Gn 12, 1 – 7 Pán povedal Abramovi: „Odíď zo svojej krajiny, od svojho príbuzenstva a zo svojho otcovského domu do krajiny, ktorú ti ukážem. Urobím z teba veľký národ, požehnám ťa a preslávim tvoje meno a ty budeš požehnaním. Požehnám tých, čo ťa budú žehnať, a prekľajem tých, čo ťa budú preklínať! V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme!“ A Abram odišiel, ako mu rozkázal Pán. Išiel s ním aj Lot. Abram mal sedemdesiatpäť rokov, keď odišiel z Haranu. Abram vzal so sebou svoju ženu Sarai a svojho synovca Lota i celý majetok, čo nadobudli, aj služobníctvo, ktoré v Harane získali. A takto odišli, aby šli do krajiny Kanaán, a tak došli do krajiny Kanaán. Abram prešiel krajinou až po miesto Sichem, až k terebintu Moreho. Vtedy boli v krajine Kanaánčania. Tu sa Abramovi zjavil Pán a povedal mu: „Túto krajinu dám tvojmu potomstvu.“ On tam potom postavil Pánovi, ktorý sa mu zjavil, oltár.
Prís 14, 15 – 26 Dobromyseľný verí každému slovu, ale chytrý pristupuje k zmene zmýšľania. Múdry sa úzkostlivo chráni zla, no pochabý sa doň bezstarostne vrhá. Prchký sa dopúšťa bláznovstva a ľstivý padne do nenávisti. Prostomyseľní dedia bláznovstvo, bystrí sa však ovenčia poznaním. Zlí sa budú skláňať pred dobrými a bezbožní predo dverami spravodlivého. Chudobný je odporný aj svojmu priateľovi, no bohatý má milovníkov nadostač. Ten, kto pohŕda svojím blížnym, dopúšťa sa prehrešku, no súcitiaci s úbožiakmi budú blažení. Či neblúdia tí, ktorí snujú zlo? Lásku a vernosť však zožínajú tí, čo pamätajú na dobro. Pri každej tvrdej práci býva zisk, a prázdny štebot privádza len k žobráctvu. Korunou múdrych je ich skúsenosť a vencom pochábľov je ich bláznovstvo. Pravdivý svedok zachraňuje životy, ale ten, kto vraví kadejakú lož, je ničiteľom. Ten, kto sa bojí Pána, má pevnú nádej, i jeho deti majú sa kam utiekať.