Liturgia vopred posvätených darov 17.3.

K: Požehnané Kráľovstvo Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľ: Amen.

Poďte, pokloňme sa Kráľovi nášmu Bohu.

Poďte, pokloňme sa Kristovi Kráľovi nášmu Bohu.

Poďte, pokloňme sa a padnime pred samým Pánom Ježišom Kristom, Kráľom a Bohom našim.

Žalm 103

Dobroreč, duša moja, Pánovi; * Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký.

Odel si sa do slávy a veleby, * do svetla si sa zahalil ako do rúcha.

Nebesia rozpínaš ako staň, * nad vodami si buduješ komnaty.

Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch, * na krídlach vánku sa prechádzaš.

Vetry sú tvojimi poslami, * ohnivé plamene tvojimi služobníkmi.

Zem si postavil na jej základoch, * nevychýli sa nikdy - nikdy.

Oceán ju prikryl sťa odev, * nad vrchmi vody zastali.

Pred tvojou hrozbou odtiekli, * zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým.

Vybehli na vrchy, stiekli do údolia, * na miesto, ktoré si im vyhradil.

Položil si hranicu a neprekročia ju, * ani viac nepokryjú zem.

Prameňom dávaš stekať do potokov, * čo tečú pomedzi vrchy;

a napájajú všetku poľnú zver * aj divým oslom hasia smäd.

Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, * spomedzi konárov zaznieva ich pieseň.

Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy, * plodmi svojich diel sýtiš zem.

Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok * a byli, aby slúžila človeku.

Zo zeme vyvádzaš chlieb i víno, * čo obveseľuje srdce človeka;

olejom rozjasňuješ jeho tvár * a chlieb dáva silu srdcu človeka.

Sýtia sa stromy Pánove * aj cédre Libanonu, čo on zasadil.

Na nich si vrabce hniezda stavajú * a na ich vrcholcoch bývajú bociany.

Vysoké štíty patria kamzíkom, * v skalách sa skrývajú sviste.

Na určovanie času si mesiac utvoril; * slnko vie, kedy má zapadať.

Prestieraš tmu a nastáva noc * a povylieza všetka lesná zver.

Levíčatá ručia za korisťou * a pokrm žiadajú od Boha.

Len čo vyjde slnko, utiahnu sa * a ukladajú sa v svojich dúpätách.

Vtedy sa človek ponáhľa za svojim dielom, * za svojou prácou až do večera.

Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil. Zem je plná tvojho stvorenstva.

Tu more veľké, dlhé a široké, * v ňom sa hemžia plazy bez počtu, živočíchy drobné i obrovské.

Po ňom sa plavia lode * i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral.

Všetko to čaká na teba, * že im dáš pokrm v pravý čas.

Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú; * otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami.

Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú; * odnímaš im dych a hneď hynú a vracajú sa do prachu.

Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené * a obnovuješ tvárnosť zeme.

Pánova chvála nech trvá naveky * zo svojich diel nech sa teší Pán.

Pozrie sa na zem a rozochvievajú, * dotkne sa vrchov a ony chrlia dym.

Po celý život chcem spievať Pánovi * a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť.

Kiež sa mu moja pieseň zapáči * a ja sa budem tešiť v Pánovi.

Nech zo zeme zmiznú hriešnici a zločincov nech už niet. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.

Slnko vie, kedy má zapadať, * prestieraš tmu a nastáva noc.

Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil.

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu * i teraz i vždycky i naveky vekov. Amen.

Aleluja, aleluja, aleluja. * Sláva Tebe, Bože. (3x)

Veľká ekténia

Ľud sa modlí 18. katizmu (žalmy), z každej antifóny aspoň jeden žalm.

1. antifóna:

Žalm 119

K Pánovi som volal vo svojom súžení * a on ma vyslyšal.

Osloboď ma, Pane, od lživých perí * a od ľstivého jazyka.

Čo ti dať alebo čo ešte priložiť, * ty jazyk podvodný?

Ostré šípy bojovníka * a rozpálené uhlíky z borievčia.

Beda mi, že som vyhnancom v Mosochu * a bývam v stánkoch kedarských.

Už pridlho žijem s tými, * čo nenávidia pokoj.

Ale ja som za pokoj; * no kým ja o ňom hovorím, oni na mňa útočia.

Žalm 120

Svoj zrak upieram na vrchy: * príde mi odtiaľ pomoc?

Pomoc mi príde od Pána, * ktorý stvoril nebo i zem.

Nedovolí, aby sa ti noha zachvela, * nezdriemne ten, čo ťa stráži.

Nedrieme veru, ani nespí * ten, čo stráži Izraela.

Pán ťa stráži, Pán je tvoja záštita * po tvojej pravici.

Za dňa ťa slnko nezraní * ani mesiac za noci.

Pán ťa bude chrániť od všetkého zlého * Pán ti bude chrániť život.

Pán bude chrániť tvoj odchod i príchod * odteraz až naveky.

Žalm 121

Zaradoval som sa, keď mi povedali: * „Pôjdeme do domu Pánovho.“

Naše nohy už stoja * v tvojich bránach, Jeruzalem.

Jeruzalem je vystavaný ako mesto * spojené v jeden celok.

Tam prichádzajú kmene, kmene Pánove, * aby podľa obyčaje Izraela velebili meno Pánovo.

Lebo sú tam súdne stolice, * stolice domu Dávidovho.

Pre Jeruzalem proste o pokoj: * „Nech sú bezpeční, čo ťa milujú.

Nech pokoj vládne vnútri tvojich hradieb * a istota v tvojich palácoch.“

Kvôli svojim bratom a priateľom * budem hovoriť: „Pokoj s tebou!“

Kvôli domu Pána, nášho Boha, * budem prosiť o šťastie pre teba.

Žalm 122

Oči dvíham k tebe, * čo na nebesiach prebývaš.

Ako oči sluhov hľadia na ruky svojich pánov, * ako oči služobníc hľadia na ruky svojej panej,

tak hľadia naše oči na Pána, nášho Boha, * kým sa nezmiluje nad nami.

Zmiluj sa, Pane, nad nami, zmiluj sa nad nami, * lebo už máme dosťpohŕdania

lebo naša duša má už dosť výsmechu boháčov * a pohŕdania pyšných.

Žalm 123

Keby sa nás Pán nebol ujal, * nech to povie Izrael,

keby sa nás Pán nebol ujal, * keď ľudia povstali proti nám,

vari by nás živých boli prehltli, * keď proti nám blčala ich zúrivosť.

Vari by nás bola voda zaliala * a riava sa prevalila cez nás.

Vari by sa boli prevalili cez nás * rozbúrené vody.

Nech je velebený Pán, * že nás nevydal ich zubom za korisť.

Naša duša unikla ako vtáča * zo siete poľovníkov.

Slučka sa roztrhla * a my sme na slobode.

Naša pomoc v mene Pánovom, * ktorý stvoril nebo i zem.

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu * i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Aleluja, aleluja, aleluja. * Sláva Tebe, Bože. (3x)

Malá ekténia

2. antifóna:

Žalm 124

Tí, čo sa spoliehajú na Pána, sú ako vrch Sion: * nehýbe sa, trvá naveky.

Ako vrchy obklopujú Jeruzalem, * tak je Pán okolo svojho ľudu odteraz až naveky.

Veď žezlo ničomníka nedoľahne na krajinu spravodlivých, * aby spravodliví nevystierali ruky za neprávosťou.

Pane, dobre rob dobrým * a tým, čo majú srdce úprimné.

Ale tých, čo sa na zlé cesty spúšťajú, * Pán so zločincami zavrhne. Pokoj nad Izraelom!

Žalm 125

Ked Pán privádzal spät sionských zajatcov, * boli sme ako vo snách.

Ústa sme mali plné radosti * a jazyk plný plesania.

Vtedy sa hovorilo medzi pohanmi: * „Veľké veci urobil s nimi Pán.“

Veľké veci urobil s nami Pán * a máme z toho radosť.

Zmeň, Pane, naše zajatie * ako potoky na juhu krajiny.

Tí, čo sejú v slzách, * s jasotom budú žať.

Ked odchádzali, idúcky plakali * a osivo niesli na siatie.

No ked sa vrátia, vrátia sa s jasotom * a svoje snopy prinesú.

Žalm 126

Ak Pán nestavia dom, * márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú.

Ak Pán nestráži mesto, * nadarmo bdejú jeho strážcovia.

Zbytočne vstávate pred svitaním * a líhate si neskoro v noci,

vy, čo jete ťažko zarobený chlieb * lebo on dáva svojim miláčkom spánok.

Hla, Pánovým dedičným darom sú synovia, * jeho odmenou je plod lona.

Čím sú bojovníkovi šípy v ruke, * tým sú vám synovia z mladých liet.

Blažený muž, ktorý si nimi tulec naplnil: * neutrpí hanbu, keď bude rokovať s nepriateľmi v bráne.

Žalm 127

Blažený každý, čo sa bojí Pána * a kráča po jeho cestách.

Budeš jesť z práce svojich rúk; * budeš šťastný a budeš sa mať dobre.

Tvoja manželka je ako plodonosný vinič * vnútri tvojho domu.

Tvoji synovia sú ako mládniky olivy * okolo tvojho stola.

Veru, tak bude požehnaný muž, * ktorý sa bojí Pána.

Nech ťa žehná Pán zo Siona, * aby si videl šťastie Jeruzalema po všetky dni svojho života,

aby si videl synov svojich synov. * Pokoj nad Izraelom!

Žalm 128

Často dorážali do mňa od mojej mladosti, * nechže povie Izrael:

Často dorážali do mňa od mojej mladosti, * a nič nezmohli proti mne.

Po mojom chrbte orali oráči, * ťahali dlhé brázdy.

Ale spravodlivý Pán * rozsekal postroje hriešnikov.

Nech s hanbou ustúpia * všetci, čo nenávidia Sion.

Nech sú sťa tráva na streche, * čo uschne prv, ako ju skosia.

Kosec si ňou nenaplní hrsť, * ani viazač snopov náručie.

A čo idú okolo, nezavolajú: * „Pán vás požehnaj; žehnáme vás v mene Pánovom.“

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu * i teraz i vždycky i naveky vekov. Amen.

Aleluja, aleluja, aleluja. * Sláva Tebe, Bože. (3x)

Malá ekténia

3. antifóna:

Žalm 129

Z hlbín volám k tebe, Pane; * Pane, počuj môj hlas.

Nakloň svoj sluch * k mojej úpenlivej prosbe.

Ak si budeš, Pane, v pamäti uchovávať neprávosť, * Pane, kto obstojí?

Ale ty si milostivý * a my ti chceme v bázni slúžiť.

Spolieham sa na teba, Pane, * moja duša sa spolieha na tvoje slovo

moja duša očakáva Pána * väčšmi ako strážcovia dennicu.

Väčšmi ako strážcovia dennicu * nech očakáva Izrael Pána.

Lebo u Pána je milosrdenstvo * a hojné vykúpenie.

On sám vykúpi Izraela * zo všetkých jeho neprávostí.

Žalm 130

Pane, moje srdce sa nevystatuje, * moje oči nehľadia povýšené.

Neženiem sa za veľkými vecami * ani za divmi pre mňa nedosiahnuteľnými.

Ale ja som svoju dušu * upokojil a utíšil.

Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí, * ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne.

Dúfaj, Izrael, v Pána * odteraz až naveky.

Žalm 131

Pane, pamätaj na Dávida * a na jeho veľkú ochotu,

že prisahal Pánovi * a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub:

„Do príbytku svojho domu nevkročím, * ani sa neuložím na svoje lôžko;

svojim očiam nedoprajem spánku * ani svojim viečkam zdriemnutia

kým nenájdem miesto pre Pána, * príbytok pre mocného Jakubovho Boha.“

Počuli sme, ze archa je v Efrate, * a našli smejú na jaarských nivách.

Vstúpme teda do Pánovho príbytku * a padnime k podnožke jeho nôh

Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, * ty a archa tvojej všemoci.

Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti * a tvoji svätí nech plesajú.

Pre svojho služobníka Dávida * neodmietaj tvár svojho pomazaného.

Dávidovi sa Pan zaviazal prísahou; * je pravdivá, nikdyju neodvolá:

„Potomka z tvojho rodu * posadím na tvoj trón.

Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu * a moje príkazy, ktoré ich naučím,

aj ich synovia budú sedieť * na tvojom tróne naveky.“

Lebo Pán si vyvolil Sion, * želal si mať ho za svoj príbytok:

To je miesto môjho odpočinku naveky * tu budem bývať, lebo som túžil za ním.

Štedro požehnám jeho komory, * chlebom nasýtim jeho chudobných.

Jeho kňazov odejem do rúcha spásy * a svätí budú plesať v radosti.

Tu Dávidovej moci dám vypučať, * svojmu pomazanému pripravím svetlo.

Jeho nepriateľov hanbou zakryjem, * no na jeho hlave zažiari diadém.“

Žalm 132

Aké je dobré a milé, keď bratia žijú pospolu. * Je to sťa vzácny olej na hlave,

čo steká na bradu, na Áronovu bradu, * čo steká na okraj jeho rúcha.

Sťa rosa na Hermone, čo padá na vrchy sionské. * Tam Pán udeľuje požehnanie a život naveky.

Žalm 133

Zvelebujte Pána, všetci služobníci Pánovi, * čo bdiete v noci v dome Pánovom.

Zdvíhajte svoje ruky k svätyni * a zvelebujte Pána.

Nech ťa žehná Pán zo Siona, * ktorý stvoril nebo i zem.

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu * i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Aleluja, aleluja, aleluja. * Sláva Tebe, Bože. (3x)

Malá ekténia

Ľ: Pane, ja volám k tebe, * vyslyš ma, vyslyš ma, Pane. * Pane, ja volám k tebe, * vypočuj môj hlas. * Keď volám k tebe, * vyslyš ma, Pane.

Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo * a pozdvihnutie mojich rúk * ako obeť večerná, * vyslyš ma, Pane.

Verš: Vyveď ma zo žalára, aby som tvoje meno mohol velebiť.

hl. 8.: Svojimi myšlienkami som padol medzi zločincov, *duchovne som bol zajatý a ťažko zjazvený. * Celú dušu som si poranil. * Ležím preto nahý, bez dobrých skutkov na ceste života. * Kňaz, vidiac ma v bolesti rán nevyliečeného, * prehliadol ma a ani sa na mňa nepozrel. * Levita tiež netrpel duchovnou trýzňou, * a keď ma videl, obišiel ma. * Ty však, ktorý si prijal telo nie od Samaritánov, ale z Márie, Kriste Bože, * vo svojej láske ku mne daj mi zdravie, * vylejúc na mňa svoje veľké milosrdenstvo.

Verš: Nahlas volám k Pánovi, nahlas a úpenlivo prosím Pána.

Svojimi myšlienkami som padol medzi zločincov, *duchovne som bol zajatý a ťažko zjazvený. * Celú dušu som si poranil. * Ležím preto nahý, bez dobrých skutkov na ceste života. * Kňaz, vidiac ma v bolesti rán nevyliečeného, * prehliadol ma a ani sa na mňa nepozrel. * Levita tiež netrpel duchovnou trýzňou, * a keď ma videl, obišiel ma. * Ty však, ktorý si prijal telo nie od Samaritánov, ale z Márie, Kriste Bože, * vo svojej láske ku mne daj mi zdravie, * vylejúc na mňa svoje veľké milosrdenstvo.

Verš: Nariekam pred ním a rozprávam mu o svojom súžení.

Je snáď nejaký dobrý skutok, * je nejaká pochvala, ktorá nepatrí svätým? * Pod meč sklonili svoje šije za teba, * ktorý si sklonil nebesia a zostúpil. * Preliali svoju krv pre teba, * prelievajúceho seba a podobného služobníkovi. * Ponížil si sa až na smrť a oni sa pripodobnili tvojej ničote. * Pre ich modlitby a v hojnosti svojej štedrosti, * Bože, zmiluj sa nad nami.

Verš: Ja síce klesám na duchu, ale ty poznáš moje chodníky.

Pane, ty si ukázal svojich zasvätených učeníkov ako hovoriace nebesia. * Ich svätým príhovorom zbav ma toho čo je zemské, * zdržanlivosťou veď vždy môj rozum, * k strastiam moje myšlienky, * lebo si štedrý a miluješ človeka.

Verš: Na ceste, ktorou sa uberám, nastavili mi osídlo.

Všetci máme čas pôstu ako povzbudenie k božským dielam. * Plačme z celého srdca a volajme k Spasiteľovi: * „Pre tvojich učeníkov, najmilostivejší Pane, * spas tých, ktorí s bázňou oslavujú tvoju preveľkú lásku k ľuďom.“

Verš: Pozeral som sa napravo a videl som, že sa už nik nepriznáva ku mne.

Všechválni apoštoli, orodovníci sveta, * lekári chorých, ochrancovia zdravia, * zachovajte nás, keď prechádzame pôstnym časom. * Zbavte náš neznavený rozum od strastí, * aby sme všetci spievali pieseň vzkriesenému Kristovi ako víťazovi.

Nasleduje 24 stichír od biskupa Andreja Krétskeho:

hl. 4.: (Podoben: Chodataich slezami)
Verš: Nemám už kam sa uchýliť, o môj život nik nestojí.

Celý život som strávil s márnotratnými a mýtnikmi, * či sa môžem aspoň v starobe kajať za svoje hriechy? * Stvoriteľu všetkého a lekár chorých, * zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.

Verš: Pane, ku tebe volám a hovorím: „Ty si moje útočište, môj podiel v krajine žijúcich.“

Ťarchou nedbanlivosti som zdržiavaný, * váľam sa v špine zasiahnutý Beliálovým šípom, * tvoj obraz vo mne je v rozklade. * Napraviteľ nedbalých a osloboditeľ hriešnikov. * Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.

Verš: Všimni si moju úpenlivú prosbu, lebo som hrozne zdeptaný.

Bol som na pohoršenie ľuďom, * ako pozemský som robil pozemsky, * vstúpil som do manželstva podľa tvojho zákona * a prestúpil som ho poškvrniacsvojelôžko.*Zhlinysomurobený,neprehliadnisvojestvorenie.

Verš: Osloboď ma od prenasledovateľov, lebo sú mocnejší ako ja.

Bol som nájomcom svojej duše, * nerozvážne som rozhodoval o tele, * bol som vystavený na posmech démonom, * otročil som vášniam a nemiestnym nerestiam. * Navštív ma vo svojej veľkej dobrote, ty, prenasledovateľ démonov. * Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.

Verš: Vyveď ma zo žalára, aby som tvoje meno mohol velebiť.

Dobrovoľne som zhrešil viac ako všetci, * preto som opustený. * Mám protivníka svojej duše, * prešibanosť tela, ktorá ma zatemňuje. * Svetlo tých, čo sú vo tme a vodca blúdiacich. * Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.

Verš: Spravodliví sa zhromaždia vôkol mňa, keď mi prejavíš priazeň.

„Žiť bude,“ volá prorok, „moja duša, Pane, a chváliť ťa, * vezmi ma, zablúdené ovča a pripočítaj ma k svojmu stádu, * daj mi čas pokánia, aby som stonajúc volal: * „Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.“

Verš: Z hlbín volám k tebe, Pane; Pane, počuj môj hlas.

Zhrešil som, zhrešil, * prestúpil som tvoje prikázania, Kriste, Bože, * buď mi milostivým dobrodincom, * aby som videl vnútornými očami a utiekol pred tmou. * S bázňou ti volám: * „Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.“

Verš: Nakloň svoj sluch k mojej úpenlivej prosbe.

Divá zver sa ma zmocnila, * osloboď ma pred ňou, Vládca. * Chceš ako Stvoriteľ spasiť a priviesť k poznaniu pravdy všetkých ľudí, * s nimi spas i mňa. * Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.

Verš: Ak si budeš, Pane, v pamäti uchovávať neprávosť, Pane, kto obstojí?

Buď mi liekom, Dobrodinec, * mojou spásou a záchranou, * neodožeň ma, ale zhliadni na mňa ležiaceho v neprávostiach. * Zdvihni ma ako všemocný, * aby som i ja zvestoval tvoje skutky a volal: * „Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.“

Verš: Spolieham sa na teba, Pane, moja duša sa spolieha na tvoje slovo.

Schoval som talent mne daný, * ako nerozumný sluha som ho zakopal do zeme. * Odsúdil som sa však a stal sa nepotrebným. * Neodvažujem sa ďalej prosiť teba. * Poľutuj ma bez hnevu, aby som i ja volal: * „Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.“

Verš: Moja duša očakáva Pána väčšmi ako strážcovia dennicu.

Vysušil si jazero bôľu, * keď sa žena, chorá na krvotok, dotkla obruby tvojho rúcha. * Prijmem odpustenie hriechov, keď sa ťa dotýkam s neochvejnou vierou. * Prijmi i mňa tak ako ju a uzdrav moju bolesť. * Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.

Verš: Lebo u Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie. On sám vykúpi Izraela zo všetkých jeho neprávostí.

Máš sedieť na prestole, * ty, ktorý si slovom stvoril nebo i zem. * My všetci máme stáť pred tebou a rozprávať ti svoje hriechy. * Pred tým ma však prijmi na pokánie. * Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.

Verš: Chváľte Pána, všetky národy, oslavujte ho, všetci ľudia.

Pozri okom plným dobroty * a buď mi milostivý, jediný Spasiteľ, * daruj prúdy liekov mojej biednej a kajúcej duši. * Umy ju od blata mojich skutkov, aby som volal: * „Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.“

Verš: Lebo je veľké jeho milosrdenstvo voči nám a pravda Pánova trvá naveky.

Meč si pripravil Beliál, * chystal sa uloviť moju pokornú dušu, * urobiac ma neschopného osvietenia, * múdrosťou tvojej tváre. * Panujúci v sile, vytiahni ma z jeho osídel. * Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.

Verš: Oči dvíham k tebe, čo na výsostiach prebývaš. Ako oči sluhov hľadia na ruky svojich pánov, ako oči služobníc hľadia na ruky svojej panej, tak hľadia naše oči na Pána, nášho Boha, kým sa nezmiluje nad nami.

Celý som sa oddal strastiam, * zanechal som zákon a božské Písma. * Od všetkého ma uzdrav, Dobrodinec, * pre mňa si sa stal tým, čím som ja teraz, Blažený. * Obráť ma, Štedrý, nepodrobený strastiam. * Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.

Verš: Zmiluj sa, Pane, nad nami, zmiluj sa nad nami, lebo už máme dosť pohŕdania; lebo naša duša má už dosť výsmechu boháčov a pohŕdania pyšných.

Márnotratnica slzami kropí tvoje prečisté a čestné nohy, * všetkých uisťujúc, že stačí dotyk a je možné prijať rozhrešenie hriechov. * Jej vieru daj i mne, Spasiteľ, keď k tebe volám: * „Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.“

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Očisť škvrnu na mojej duši, * pre mňa si strádal a telom sa stal dieťaťom. * Kvapku svojho milosrdenstva si poslal, * chorého kajúcnika si umyl od škvrny a uzdravil chorých. * Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Upevni, Vládca, moju dušu, * aby sa k tebe utiekala a stále ti slúžila. * Ty si totiž môj pokrov a ochranca, * zástanca i pomoc. * Učiň ma hodným, Slovo Božie, volať s dôverou: * „Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.“

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Hradbou neporušiteľnou, buď nám Ježišu Spasiteľu * a milostivý Bože, * lebo sme oklamaní padli zvykmi a skutkami. * Znova zdvihni, Dobrodinec, svoje stvorenie a zmiluj sa, Štedrý. * Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Bol som márnotratným synom, premárnil som bohatstvo, *teraz sa potácam od hladu. * Pod tvoju strechu sa utiekam, * ako márnotratného prijmi ma, dobrý Otče * a učiň ma účastným tvojho stola, keď k tebe volám: * „Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.“

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Pôvodca zla, zo závisti vyhnal z raja Prvostvoreného. * Zločinec na dreve slovami: „Spomeň si!“, prijal raj. * Ja tiež s vierou i strachom volám k tebe: „Spomeň si!“ * Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Vystri ku mne ruku ako k Petrovi * a vyveď maz hlbiny, Bože. * Udeľ mi milosť a milosrdenstvo, * pre modlitby nepoškvrnenej Matky, ktorá ťa zrodila bez semena * i všetkých tvojich svätých. * Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.

Verš: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Prijmima,spievajúceho,každýdeň,Baránok,ktorýsisňalmôjhriech. Dušu i telo celkom odovzdávam do tvojich rúk * a v noci i vo dne dlho k tebe volám: * „Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.“

Sláva.:

Ó, aké je nevysloviteľné tvoje milosrdenstvo, * dobrý a bezhnevný Pane! * Ó, bezhriešny a štedrý, * neodvrhni ma spred svojej tváre, * nech i ja vďačne, s radosťou a spevom volám k tebe: * „Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.“

I teraz.: Bohorodičník

Ó, nevysloviteľné zostúpenie! * Ó, nepoznané, úžasné a zázračné narodenie! * Ó, ako ťa Panna nosí ako dieťa, vo svojom objatí, Tvorcu a Boha. * Z nej si dovolil vziať svoje telo. * Pane, zachráň ma, aby som nakoniec nezahynul.

Malý vchod

K: Premúdrosť! Stojme úctivo!

Ľ: Svetlo tiché, * svätej slávy, * nesmrteľného Otca nebeského, * svätého, blaženého. *Ježišu Kriste, * keďsme prišli kzápadu slnka * avideli žiaru večernú, * ospevujeme * Otca * i Syna i Svätého Ducha, Boha. * Je dôstojné * preľúbeznými * hlasmi * oslavovať teba, * Synu Boží, * ktorý dávaš život celému svetu. * Preto ťa celý * vesmír velebí.

K: Vnímajme! Pokoj všetkým! Premúdrosť.

Ľ: 1. prokimen, hl. 6.: Bože odplaty, Pane, Bože odplaty zjav sa. Verš: Povstaň ty, ktorý súdiš zem, odplať pyšným, čo si zaslúžili.

Gn 17, 1 – 9 Keď mal Abram deväťdesiatdeväť rokov, zjavil sa mu Pán a povedal mu: „Ja som všemohúci Boh, chodievaj predo mnou a buď dokonalý. Uzavrel som svoju zmluvu medzi mnou a tebou a rozmnožím ťa prenáramne.“ Tu padol Abram na tvár a Boh s ním hovoril: „To som ja, čo mám zmluvu s tebou, že budeš otcom mnohých národov. A tvoje meno už nebude viac Abram, ale Abrahám, lebo ťa urobím otcom mnohých národov. Dám sa ti rozrásť prenáramne, rozmnožím ťa v národy, i králi z teba vzídu. A uzatváram zmluvu medzi mnou a tebou, a medzi tvojím potomstvom po tebe vo všetkých pokoleniach ako zmluvu večnú, že budem Bohom tvojím a tvojho potomstva po tebe. A tebe i tvojmu potomstvu po tebe dám krajinu, v ktorej si ako prišelec, celú zem Kanaán, do večného vlastníctva; a budem vaším Bohom.“ Potom Pán hovoril Abrahámovi: „Ale aj ty zachovaj moju zmluvu, ty aj Tvoje potomstvo po tebe vo všetkých pokoleniach!“

Ľ: 2. prokimen, hl. 4.: Spievajte Pánovi pieseň novú, spievaj Pánovi celá zem.

Verš: Spievajte Pánovi, velebte jeho meno.

Po prokimene kňaz stojac pred prestolom robí sviecou a kadidlom kríž na východ a zvolá:

K: Premúdrosť. Stojme úctivo!

Otočí sa k ľudu a žehnajúc zvolá:

K: Svetlo Kristovo osvecuje všetkých!

Ľud robí tri veľké poklony.

Prís 15,20 – 16,9 Múdry syn naplňuje otca radosťou, ale pochabý človek pohŕda svojou matkou. Bláznovstvo je nerozumnému človekovi potechou, no rozvážny muž mieri rovno tam, kam mu treba ísť. Vychodia nazmar plány, keď nieto porady, daria sa však tam, kde je veľa radcov. Človek sa teší z odpovede svojich úst a slovo v pravý čas je dobré. Nahor vedie životná púť rozumného, aby sa vyhol dolu podsvetiu. Pán zborí dom pyšných, ale medzu vdovy upevní. Podliakove plány sa príkria Pánovi, no čisté reči sú mu príjemné. Búra svoj dom, kto sa lakomo zháňa za ziskom, no ten, kto nenávidí podplácanie, bude žiť. O tom, čo odpovedať, húta srdce spravodlivého, ale ústa bezbožných chrlia zlomyseľnosti. Pán je ďaleko od bezbožných, ale modlitbu spravodlivých vypočúva. Priateľský pohľad rozveseľuje srdce, dobrá zvesť osviežuje do kostí. Ucho, čo vníma spasiteľné karhanie, rado sa pristavuje medzi múdrymi. Kto striasa disciplínu zo seba, ten sebou samým pohŕda, ale ten, kto dbá na to, keď ho karhajú, chytá sa rozumu. Výchovou k múdrosti je bázeň pred Pánom, no pred slávou je pokora. Človeku patrí uvažovať v srdci, no výpoveď na jazyk dáva Pán. Človeku sa môže zdať, že jeho cesty sú celkom čisté, ale Pán je ten, kto posudzuje pohnútky. Zver svoje diela na Pána a podaria sa tvoje zámery. Pán všetko stvoril pre svoj cieľ, aj bezbožného na deň pohromy. Pánovi je odporný každý nadutec, stavím sa, že trestu neujde. Previnenie sa vykupuje opravdivým milosrdenstvom a zlému sa vyhýba bázňou pred Pánom. Ak sa Pánovi ľúbia cesty človeka, aj jeho nepriateľov s ním pomerí. Lepšie je mať málo spravodlivým spôsobom, ako veľké dôchodky a nespravodlivo. Človek si v duchu rozvažuje svoju púť, ale Pán riadi jeho krok.

K: Pokoj s tebou! Premúdrosť.

Počas spevu kňaza „Moja modlitba... ľud sa modlí na kolenách. Keď spieva ľud, kňaz a všetci vo svätyni kľačia.

K: Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.

Ľ: Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.

K: Pane, k tebe volám, počuj ma, buď pozorný na hlas mojej modlitby, keď volám k tebe.

Ľ: Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.

K: Pane, k mojim ústam postav stráž a zamkni dvere mojich perí.

Ľ: Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.

K: Nedaj, aby sa moje srdce naklonilo k zlému, aby bezbožne vymýšľalo hriechy.

Ľ: Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.

K: Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo.

Ľ: A pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.

Všetci robia tri veľké poklony.

Ak je apoštol a evanjelium:

K: Vnímajme!

Ľ: Prokimen apoštola

K: Pokoj s tebou! Premúdrosť, vnímajme!

Ľ: Aleluja. 3x (s veršami)

Kňaz číta evanjelium.

K: spieva ekténiu: Prosme všetci...

Kňaz môže spievať ekténiu za vyvolených na krst.

Ľ.: Nebeské mocnosti teraz s nami neviditeľne slúžia, veď, hľa, vstupuje Kráľ slávy; hľa, tajomná žertva dokonalá slávnostne sa prináša. S vierou a túžbou pristúpme, aby sme sa stali účastnými na večnom živote. Aleluja, aleluja, aleluja.

Spieva sa viac ráz, kým kňaz neprenesie sväté dary zo žertveníka na prestol. Počas prenášania ľud kľačí.

Po skončení piesne „Nebeské mocnosti..." všetci robia tri velké poklony.

K: spieva ekténiu: Vykonajme našu večernú modlitbu...

K: A dovoľ nám, Vládca, s dôverou a bez strachu z odsúdenia, vzývať teba, nebeského Boha Otca a povedať:

Ľ: Otče náš...

K: Lebo tvoje je kráľovstvo...

Ľ: Amen.

K: Pokoj všetkým!

Ľ: I tvojmu duchu.

K: Skloňte si hlavy pred Pánom.

Ľ: Pred tebou, Pane.

K: Milosťou, štedrosťou a láskou...

Ľ: Amen.

K: Vnímajme! Vopred posvätené, sväté svätým!

Ľ: Jediný je svätý, iba jeden je Pán, Ježiš Kristus, na slávu Boha Otca. Amen.

Ľ: Verím, Pane, a vyznávam, že ty si Kristus, Syn živého Boha, ktorý prišiel na svet zachrániť hriešnikov, a ja som prvý z nich.

Prijmi ma dnes, Boží Synu, za spoločníka na svojej tajomnej večeri, veď ja nezradím tajomstvo tvojim nepriateľom, ani ti nedám bozk ako Judáš, ale ako zločinec sa ti vyznávam:

Pane, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.

Vládca, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.

Svätý, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.

Prijatie tvojich svätých tajomstiev, Pane, nech mi neslúži na súd alebo odsúdenie, ale na uzdravenie duše i tela. Bože, buď milostivý mne hriešnemu.

Bože, očisť moje hriechy a zmiluj sa nado mnou.

Mnoho ráz som zhrešil, Pane, odpusť mi.

a spieva pričasten:

Ľ: Skúste a viďte, aký dobrý je Pán. Aleluja, aleluja, aleluja.

K: Pristúpte!

Ľ: Velebiť chcem Pána v každom čase. Aleluja.

Ľud zbožne pristupuje prijímať Telo Ježiša Krista.

Po sv. prijímaní

K: Teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľ: Amen. Dobrorečíme ti, Kriste, Bože náš, lebo si nás učinil hodnými prijať tvoje prečisté telo a tvoju drahocennú krv preliatu za celý svet na odpustenie hriechov a za zjavenie tvojho tajomstva. Aleluja, aleluja, aleluja.

K: spieva ekténiu: Keď sme prijali...

K: V pokoji sa rozíďme.

Ľ: V mene Pánovom.

K: Modlime sa k Pánovi.

Ľ: Pane, zmiluj sa.

K: Všemohúci vládca...

Ľ: Amen.
Nech je požehnané Pánovo meno od teraz až na veky. (3x)

Žalm 33

Pána chcem velebiť v každom čase, * moje ústa budú ho vždy chváliť.

V Pánovi sa bude chváliť moja duša, * nechže to počujú pokorní a nech sa tešia.

Velebte so mnou Pána * a oslavujme jeho meno spoločne.

Hľadal som Pána a on ma vyslyšal * a vytrhol ma zo všetkej hrôzy.

Na neho hľaďte a budete žiariť * a tvár vám nesčervenie hanbou.

Úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal * a vyslobodil hozo všetkých tiesní.

Ako strážca sa utáborí anjel Pánov okolo bohabojných * a vyslobodí ich.

Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán, * šťastný človek, čo sa utieka k nemu.

Vy, jeho svätí, bojte sa Pána, * veď bohabojní núdzu nemajú.

Boháči sa nabiedia a nahladujú, * ale tým, čo hľadajú Pána, nijaké dobro chýbať nebude.

K: Požehnanie Pánovo, nech je na vás s jeho milosťou a láskou, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľ: Amen.

K: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe.

Ľ: Sláva. I teraz. Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.

K: Kristus náš pravý Boh...

Ľ: Amen.