k tebe sa utiekam. * Nauč ma plniť tvoju vôľu, lebo ty si môj Boh. * Veď u teba je zdroj života a v tvojom svetle uzrieme svetlo. * Svoju milosť daj tým, čo ťa poznajú.

Svätý Bože, svätý Silný, svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)

Sláva, i teraz:

Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.

Svätý Bože, svätý Silný, svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.

Tropár, 5. hlas

Dnes je deň našej spásy, * ospevujme vzkrieseného Darcu života, * lebo smrťou zničil smrť, * obdaroval nás víťazstvom * a preukázal nám veľké milosrdenstvo.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša túto ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (12x)

Sláva: I teraz:)

Kňaz: Zmiluj sa, Bože, nad nami pre svoje veľké milosrdenstvo, prosíme ťa, vypočuj nás a zmiluj sa.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (3x)

Kňaz: Prosíme ťa aj za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa metropolitu (povie meno) i za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za slúžiacich a posluhujúcich v tomto svätom chráme, za našich duchovných otcov a za všetkých našich bratov v Kristovi.

Kňaz: Prosíme ťa aj za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu.

Kňaz: Prosíme ťa aj za prítomný ľud, ktorý od teba očakáva veľké a hojné milosrdenstvo, za našich dobrodincov i za všetkých pravoverných kresťanov.

Kňaz: Lebo ty si Boh milostivý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša túto ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (12x)

Sláva: I teraz:)

Vykonajme našu rannú modlitbu k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Celý deň prežitý v dokonalosti, svätosti, pokoji a bez hriechu prosme si od Pána.

Po každej prosbe zbor spieva: Daruj nám, Pane.

Anjela pokoja, verného sprievodcu a ochrancu našej duše i tela prosme si od Pána.

Odpustenie a oslobodenie z našich hriechov a previnení, prosme si od Pána.

Dobro a úžitok pre naše duše a pokoj pre svet prosme si od Pána.

Aby sme zostávajúce dni nášho života prežili v pokoji a kajúcnosti, prosme si od Pána.

Pokojné kresťanské dovŕšenie nášho života, bez bolesti a zahanbenia, dobrú odpoveď na prísnom Kristovom súde prosme si od Pána.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz zvoláva:

Lebo ty si dobrý a láskyplný Boh, tebe, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, vzdávame slávu teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kňaz: Pokoj všetkým!

Ľud: I tvojmu duchu.

Diakon: Skloňte si hlavy pred Pánom.

Ľud: Pred tebou, Pane.

A kňaz hovorí potichu túto modlitbu:

Najsvätejší Pane, ktorý žiješ na výsostiach a svojím vševidiacim okom sleduješ každú bytosť, pred tebou sme sklonili svoju dušu i telo. A prosíme ťa, Svätý svätých: požehnaj nás svojou neviditeľnou rukou zo svojho svätého príbytku. Vo svojej dobrote a láske odpusť nám všetky poklesky vedomé i nevedomé. A našej duši i telu udeľ potrebné milosti.

Kňaz: Lebo ty nás miluješ a chrániš, Bože náš, tebe, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, vzdávame slávu teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Diakon: Premúdrosť!

Ľud: Požehnaj nás.

Kňaz: Požehnaný je Kristus, náš Boh, v každom čase, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen. Upevni, Bože, pravú vieru na veky vekov.

Kňaz: Presvätá Bohorodička, zachráň nás.

Ľud: Osvieť sa, osvieť sa, nový Jeruzalem. Hľa, sláva Pánova ťa ožiarila. Raduj sa a plesaj teraz, Sion. A ty, prečistá Bohorodička, teš sa zo vzkriesenia svojho Syna.

Kňaz: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe.

Ľud: Kristus slávne vstal z mŕtvych, * smrťou smrť premohol a tým, čo sú v hroboch, život daroval. Pane, zmiluj sa.(3x), požehnaj.

Kňaz: Kristus, ktorý vstal z mŕtvych, náš pravý Boh, na prosby svojej prečistej Matky, svätých, slávnych a všechválnych apoštolov, nášho otca svätého Mikuláša, lýcijsko-myrského divotvorcu, ktorého prenesenie pozostatkov z Myry do mesta Bari dnes slávnostne slávime a všetkých svätých, nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás.

Ľud: Amen.

Ak sa nemodlí kňaz, berieme: Osvieť sa: Kristus slávne vstal: Pane, zmiluj sa (3x) Požehnaj. Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. Amen.

Sláva i teraz, 8. hlas

(8. evanjeliová sloha)

Mária neprelievala horké slzy nadarmo, * lebo dostala poučenie od anjelov * a videla samého Ježiša, * no ešte zmýšľa pozemský ako slabá žena, * preto je vyzvaná, aby sa nedotýkala Krista, * ale predsa je poslaná ako zvestovateľka k učeníkom, * ktorým odovzdala odkaz, * aby ohlasovali odchod k Otcovmu prisľúbeniu. * Vládca a Pane, urob nás hodnými ** spolu s ňou ťa vidieť.