V tých dňoch apoštoli, čo sa rozpŕchli pred súžením, ktoré nastalo za Štefana, došli až do Fenície, na Cyprus a do Antiochie, ale nikomu neohlasovali slovo, iba Židom. No niektorí z nich boli Cyperčania a Cyrénčania. A keď prišli do Antiochie, hovorili aj Helenistom a zvestovali im Pána Ježiša. Pánova ruka bola s nimi a veľa ich uverilo a obrátilo sa k Pánovi. Zvesť o tom sa dostala aj do uší cirkvi, ktorá bola v Jeruzaleme; a vyslali Barnabáša, aby šiel až do Antiochie. Keď ta prišiel a videl Božiu milosť, zaradoval sa a povzbudzoval všetkých, aby vytrvali v Pánovi, ako si zaumienili v srdci, lebo on bol muž dobrý, plný Svätého Ducha a viery. A k Pánovi sa pridal veľký zástup. Preto odišiel do Tarzu vyhľadať Šavla. Keď ho našiel, priviedol ho do Antiochie. Celý rok sa zhromažďovali v cirkvi a učili početný zástup. V Antiochii učeníkov prvý raz nazvali kresťanmi. Učeníci sa rozhodli, že každý podľa svojich možností napomôže bratov, čo bývajú v Judei. Aj to urobili a poslali zbierku starším po Barnabášovi a Šavlovi.