Polovica Päťdesiatnice
V stredu týždňa o porazenom oslavujeme sviatok polovice Päťdesiatnice na česť dvoch veľkých sviatkov - Paschy a Päťdesiatnice, lebo obidva zjednocuje a spája. Bolo to takto:
Keď Ježiš urobil nadprirodzený zázrak na porazenom, Židia sa preto išli zblázniť, lebo to urobil v sobotu a chceli ho zabiť. Ježiš odišiel do Galiley a ostal v tamojších vrchoch, nasýtil piatimi chlebami a dvoma rybami 5000 mužov okrem žien a detí. Potom nastal Sviatok stánkov (tiež veľký židovský sviatok), odišiel do Jeruzalema, ale tajne. V polovici tohto sviatku vošiel do chrámu a učil. Chrám je miestom prebývania jediného Boha, kde sídlia láska a pokoj, viera a čistota. Preto aj boží služobníci, ktorí slúžia Bohu majú byť pokojní a pokorní, nie zlodejskí, klamliví a milujúci peniaze, aby v ich dušiach prebýval Boh, aby potom ľudí učili podľa svojho príkladu a cesty. Dalo by sa povedať, že duša každého veriaceho je chrámom čistoty, v ktorom prebývam a chodím hovorí Boh. Všetci sa divili a hovorili: "Ako to, že sa vyzná v knihách, keď sa neučil?!" Je to nový Adam, ktorý vyzerá ako prvý, plný všetkej múdrosti. Pretože je Bohom. Znova všetci reptali a boli pripravení ho zabiť. Kristus odhalil tento ich úmysel za to, že uzdravil v sobotu a povedal im: "Prečo ma chcete zabiť?!" Oni odpovedali: "Si posadnutý zlým duchom! Kto ťa chce zabiť?!" On sa znovu obrátil k starším a povedal: "Ak teda človek prijíma obriezku aj v sobotu, aby sa neporušil Mojžišov zákon, prečo sa hneváte na mňa, že som v sobotu uzdravil celého človeka?!" A ešte mnoho im o tom hovoril a ukazoval sa ako plniteľ zákona a rovný Otcovi. A znova v posledný deň veľkého sviatku, bol nimi kameňovaný, ale kamene sa ho nedotkli. Keď odtiaľ odišiel, našiel človeka slepého od narodenia a daroval mu zrak.
Je potrebné vedieť, že Židia mali tri veľké sviatky. Prvým bola Pascha, na ktorú sa konala v prvom mesiaci ako spomienka na prechod cez Červené more. Druhým bola Päťdesiatnica ako spomienka na pobyt na púšti po prechode cez Červené more, pretože päťdesiat dní prebývali na púšti, pokiaľ neprijali Mojžišov zákon a tiež na počesť čísla sedem, ktoré malo u nich veľkú úctu. Tretím bol tento sviatok, ako spomienka na stánok, ktorý na hore Sinaj videl Mojžiš v oblaku, vytvorený prvým rezbárom Beselielom. Slávili ho sedem dní a spomínali na zber plodov a odpočinok na púšti.
Keď bol tento sviatok, postavil sa Ježiš a zvolal veľkým hlasom: "Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a nech pije." Nakoľko svojím učením Ježiš sa ukázal ako Mesiáš, náš prostredník a zmieriteľ so svojím večným Otcom. Kvôli tomuto slávime nasledujúci sviatok a nazývame ho Polovicou Päťdesiatnice, ospevujeme Krista ako Mesiáša a predstavuje nám obidva veľké sviatky. Preto po tomto oslavujeme aj sviatok o Samaritánke, pretože aj tam sa mnohým Kristus zjavil ako Mesiáš a (hovoril) o vode a smäde a predkladá nám ho evanjelista Ján pred slepým a Samaritánkou.
Ich mená majú grécky pôvod. Meno Jasón znamená „uzdravujúci“ a meno Sosipatros „zachránený otcom“.
Jasón sa spomína v Novom zákone, keď srdečne prijal Pavla v Solúne. Toto prijatie sa neskôr stalo príčinou nespravodlivosti, ktorú Jason musel znášať zo strany rozhnevaného davu a predstavených mesta.
Svätec Jasón je pravdepodobne totožný s rímskym kresťanom Jasonom, ktorý so svätým Pavol posiela pozdrav v závere listu Rimanom.
Sosipatros je podľa listu Rimanom kresťanom a Pavlovým príbuzným (Rim 16,21). Je pravdepodobne identický so Sopatrom, ktorý Pavla sprevádzal na jeho tretej misijnej ceste z Grécka do Jeruzalema (Sk 20, 4).
Podľa gréckych životopisov obaja spoločne kázali na ostrove Korfu a Sosipatros sa stal biskupom v Ikóniu.