Utiereň 28.2.

Ornament

Kňaz: Sláva svätej, jednopodstatnej, životodarnej a nedeliteľnej Trojici v každom čase, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle. (3x)Pane, otvor moje pery, a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. (2x)**

Šesťžalmie

Potom prednášame šesťžalmie, ale z praktických či pastoračných dôvodov je možné modliť sa iba jeden zo žalmov – ak je radový hlas 1. – Ž 3, 2. hlas – Ž 37, 3. hlas – Ž 62, 4. hlas – Ž 87, 5. hlas – Ž 102, 6., 7., 8. hlas – Ž 142.

Žalm3

Pane, jak mnoho je tých, čo ma sužujú! * Mnohí povstávajú proti mne. – Mnohí o mne hovoria: * „Boh mu nepomáha.“ – Ale ty, Pane, si môj ochranca, * moja sláva, čo mi hlavu vztyčuje. – Hlasne som volal k Pánovi * a on mi odpovedal zo svojho svätého vrchu. – A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som. * Prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje. – Nebudem sa báť tisícov ľudí, čo ma obkľučujú. * Povstaň, Pane; zachráň ma, Bože môj. – Veď ty si udrel mojich nepriateľov po tvári * a hriešnikom si zuby vylámal. – Pane, ty si naša spása. * Na tvoj ľud nech zostúpi tvoje požehnanie. – A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som. * Prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje.

Žalm 37

Nekarhaj ma, Pane, vo svojom rozhorčení * a netrestaj ma vo svojom hneve, – lebo tvoje šípy utkveli vo mne, * dopadla na mňa tvoja ruka. – Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta, * pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti. – Hriechy mi prerástli nad hlavu * a ťažia ma príliš sťa veľké bremeno. – Rany mi zapáchajú a hnisajú * pre moju nerozumnosť. – Zohnutý som a veľmi skľúčený, * smutne sa vlečiem celý deň. – Bedrá mi spaľuje horúčka * a moje telo je nezdravé. – Nevládny som a celý dobitý, * v kvílení srdca nariekam. – Pane, ty poznáš každú moju túžbu; * ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou. – Srdce mi búcha, sila ma opúšťa * i svetlo v očiach mi hasne. – Priatelia moji a moji známi odvracajú sa odo mňa pre moju biedu; * aj moji príbuzní sa ma stránia. – Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla, * a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly a deň čo deň vymýšľajú úklady. – Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje, * ako nemý, čo neotvára ústa. – Podobám sa človekovi, čo nepočuje * a čo nevie obvinenie vyvrátiť. – Pane, pretože v teba dúfam, * ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj. – A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou; * a keď sa potknem, nech sa nevystatujú nado mňa.“ – Ja, pravda, už takmer padám * a na svoju bolesť myslím ustavične. – Preto vyznávam svoju vinu * a pre svoj hriech sa trápim. – Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší, * ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom. – Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to, * že som konal dobre. – Neopúšťaj ma, Pane; * Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa. – Ponáhľaj sa mi na pomoc, * Pane, moja spása.– Neopúšťaj ma, Pane; * Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa. – Ponáhľaj sa mi na pomoc, * Pane, moja spása.

Žalm 62

Bože, ty si môj Boh, * už od úsvitu sa viniem k tebe. – Za tebou prahne moja duša, * za tebou túži moje telo; – ako vyschnutá, pustá zem bez vody, * tak ťa túžim uzrieť vo svätyni a vidieť tvoju moc a slávu. – Veď tvoja milosť je lepšia než život; * moje pery budú ťa oslavovať. – Celý život ťa chcem velebiť * a v tvojom mene dvíhať svoje ruky k modlitbe. – Sťa na bohatej hostine sa nasýti moja duša * a moje ústa ťa budú chváliť jasavými perami. – Na svojom lôžku myslím na teba, * o tebe rozjímam hneď za rána. – Lebo ty si mi pomáhal * a pod ochranou tvojich krídel budem plesať. – Moja duša sa vinie k tebe, * ujímaš sa ma svojou pravicou. – Tí však, čo chcú môj život zahubiť, * zostúpia do hlbín zeme; – vydaní budú meču napospas, * stanú sa korisťou šakalov. – Kráľ sa však bude tešiť v Bohu, * chváliť sa budú všetci, ktorí prisahajú na neho, lebo budú umlčané ústa klamárov. – O tebe rozjímam hneď za rána. Lebo ty si mi pomáhal * a pod ochranou tvojich krídel budem plesať.

(toto Sláva i teraz... prednášame iba ak sa modlíme všetky žalmy)

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x); bez poklôn

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 87

Pane, ty Boh mojej spásy, * dňom i nocou volám k tebe. – Kiež prenikne k tebe moja modlitba, * nakloň svoj sluch k mojej prosbe. – Moja duša je plná utrpenia * a môj život sa priblížil k ríši smrti. – Už ma počítajú k tým, čo zostupujú do hrobu, * majú ma za človeka, ktorému niet pomoci. – Moje lôžko je medzi mŕtvymi, * som ako tí, čo padli a odpočívajú v hroboch, – na ktorých už nepamätáš, * lebo sa vymanili z tvojej náruče. – Hádžeš ma do hlbokej priepasti, * do temravy a tône smrti. – Doľahlo na mňa tvoje rozhorčenie, * svojimi prívalmi si ma zaplavil. – Odohnal si mi známych a zošklivil si ma pred nimi. * Uväznený som a vyjsť nemôžem, aj zrak mi slabne od zármutku. – K tebe, Pane, volám deň čo deň * a k tebe ruky vystieram. – Či mŕtvym budeš robiť zázraky? * A vari ľudské tône vstanú ťa chváliť? – Či v hrobe bude dakto rozprávať o tvojej dobrote * a na mieste zániku o tvojej vernosti? – Či sa v ríši tmy bude hovoriť o tvojich zázrakoch * a v krajine zabudnutia o tvojej spravodlivosti? – Ale ja, Pane, volám k tebe, * včasráno prichádza k tebe moja modlitba. – Prečo ma, Pane, odháňaš? * Prečo predo mnou skrývaš svoju tvár? – Biedny som a umieram od svojej mladosti, * vyčerpaný znášam tvoje hrôzy. – Cezo mňa sa tvoj hnev prevalil * a zlomili ma tvoje hrozby. – Deň čo deň ma obkľučujú ako záplava * a zvierajú ma zovšadiaľ. – Priateľov aj rodinu si odohnal odo mňa, * len tma je mi dôverníkom. – Pane, ty Boh mojej spásy, * dňom i nocou volám k tebe. – Kiež prenikne k tebe moja modlitba, * nakloň svoj sluch k mojej prosbe.

Žalm 102

Dobroreč, duša moja, Pánovi * a celé moje vnútro jeho menu svätému. – Dobroreč, duša moja, Pánovi * a nezabúdaj na jeho dobrodenia. – Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, * on lieči všetky tvoje neduhy; – on vykupuje tvoj život zo záhuby, * on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou; – on naplňuje dobrodeniami tvoje roky, * preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi. – Pán koná spravodlivo * a prisudzuje právo všetkým utláčaným. – Mojžišovi zjavil svoje cesty * a synom Izraela svoje skutky. – Milostivý a milosrdný je Pán, * zhovievavý a dobrotivý nesmierne. – Nevyčíta nám ustavične naše chyby * ani sa nehnevá naveky. – Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov * ani nám neodpláca podľa našich neprávostí. – Lebo ako vysoko je nebo od zeme, * také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja. – Ako je vzdialený východ od západu, * tak vzďaľuje od nás našu neprávosť. – Ako sa otec zmilúva nad deťmi, * tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja. – Veď on dobre vie, z čoho sme stvorení; * pamätá, že sme iba prach. – Ako tráva sú dni človeka, * odkvitá sťa poľný kvet. – Ledva ho vietor oveje, už ho niet, * nezostane po ňom ani stopa. – No milosrdenstvo Pánovo je od večnosti až na večnosť * voči tým, čo sa ho boja, – a jeho spravodlivosť chráni ich detné deti, * tie, čo zachovávajú jeho zmluvu, čo pamätajú na jeho prikázania a plnia ich. – Pán si pripravil trón v nebesiach; * kraľuje a panuje nad všetkými. – Dobrorečte Pánovi, všetci jeho anjeli, * udatní hrdinovia, čo počúvate jeho slová a plníte jeho príkazy. – Dobrorečte Pánovi, všetky jeho zástupy, * jeho služobníci, čo jeho vôľu plníte. – Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela, všade, kde on panuje. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.– Všade, kde on panuje. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.

Žalm 142

Pane, vyslyš moju modlitbu, pre svoju vernosť vypočuj moju úpenlivú prosbu, * pre svoju spravodlivosť ma vyslyš. – A svojho služobníka na súd nevolaj, * veď nik, kým žije, nie je spravodlivý pred tebou. – Nepriateľ ma prenasleduje, zráža ma k zemi, * do temnôt ma vrhá ako dávno mŕtveho. – Duch sa mi zmieta v úzkostiach; * v hrudi mi srdce meravie. – Spomínam si na uplynulé dni, o všetkých tvojich skutkoch rozmýšľam * a uvažujem o dielach tvojich rúk. – Vystieram k tebe ruky, * za tebou dychtím ako vyprahnutá zem. – Rýchle ma vyslyš, Pane, * lebo už klesám na duchu. – Neskrývaj predo mnou svoju tvár, * aby som nebol ako tí, čo zostupujú do hrobu. – Včasráno mi daj pocítiť, že si sa zmiloval nado mnou, * lebo sa spolieham na teba. – Ukáž mi cestu, po ktorej mám kráčať, * veď svoju dušu dvíham k tebe. – Pred nepriateľmi ma zachráň; * Pane, k tebe sa utiekam. – Nauč ma plniť tvoju vôľu, lebo ty si môj Boh; * na správnu cestu nech ma vedie tvoj dobrý duch. – Pre svoje meno, Pane, zachováš ma nažive; * pretože si spravodlivý, vyveď ma z úzkosti. – Vo svojom milosrdenstve znič mojich nepriateľov, * zahub všetkých, čo ma sužujú, veď ja som tvoj služobník. – Pre svoju spravodlivosť ma vyslyš * a svojho služobníka na súd nevolaj. – Pre svoju spravodlivosť ma vyslyš * a svojho služobníka na súd nevolaj. – Na správnu cestu * nech ma vedie tvoj dobrý duch.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša veľkú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (12x)

Sláva, i teraz:)

Modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (po každej prosbe)

Za pokoj zhora a za spásu našich duší modlime sa k Pánovi.

Za mier na celom svete, za blaho svätých Božích cirkví a za zjednotenie všetkých modlime sa k Pánovi.

Za tento svätý chrám a za tých, čo doň vstupujú s vierou, nábožnosťou a s Božou bázňou, modlime sa k Pánovi.

Za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, modlime sa k Pánovi.

Za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa metropolitu (povie meno), za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za ctihodných kňazov a diakonov v Kristovi, za všetko duchovenstvo a ľud modlime sa k Pánovi.

Za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu, modlime sa k Pánovi.

Za toto mesto (alebo Za túto obec alebo Za tento svätý dom), za všetky mestá, obce, krajiny a za tých, ktorí v nich podľa viery žijú, modlime sa k Pánovi.

Za priaznivé počasie, hojnosť plodov zeme a za pokojné časy modlime sa k Pánovi.

Za cestujúcich, chorých, trpiacich, zajatých a za ich záchranu modlime sa k Pánovi.

Za oslobodenie od všetkého nášho zármutku, hnevu a núdze modlime sa k Pánovi.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kňaz: Boh je Pán a zjavil sa nám, * požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.

(Ľud po každom Verši opakuje na hlas prvého tropára Boh je Pán...)

Verš 1: Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

Verš 2: Obkľúčili ma nepriatelia zovšadiaľ, * ale v mene Pánovom som ich porazil.

Verš 3: Ja nezomriem, budem žiť * a vyrozprávam skutky Pánove.

Verš 4: Kameň, čo stavitelia zavrhli, sa stal kameňom uholným. * To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná.

Tropár, 6. hlas

Pri tvojom hrobe zjavili sa anjelské Sily. * Strážcovia padli ako mŕtvi. * Vonku Mária stála a tvoje presväté telo hľadala. * A ty si peklo plienil, * lebo ťa už raniť nemohlo. * Z mŕtvych si vstal a Matke sa ukázal. Sláva tebe, Pane, Darca života. (dvakrát)**

Sláva, tropár, 1. hlas

Bohonosný náš otec Bazil, * ukázal si sa ako obyvateľ púšte, * anjel v tele i konateľ zázrakov. * Skrze pôst, bdenie a modlitbu si prijal nebeské dary. * Uzdravuješ (telá) chorých * a aj duše tých, čo k tebe s vierou prichádzajú. * Sláva tomu, ktorý ťa posilňoval, * sláva tomu, ktorý ti daroval svoj veniec, ** sláva tomu, ktorý skrze teba darúva všetkým uzdravenie.

I teraz, 1. hlas

Prečistá Panna, vo chvíli, keď ti Gabriel zvestoval svoje „Raduj sa!“, * v tebe, ako vo svätostánku, Vládca tvorstva človekom sa stal, * tak, ako to predpovedal i spravodlivý Dávid. * Tvoje vnútro nad nebesia rozšíril, * keď si pod srdcom nosila svojho Stvoriteľa. * Sláva tomu, ktorý do tvojho lona zostúpil. ** Sláva Spasiteľovi za naše vykúpenie.

2. katizma

Žalm 9

Oslavovať ťa budem, Pane, celým svojím srdcom * a vyrozprávam všetky tvoje diela zázračné. – V tebe sa budem tešiť a radovať, * ospevovať budem tvoje meno, Najvyšší. – Veď moji nepriatelia dávajú sa na útek, * pred tvojou tvárou slabnú a hynú. – Lebo ty si sa ujal môjho súdu a rozriešil si môj spor, * zasadol si na trón ako spravodlivý sudca. – Zahriakol si pohanov a vyničil si rod bezbožný, * ich meno si vyhladil navždy, naveky. – Nepriatelia zhynuli, navždy umĺkli; * zboril si ich mestá, niet po nich ani pamiatky. – Ale Pán tróni naveky, * už si pripravil stolec sudcovský. – A spravodlivo bude súdiť svet, * podľa práva bude súdiť národy. – Pán bude utláčanému útočiskom, * príhodným útočiskom v časoch súženia. – Na teba sa spoľahnú tí, čo tvoje meno poznajú, * veď ty, Pane, neopúšťaš tých, čo ťa hľadajú. – Spievajte a hrajte Pánovi, čo na Sione prebýva, * ohlasujte jeho skutky medzi národmi. – Lebo on, čo pomstí krv, na nich pamätá, * nezabúda na nárek bedárov. – Zmiluj sa, Pane, nado mnou, pozri, ako ma nepriatelia sužujú, * vytrhni ma z brán ríše smrti, – aby som v bránach dcéry sionskej hlásal všetky tvoje skutky preslávne * a plesal, že si mi pomohol. – Pohania padli do jamy, ktorú kopali, a v tom osídle, čo nastrojili, * chytila sa im vlastná noha. – Pán sa zjavil a konal súd. * Hriešnik sa zamotal do diela svojich rúk. – Do pekla pôjdu hriešnici, * všetci pohania, čo zabúdajú na Boha. – Lež na úbožiaka on nezabudne naveky * ani nádej úbožiakov navždy márna nebude. – Povstaň, Pane, nech sa nevyvyšuje človek; * a národy si na súd predvolaj. – Pane, hrôzou ich zasiahni; * nech pohania pochopia, že sú iba ľuďmi. – Pane, prečo si tak ďaleko? * Prečo sa skrývaš v časoch súženia? – Bezbožný vo svojej pýche sužuje bedára; * nech sa chytí do nástrah, čo sám zosnoval. – Veď hriešnik sa chvastá svojou náruživosťou * a lakomec sa vychvaľuje. – Hriešnik pohŕda Pánom a namyslene hovorí: * „Boh nezasahuje; Boha niet.” – Také sú všetky jeho myšlienky * a jeho cesty sú vždy úspešné. – Ďaleko je od myšlienky na tvoj súd * a všetkých svojich odporcov nemá za nič. – V srdci si takto hovorí: „Mnou nič nepohne, * ani mňa, ani moje pokolenie nezastihne nešťastie.” – Jeho ústa sú plné luhania, klamu a podvodu; * pod jeho jazykom zločin a násilie. – Sedí na postriežke blízko osád, * nevinného zákerne zabíja. – Očami sliedi za chudákom; * ako lev v húštine číha v úkryte. – Číha, chce schvátiť bedára; * chytá ho a hádže naňho sieť. – Prikrčí sa a vyrúti, i hynú chudáci * v jeho násilných pazúroch. – V duchu si ešte hovorí: „Boh zabudol, * odvrátil svoju tvár, vôbec sa nedíva.” – Povstaň, Pane, Bože, zdvihni svoju ruku, * nezabúdaj na úbohých. – Ako môže bezbožník Bohom pohŕdať? * Ako si môže v duchu hovoriť: „Boh nezasiahne!”? – Ty vidíš, veď ty hľadíš na útrapy a žiaľ * a berieš ich do svojich rúk. – Na teba sa chudák spolieha * a sirote pomáhaš. – Rozmliažď rameno hriešnika a zločinca; * budeš hľadať jeho hriech, a už ho nenájdeš. – Pán je kráľom navždy, na veky vekov. * Pohania vymizli z jeho krajiny, – Pane, ty vyslýchaš túžbu úbožiakov, * vzpružuješ im srdce, ucho si k nim nakláňaš. – Zastaň sa práva siroty a utláčaného, * aby už nikdy nenaháňal hrôzu človek stvorený zo zeme.

Žalm 10

Dôverujem Pánovi. * Akože mi môžete hovoriť: „Uleť na vrch ako vrabec!? – Lebo, hľa, hriešnici napínajú luk, šíp kladú na tetivu, * aby zákerne zasiahli ľudí statočných. – Keď sa rúcajú základy, * čože môže spravodlivý urobiť?” – Pán prebýva vo svojom svätom chráme, * Pán tróni na nebesiach. – Jeho oči hľadia na úbožiaka, * jeho zrak skúma každého človeka. – Pán skúma spravodlivého i hriešnika * a nenávidí toho, čo miluje neprávosť. – Žeravé uhlie spúšťa na hriešnikov; * oheň so sírou a spaľujúci víchor; to je ich údel. – Lebo Pán je spravodlivý a miluje spravodlivosť; * statoční uvidia jeho tvár.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 11

Pomôž mi, Pane, lebo niet už svätých, * stratila sa vernosť medzi ľuďmi. – Falošnými slovami sa klamú všetci navzájom, * hovoria úlisnými perami a srdce majú dvojtvárne. – Kiež Pán zničí všetky pery úlisné * a vystatovačný jazyk; – lebo hovoria: „Náš jazyk nás preslávi, * ústa sú nám zbraňou; ktože je pánom nad nami?” – „Pretože chudák biedu trie a úbožiak stoná, povstanem teda,” hovorí Pán, * „zachránim toho, ktorým opovrhujú.” – Pánove výroky sú rýdze jak striebro pretavené v ohni, bez hliny, * sedem ráz čistené. – Pane, ty nás zachováš a ochrániš * pred týmto pokolením naveky. – Navôkol chodia bezbožní * a najhorší z ľudí sa vyvyšujú.

Žalm 12

Dokedy, Pane? Stále budeš na mňa zabúdať? * Dokedy budeš predo mnou skrývať svoju tvár? – Dokedy mi bude dušu trápiť nepokoj a srdce dennodenne bôľ? * Dokedy sa nepriateľ bude vypínať nado mnou? – Zhliadni na mňa a vyslyš ma, Pane, Bože môj, * daj svetlo mojim očiam, – aby som v smrti nezaspal, * aby nemohol povedať môj nepriateľ: „Premohol som ho.“ – Aby tí, čo ma sužujú, * nezajasali, že som upadol. – Lenže ja dúfam v tvoje milosrdenstvo, * moje srdce sa teší z tvojej pomoci. – Budem spievať Pánovi, že ma zahŕňa dobrodeniami, * a spievam menu Pána Najvyššieho. Zhliadni na mňa a vyslyš ma, Pane, Bože môj, * daj svetlo mojim očiam, – aby som v smrti nezaspal, * aby nemohol povedať môj nepriateľ: „Premohol som ho.“

Žalm 13

Blázon si v srdci hovorí: „Boha niet.” * Skazení sú a ohavnosti páchajú. Nikto z nich nerobí dobre. – Pán pozerá z neba na synov ľudských * a skúma, či je niekto rozumný a hľadá Boha. – Všetci poblúdili, všetci sa skazili; * nikto nerobí dobre, veru, celkom nik. – Či nezmúdrejú tí, čo páchajú neprávosť * a požierajú môj ľud, akoby jedli chlieb? – Nevzývajú Pána; ale ešte stŕpnu od strachu, * lebo Boh sa ujíma potomstva spravodlivých. – Vy chcete zmariť plány bedára, * lež Pán je jeho útočiskom. – Kiež príde Izraelu * spása zo Siona! – Keď Pán vyslobodí svoj ľud zo zajatia, * Jakub zaplesá, poteší sa Izrael.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 14

Pane, kto smie bývať v tvojom stánku? * Kto môže nájsť odpočinok na tvojom svätom vrchu? – Ten, čo kráča bez poškvrny a koná spravodlivo, * čo z úprimného srdca pravdu hovorí, – čo nepodvádza svojím jazykom, * nekrivdí svojmu blížnemu ani ho nepotupuje. – Čo ničomníka nemá za nič, * ale ctí si ľudí bohabojných. – Čo nemení prísahu, * aj keď mu vyjde na škodu. – Čo nepožičiava peniaze na úrok * a proti nevinnému sa nedá podplácať. – Kto si tak počína, * ten sa nikdy neskláti.

Žalm 15

Ochráň ma, Bože, * k tebe sa utiekam. – Hovorím Pánovi: „Ty si môj Pán. * Pre mňa niet šťastia bez teba.” – Svätým a slávnym mužom v krajine * patrí moja plná priazeň. – Rozmnožujú sa útrapy tých, * čo sa ženú za cudzími bôžikmi. – Nebudem vylievať krv na ich obetu * ani ich mená nevezmem na pery. – Ty, Pane, si môj podiel na dedičstve a na kalichu, * v tvojich rukách je môj osud. – Pripadol mi diel v kraji prekrásnom: * a je to pre mňa znamenité dedičstvo. – Velebím Pána, čo ma múdrosťou obdaril; * v noci ma k tomu moje srdce vyzýva. – Pána mám vždy pred očami; * a pretože je po mojej pravici, nezakolíšem sa. – Preto sa raduje moje srdce a moja duša plesá * aj moje telo odpočíva v nádeji. – Lebo nenecháš moju dušu v podsvetí * a nedovolíš, aby tvoj svätý videl porušenie. – Ukážeš mi cestu života. * U teba je plnosť radosti, po tvojej pravici večná slasť.

Žalm 16

Vypočuj, Pane, moju spravodlivú žiadosť, * všimni si moju prosbu pokornú. – Nakloň sluch k mojej modlitbe, * čo plynie z perí úprimných. – Nech z tvojej tváre vyjde rozsudok o mne; * tvoje oči vidia, čo je správne. – Skúmaj moje srdce i v noci ma navštív, * skúšaj ma ohňom a nenájdeš vo mne neprávosť. – Moje ústa nehrešia, ako robia ľudia zvyčajne. * Podľa slov tvojich perí vyhýbam sa cestám násilníkov. – Pevne drž moje kroky na svojich chodníkoch, * aby moje nohy nezakolísali. – K tebe, Bože, volám, lebo ty ma vyslyšíš. * Nakloň ku mne sluch a vypočuj moje slová. – Ukáž svoje predivné milosrdenstvo, * ty, čo pred protivníkmi pravicou zachraňuješ dôverujúcich v teba. – Chráň ma ako zrenicu oka, skry ma v tôni svojich perutí * pred bezbožnými, čo ma sužujú. – Obkľučujú ma nepriatelia, * zatvárajú si bezcitné srdcia, ich ústa spupne hovoria. – Už pristupujú a už ma zvierajú, * očami sliedia, ako by ma na zem zrazili. – Sú ako lev pripravený na korisť, * ako levíča, čo čupí v úkryte. – Povstaň, Pane, predíď ich a zraz, * svojím mečom mi zachráň život pred bezbožným, – svojou rukou pred smrteľníkmi, Pane, * pred smrteľníkmi, ktorým sa podiel života končí na zemi. – Zo svojich zásob im naplň žalúdok, * nech sa nasýtia ich synovia a čo nezjedia, nech prenechajú svojim deťom. – Ja však v spravodlivosti uzriem tvoju tvár * a až raz vstanem zo sna, nasýtim sa pohľadom na teba.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty vládneš a tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

1. Sedalen, 6. hlas

Kristov hrob bol otvorený, nariekalo peklo. * Mária Magdaléna vyzývala skrývajúcich sa apoštolov: * „Choďte do vinice, robotníci. * Hlásajte radostnú zvesť, že Pán vstal z mŕtvych * a preukázal svetu veľké milosrdenstvo.“

Verš: Povstaň, Pane, Bože, zdvihni svoju ruku, * nezabúdaj na úbohých.

Život odpočíval v hrobe. * Pečate na kameni boli neporušené. * Vojaci strážili Krista ako spiaceho Kráľa. * Ale Pán vstal z hrobu * a tajomne premohol svojich nepriateľov.

Sláva i teraz, 6. hlas

Panenská Bohorodička, * prihováraj sa za nás u svojho Syna a nášho Boha, Ježiša Krista, * dobrovoľne za nás ukrižovaného a vzkrieseného z mŕtvych, * aby spasil naše duše.

3. katizma

Žalm 17

Milujem ťa, Pane, moja sila; * Pane, opora moja, útočisko moje, osloboditeľ môj. – Bože môj, moja pomoc, tebe dôverujem; * ty si môj štít, sila mojej spásy a môj ochranca. – Vzývať budem Pána, lebo jemu patrí chvála, * a budem zachránený pred nepriateľmi. – Obkľúčilo ma smrtiace vlnobitie * a vydesili zlostné prívaly. – Ovinuli ma povrazy záhrobia, * zovreli ma osídla smrti. – V úzkosti som vzýval Pána * a volal som k svojmu Bohu. – Zo svojho chrámu počul môj hlas * a moje volanie pred jeho tvárou preniklo k jeho sluchu. – Zem sa pohýbala a zachvela; vrchy sa otriasli a pohli v základoch, * lebo vzplanul hnevom. – Dym sa mu valil z nozdier a spaľujúci oheň z jeho úst, * vyletúvali z neho žeravé uhlíky. – Znížil nebesia a zostúpil: * čierne mračno pod jeho nohami. – Zasadol na cheruba a vzlietol, * vznášal sa na krídlach vetrov. – Temnotami sa celkom zahalil * a stánok si urobil z čierňavy vôd a oblakov. – Pred žiarou jeho tváre mraky lietali, * ľadovec a žeravé uhlie. – Pán z neba zahrmel a zaznel hlas Najvyššieho: * ľadovec a žeravé uhlie. – Vyslal šípy a rozprášil ich, * vrhol blesky a zmietol ich. – Otvorili sa hlbočiny vôd * a základy zeme sa odkryli. – Pred tvojou hrozbou, Pane, * pred víchricou tvojho hnevu. – Z výsosti čiahol rukou a chytil ma, * a vyzdvihol ma zo stredu hlbokých vôd. – Vytrhol ma z rúk mojich premocných nepriateľov, * z rúk tých, čo ma nenávideli a boli silnejší ako ja. – Napadli ma v môj deň nešťastný, * ale Pán mi bol podperou. – Vyviedol ma na miesto priestranné, * zachránil ma, lebo si ma obľúbil. – Za moju spravodlivosť ma Pán odmení, * za to, že moje ruky sú čisté, – lebo som kráčal po cestách Pánových * a od svojho Boha som neodstúpil bezbožne. – Pred očami som mal všetky jeho príkazy * a jeho zákony som neodvrhol. – S ním som bol bez úhony * a uchránil som sa zločinu. – Za moju spravodlivosť ma Pán odmenil, * lebo videl, že moje ruky sú čisté. – Voči svätému si svätý, * voči šľachetnému šľachetný, – voči úprimnému úprimný, * voči zvrhlému si neúprosný. – Pokorný ľud chrániš pred zánikom * a ponižuješ oči pyšných. – Ty, Pane, zapaľuješ moju pochodeň; * môj Boh rozjasňuje vo mne temnoty. – Na šíky nepriateľov zaútočím s tvojou pomocou; * a s pomocou svojho Boha hradby preskočím. – Božia cesta je čistá, * ohňom je vyskúšané slovo Pánovo. – On je ochrancom všetkých, * čo v neho dúfajú. – Veď kto je Boh okrem Pána? * Kto je skala okrem nášho Boha? – To Boh ma silou opásal * a moju cestu urobil nepoškvrnenou. – Mojim nohám dal rýchlosť jeleňa * a postavil ma na výšinu. – Ruky mi na boj vycvičil * a moje ramená napínajú luk kovový. – Dal si mi svoj štít záchranný, pravicou si ma podporil * a tvoja láskavosť ma urobila veľkým. – Mojim krokom si cestu uvoľnil * a moje nohy nepociťujú únavu. – Naháňal som svojich nepriateľov, až som ich dostihol, * a nevrátil som sa, kým som ich celkom nezničil. – Tak som ich zdrvil, že ani stáť nevládali, * popadali mi pod nohy. – Opásal si ma udatnosťou v boji * a vzbúrencov si uvrhol do môjho područia. – Ty si zahnal mojich nepriateľov na útek * a rozprášil si tých, čo ma nenávidia. – Kričali, nemal im kto pomôcť, * volali k Pánovi, ale on ich nevyslyšal. – Rozprášil som ich ako prach unášaný vetrom, * šliapal som po nich ako po blate uličnom. – Vytrhol si ma zo vzbury ľudu * a ustanovil za hlavu národov. – Slúži mi ľud, ktorý som nepoznal, * a poslúcha ma na jediné slovo. – O moju priazeň sa uchádzajú cudzinci; * cudzinci blednú od strachu a trasú sa vo svojich úkrytoch. – Nech žije Pán, nech je zvelebený môj záchranca, * nech je vyvýšený Boh, moja spása. – Bože, ty si ma poveril odplatou a podmanil si mi národy; * ty si ma oslobodil od zlostných nepriateľov. – Povýšil si ma nad mojich odporcov * a vytrhol si ma z rúk násilníka. – Preto ťa, Pane, budem velebiť medzi národmi * a ospevovať tvoje meno Žalmami. – Svojmu kráľovi dávaš veľké víťazstvá, * preukazuješ priazeň svojmu pomazanému, Dávidovi a jeho potomstvu až naveky.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 18

Nebesia rozprávajú o sláve Boha * a obloha hlása dielo jeho rúk. – Deň dňu o tom podáva správu * a noc noci to dáva na známosť. – Nie sú to slová, nie je to reč, * ktorá by sa nedala počuť. – Po celej zemi rozlieha sa ich hlas * a ich slová až po končiny sveta. – Tam hore vybudoval stan pre slnko * a ono z neho vychádza sťa ženích zo svojej komnaty a raduje sa ako bežec * pred veľkými pretekmi. – Na jednom kraji neba sa vynára a uberá sa k druhému; * pred jeho žiarou sa nič ukryť nemôže. – Zákon Pánov je dokonalý, * osviežuje dušu. – Svedectvo Pánovo je hodnoverné, * dáva múdrosť maličkým. – Rozhodnutia Pánove sú správne, potešujú srdce. * Prikázania Pánove sú jasné, osvecujú oči. – Bázeň pred Pánom je úprimná, trvá naveky. * Výroky Pánove sú pravdivé a všetky spravodlivé. – Vzácnejšie sú než zlato, než veľký drahokam, * sladšie sú než med, než medové kvapky z plástu. – Tvoj služobník sa v nich vzdeláva; * veď kto ich zachováva, dostane hojnú odmenu. – Kto však vie o všetkých svojich poblúdeniach? * Očisť ma od chýb, ktoré si neuvedomujem, – a svojho služobníka zachráň od pýchy, * aby ma neovládala. – Tak budem bez škvrny * a čistý od veľkého hriechu. – Nech sa ti páčia slová mojich úst * i rozjímanie môjho srdca pred tvojou tvárou. – Pane, ty si moja pomoc * a môj vykupiteľ.

Žalm 19

Nech ťa vyslyší Pán v čase súženia, * nech ťa ochráni meno Boha Jakubovho. – Nech ti pošle pomoc zo svätyne * a nech ťa bráni zo Siona. – Nech si spomenie na všetky tvoje obetné dary * a tvoja žertva nech mu je príjemná. – Nech ti dá, za čím tvoje srdce túži, * a nech vyplní každý tvoj zámer. – Budeme sa tešiť z tvojho víťazstva a v mene nášho Boha dvíhať zástavy. * Nech Pán splní všetky tvoje priania. – Teraz viem, že Pán zachráni svojho pomazaného; vyslyší ho zo svojho svätého neba, * zachráni ho mocou spásonosnej pravice. – Na vozy sa spoliehajú jedni, druhí na kone, * ale my vzývame meno Pána, nášho Boha. – Oni sa zrútia a padnú, * my však stojíme na nohách. – Pane, daj vždy víťaziť kráľovi * a nás vyslyš, kedykoľvek ťa budeme vzývať.

Žalm 20

Pane, z tvojej sily sa kráľ raduje * a veľmi sa teší z tvojej spásy. – Vyplnil si túžbu jeho srdca * a prosbu jeho perí si neodmietol. – Vyšiel si mu v ústrety s požehnaním, * na jeho hlavu si vložil korunu z rýdzeho zlata. – Prosil si od teba život a ty si mu ho daroval, * život dlhý, navždy, naveky. – Veľká je jeho sláva, lebo mu pomáhaš, * ozdobuješ ho velebou a nádherou. – Robíš z neho požehnanie pre všetky veky, * blažíš ho radosťou pred svojou tvárou. – Na Pána sa kráľ spolieha; * neskláti sa, veď pomoc Najvyššieho je pri ňom. – Tvoja ruka zastihne všetkých tvojich nepriateľov, * tvoja pravica nájde tých, čo ťa nenávidia. – Urobíš ich ohnivou pecou, * keď sa zjaví tvoja tvár; – Pán ich pohltí vo svojom hneve * a strávi ich oheň. – Vyhubíš ich rod zo zeme * a ich potomstvo spomedzi ľudí. – Lebo proti tebe snuli zlo * a vymýšľali úklady, ale nič nezmôžu. – Lebo ich obrátiš na útek, * svoj luk namieriš na ich tvár. – Povstaň, Pane, vo svojej sile * a my budeme ospevovať a oslavovať tvoju moc.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 21

Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? * Slová môjho náreku sú ďaleko od toho, kto by ma zachránil. – Bože môj, volám vo dne, a nečuješ; * volám v noci, a nenachádzam pokoja. – A predsa ty si svätý, * ty tróniš na chválach Izraela. – V teba dúfali naši otcovia; * dúfali a vyslobodil si ich. – K tebe volali a boli spasení, * v teba dúfali a zahanbení neboli. – No ja som červ, a nie človek, * ľuďom som na posmech a davu na opovrhnutie. – Vysmievajú sa mi všetci, čo ma vidia, * vykrúcajú ústa a potriasajú hlavou. – „Úfal v Pána, nech ho vyslobodí, * nech ho zachráni, ak ho má rád.” – Veď ty si ma vyviedol z lona * a na prsiach matky si mi dal spočinúť. – Od samého zrodu som odkázaný na teba. * Ty si môj Boh, odkedy ma mať povila. – Nevzďaľuj sa odo mňa, lebo sa blíži ku mne nešťastie * a nieto, kto by mi pomohol. – Obkľučuje ma stádo juncov, * obstupujú ma býky z Bášanu. – Otvárajú na mňa svoje papule * ako lev, čo plieni a reve. – Rozlievam sa sťa voda * a uvoľňujú sa vo mne všetky kĺby. – Srdce mi mäkne ako vosk * a topí sa mi v útrobách. – Podnebie mi vysychá ako črepiny * a jazyk sa mi lepí k hrtanu. – Do prachu smrti ma odvádzaš. * Obkľučuje ma svorka psov, obstupuje ma tlupa zlosynov. – Prebodli mi ruky a nohy, * môžem si spočítať všetky svoje kosti. – Lež oni si ma premeriavajú a skúmajú; * delia si moje šaty a o môj odev hádžu lós. – Ale ty, Pane, nevzďaľuj sa odo mňa, * ty, moja sila, ponáhľaj sa mi na pomoc. – Chráň mi dušu pred kopijou * a môj život pred pazúrmi psov. – Vysloboď ma z tlamy levovej, * mňa úbohého chráň pred rohmi byvolov. – Tvoje meno chcem zvestovať svojim bratom * a uprostred zhromaždenia chcem ťa velebiť. – Chváľte Pána, vy, ktorí sa ho bojíte, * oslavujte ho, všetci Jakubovi potomci. – Nech majú pred ním bázeň všetky pokolenia Izraelove, * veď on nepohŕda ani neopovrhuje nešťastným chudákom; – ani svoju tvár neodvracia od neho, * lež vyslyší ho, keď volá k nemu. – Tebe patrí moja chvála vo veľkom zhromaždení * a svoje sľuby splním pred tvárou tých, čo sa boja Pána. – Chudobní sa najedia a budú nasýtení a Pána budú chváliť tí, čo ho hľadajú: * „Naveky nech žijú ich srdcia!” – Pána budú spomínať a k nemu sa obrátia všetky zemské končiny, * jemu sa budú klaňať všetky rodiny národov. – Veď Pánovo je kráľovstvo, * on panuje nad národmi. – Jemu jedinému sa budú klaňať všetci, čo spia pod zemou; * pred jeho tvárou padnú na zem všetci, čo zostupujú do prachu. – Aj moja duša bude preňho žiť * a jemu bude slúžiť moje potomstvo. – Budúcim pokoleniam sa bude rozprávať o Pánovi * a jeho spravodlivosť budú ohlasovať ľudu, ktorý sa narodí: „Toto urobil Pán.”

Žalm 22

Pán je môj pastier, nič mi nechýba: * pasie ma na zelených pašienkach. – Vodí ma k tichým vodám, * dušu mi osviežuje. – Vodí ma po správnych chodníkoch, * verný svojmu menu. – I keby som mal ísť tmavou dolinou, * nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou. – Tvoj prút a tvoja palica, * tie sú mi útechou. – Prestieraš mi stôl pred očami mojich protivníkov. * Leješ mi olej na hlavu a kalich mi napĺňaš až po okraj. – Dobrota a milosť budú ma sprevádzať * po všetky dni môjho života. – A budem bývať v dome Pánovom * mnoho a mnoho dní.

Žalm 23

Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa, * okruh zeme aj tí, čo bývajú na ňom. – Veď on sám položil jeho základy na moriach * a upevnil ho na vodách. – Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, * kto smie stáť na jeho mieste posvätnom? – Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté, * čo nedvíha svoju dušu k márnosti a neprisahá falošne. –Taký dostane požehnanie od Pána * a odmenu od Boha, svojho spasiteľa. – To je pokolenie tých, čo ho hľadajú, * čo hľadajú tvár Boha Jakubovho. – Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré, * lebo má vstúpiť kráľ slávy. – Kto je ten kráľ slávy? * Pán silný a mocný, Pán mocný v boji. – Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré, * lebo má vstúpiť kráľ slávy. – Kto je ten kráľ slávy? * Pán zástupov, to je ten kráľ slávy.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty si Boh dobrý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

2. Sedalen, 6. hlas

Pane, pri tvojom hrobe stála Mária Magdaléna * a keď ťa považovala za záhradníka s plačom volala: * „Kde si ukryl Darcu večného života? * Kde si položil toho, * ktorého miesto je na tróne cherubínov? * A vy, strážcovia hrobu, ktorí od strachu ležíte ako mŕtvi, * alebo mi dajte môjho Pána, * alebo spolu so mnou volajte: * Sláva ti, Ježišu, lebo si zomrel a vstal z mŕtvych.“

Verš: Oslavovať ťa budem, Pane, celým svojím srdcom * a vyrozprávam všetky tvoje diela zázračné.

Nesmrteľný Vládca, * predobrazom tvojho uloženia do hrobu bol Jonáš. * Simeon predpovedal tvoje vzkriesenie. * Ako mŕtveho ťa pochovali * a predsa si rozbil brány pekla. * Vstal si nedotknutý hnilobou, Kriste, * priniesol si svetlo všetkým, * čo prebývali v temnotách smrti.

Sláva i teraz, 6. hlas

Milostiplná Bohorodička, * Gedeon predznačuje tvoje počatie * a Dávid predpovedá Zrodeného z teba, * lebo Slovo zostúpilo do tvojho života ako dážď na rúno * a ty, Zem svätá, * panensky si počala Spasiteľa sveta, Ježiša Krista, nášho Boha.

17. katizma

Žalm 118

Blažení tí, čo idú cestou života bez poškvrny, * čo kráčajú podľa zákona Pánovho. – Blažení tí, čo zachovávajú jeho príkazy * a celým srdcom ho vyhľadávajú. – To sú tí, čo nepáchajú neprávosť * a idú jeho cestami. – Ty si dal príkazy, * aby sa verne plnili. – Kiež by ma moje cesty viedli tak, * že by som zachovával tvoje ustanovenia. – Veru, nebudem zahanbený, * keď budem dodržiavať všetky tvoje príkazy. – S úprimným srdcom ti chcem ďakovať, * že som poznal tvoje spravodlivé výroky. – Tvoje ustanovenia chcem zachovať, * len ty ma nikdy neopusť. – Ako sa mladík na svojej ceste udrží čistým? * Tak, že bude zachovávať tvoje slová. – Celým svojím srdcom ťa vyhľadávam; * nedaj, aby som zablúdil od tvojich príkazov. – V srdci si uchovávam tvoje výroky, * aby som proti tebe nezhrešil. – Pane, ty si velebený; * nauč ma svoje ustanovenia. – Svojimi perami * vypočítavam všetky výroky tvojich úst. – Keď idem cestou tvojich zákonov, mám väčšiu radosť * ako zo všetkého bohatstva. – Chcem sa cvičiť v tvojich predpisoch, * rozjímať o tvojich cestách. – V tvojich ustanoveniach mám záľubu, * na tvoje slová nechcem zabúdať. – Preukáž dobro svojmu služobníkovi a budem žiť, * a tvoje slová zachovám. – Otvor mi oči, * aby som pozoroval divy tvojho zákona. – Hoci som na zemi iba hosť, * neskrývaj predo mnou svoje predpisy. – Túžbou za tvojimi výrokmi sa mi duša umára, * umára jednostaj. – Pyšných zahriakuješ * a tí, čo bočia od tvojich príkazov, sú prekliati. – Oddiaľ odo mňa hanbu a potupu, * lebo ja dodržiavam tvoje ustanovenia. – Hoci mocnári zasadajú a radia sa proti mne, * tvoj sluha rozjíma o tvojich predpisoch. – Veď tvoje ustanovenia sú mi rozkošou * a tvoje príkazy radcami. – Uviazol som v prachu, * oživ ma podľa svojho slova. – Tebe som vyjavil svoje cesty a ty si ma vypočul; * pouč ma o svojich prikázaniach. – Daj, aby som pochopil cestu tvojich príkazov, * a budem rozjímať o tvojich obdivuhodných skutkoch. – Od zármutku je moja duša plná sĺz; * pozdvihni ma podľa svojho slova.– Odvráť ma od cesty lži * a milostivo mi daj svoj zákon. – Cestu pravdy som si vyvolil, * tvoje slová mám stále pred sebou. – Prilipol som, Pane, k tvojim príkazom; * nezahanbi ma. – Pobežím po ceste tvojich príkazov, * lebo ty dávaš môjmu srdcu odvahu. – Pane, ukáž mi cestu svojich prikázaní * a ja vždy pôjdem po nej. – Daj mi chápavosť a ja tvoj zákon zachovám, * a celým srdcom sa ho budem pridŕžať. – Priveď ma na chodník svojich príkazov, * lebo som si ho obľúbil. – Nakloň mi srdce k svojej náuke, * a nie k chamtivosti. – Odvráť mi oči, nech nepozerajú na márnosť; * na tvojej ceste dopraj mi života. – Svojmu sluhovi splň svoj sľub, * čo vedie k bázni pred tebou. – Odvráť odo mňa potupu, ktorej som vystavený; * veď tvoja náuka je radostná. – Hľa, túžim za tvojimi príkazmi; * nuž oživ ma vo svojej spravodlivosti. – Pane, nech zostúpi na mňa tvoje zmilovanie, * tvoja pomoc, ktorú si mi prisľúbil. – Potom odpoviem tým, čo ma potupujú, * že dôverujem tvojim slovám. – Nikdy neodním slovo pravdy z mojich úst, * veľmi dôverujem tvojim výrokom. – Tvojho zákona sa chcem stále pridŕžať, * na večné veky. – Tak budem kráčať bezpečnou cestou, * lebo dbám na tvoje príkazy. – O tvojej náuke budem svedčiť pred kráľmi * a nebudem sa hanbiť. – Budem sa tešiť z tvojich predpisov, * lebo som si ich obľúbil. – Svoje ruky budem dvíhať k tvojim predpisom, ktoré som si obľúbil; * a cvičiť sa budem v tvojich príkazoch. – Pamätaj na slovo, čo si dal svojmu služobníkovi; * lebo ním si mi dal nádej. – To ma utešuje v ponížení, * že mi tvoje slovo vracia život. – Pyšní sa mi vysmievajú náramne, * ale ja sa neodchyľujem od tvojho zákona. – Mám v pamäti tvoje pradávne rozhodnutia, Pane, * a to je mi potechou. – Ovláda ma rozhorčenie voči hriešnikom, * čo zrádzajú tvoj zákon. – Tvoje ustanovenia sa mi stali piesňou * na mieste môjho putovania. – Na tvoje meno, Pane, v noci spomínam * a chcem dodržať tvoj zákon. – To je môj údel; * zachovať tvoje príkazy. – Pane, ty si moje všetko; * povedal som: Budem zachovávať tvoje slová. – Celým srdcom ťa prosím; * zmiluj sa nado mnou, ako si prisľúbil. – O svojich cestách rozmýšľam * a svoje kročaje riadim podľa tvojej náuky. – Ponáhľam sa a neváham * zachovávať tvoje prikázania. – Dostal som sa do osídel hriešnikov, * no predsa som nezabudol na tvoj zákon. – Uprostred noci vstávam a zvelebujem ťa * za tvoje spravodlivé výroky. – Pridávam sa ku všetkým tvojim ctiteľom, * k tým, čo zachovávajú tvoje príkazy. – Pane, zem je plná tvojej milosti; * nauč ma tvojim ustanoveniam. – Pane, svojmu služobníkovi si preukázal dobro, * ako si prisľúbil. – Nauč ma dobrotivosti, múdrosti a poznaniu, * veď verím tvojej náuke. – Pred svojím pokorením som blúdil, * no teraz už dbám na tvoje výroky. – Dobrotivý si a preukazuješ dobrodenia, * daj mi poznať tvoju spravodlivosť. – Pyšní vymýšľajú proti mne klamstvá, * no ja z celého srdca zachovávam tvoje príkazy. – Ich srdce stučnelo a otupelo, * ja však mám radosť v tvojom zákone. – Že som bol pokorený, dobre mi, * aspoň som si tvoju spravodlivosť osvojil. – Lepší je pre mňa zákon tvojich úst * ako tisícky v zlate a striebre.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Tvoje ruky ma utvorili a stvárnili. * Daj mi chápavosť a osvojím si tvoju náuku. – Uzrú ma bohabojní a budú sa tešiť, * že veľmi dôverujem tvojim slovám. – Viem, Pane, že spravodlivé sú tvoje rozsudky * a že si ma právom pokoril. – Buď ku mne milosrdný a poteš ma, * ako si prisľúbil svojmu služobníkovi. – Nech zostúpi na mňa tvoje zľutovanie a budem žiť, * lebo tvoj zákon je mojím potešením. – Nech sú zahanbení pyšní, čo ma úskočne sužujú, * ja však neprestanem rozjímať o tvojich príkazoch. – Nech sa pridajú ku mne tí, čo sa ťa boja * a čo poznajú tvoju náuku. – Nech sa mi srdce nepoškvrní priestupkom proti tvojim príkazom, * aby som sa hanbiť nemusel. – Duša mi omdlieva túžbou za tvojou spásou * a tvojim slovám veľmi dôverujem. – Oči mi slabnú túžbou za tvojím výrokom * a hovoria: „Kedy ma potešíš?” – Hoci som ako mech v dyme, * predsa nezabúdam na tvoje ustanovenia. – Koľko dní ešte ostáva tvojmu sluhovi? * Kedy už mojich nepriateľov na súd predvoláš? – Jamu mi vykopali namyslenci, * tí, čo nežijú podľa tvojho zákona. – Všetky tvoje predpisy sú pravdivé; * prenasledujú ma úskočne: pomôž mi. – Bezmála ma zahubili na zemi; * no ja som ani tak neopustil tvoje príkazy. – A preto, že ty si milosrdný, dožič mi života * i budem sa pridŕžať tvojej náuky. – Pane, tvoje slovo * trvá naveky ako nebesia. – Tvoja vernosť z pokolenia na pokolenie; * upevnil si zem a ona trvá. – Podľa tvojho rozhodnutia všetko trvá podnes, * lebo všetko slúži tebe. – Keby mi tvoj zákon nebol rozkošou, * vari by som bol už zahynul vo svojom pokorení. – Nikdy nezabudnem na tvoje príkazy, * lebo nimi ma oživuješ. Tvoj som: zachráň ma, * veď dbám na tvoje príkazy. – Hriešnici striehnu na mňa a chcú ma zahubiť, * ale ja rozjímam o tvojich príkazoch. – Videl som, že každá dokonalosť má medze, * iba tvoj príkaz platí neobmedzene. – Pane, tvoj zákon veľmi milujem, * rozjímam o ňom celý deň. – Tvoja náuka robí ma rozumnejším nad mojich nepriateľov, * ustavične sa jej pridŕžam. – Múdrejší som nad všetkých mojich učiteľov, * lebo o tvojich prikázaniach rozjímam. – Chápavejší som nad starcov, * lebo zachovávam tvoje príkazy. – Svojim nohám nedovolím vykročiť na zlé cesty, * chcem dodržiavať tvoje slová. – Neodkláňam sa od tvojich predpisov, * lebo ty si mi zákon stanovil. – Aké sladké sú tvoje výroky môjmu podnebiu, * mojim ústam sú sladšie ako med. – Zmúdrel som z tvojich príkazov, * preto nenávidím cesty klamstva. – Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy * a pochodeň na mojich chodníkoch. – Prisahal som a trvám na tom, * že budem zachovávať tvoje spravodlivé výroky. – Pane, vždy a všade ma ponižujú, * daj mi žiť, ako si prisľúbil. – Pane, láskavo prijmi obetu chvály mojich úst * a pouč ma o svojich zámeroch. – Môj život je stále v nebezpečenstve, * ale ja nezabúdam na tvoj zákon. – Hriešnici mi kladú nástrahy, * ale ja neopúšťam tvoje príkazy. – Tvoja náuka je mojím večným dedičstvom, * lebo je slasťou môjmu srdcu. – Srdce som si upriamil tak, aby plnilo tvoje príkazy * navždy a naveky. – Nenávidím ľudí dvojtvárnych, * ale tvoj zákon milujem. – Ty si mi ochrana a záštita, * na tvoje slovo sa najviac spolieham. – Odstúpte odo mňa, zlomyseľníci, * ja chcem zachovať príkazy svojho Boha. – Ujmi sa ma podľa svojho prísľubu a budem žiť; * a nezahanbi ma v mojej nádeji. – Podopri ma a to ma zachráni, * vždy sa budem tešiť z tvojich ustanovení. – Zavrhuješ všetkých, čo opúšťajú tvoje ustanovenia, * lebo ich zmýšľanie je klamné. – Ako odpad ničíš všetkých hriešnikov na zemi, * preto tvoje prikázania milujem. – Telo sa mi chveje od strachu pred tebou, * lebo sa bojím tvojich rozsudkov. – Podľa práva a spravodlivosti som si počínal; * nevydávaj ma do rúk krivých žalobcov. – Zaruč sa za svojho služobníka, * nech ma pyšní nehanobia. – Oči mi mrú túžbou za tvojou pomocou * a za tvojím spravodlivým výrokom. – Nalož so svojím služobníkom podľa svojho milosrdenstva * a pouč ma o svojich ustanoveniach. – Som tvojím služobníkom, * daj mi chápavosť, aby som poznal tvoje prikázania. – Pane, už je čas, aby si zasiahol, * lebo sa porušuje tvoj zákon. – Milujem tvoje predpisy viac ako zlato, * viac ako najrýdzejšie zlato. – Preto sa riadim tvojimi príkazmi * a nenávidím cestu klamstva. – Tvoje príkazy sú obdivuhodné, * preto ich zachovávam. – Výklad tvojich slov osvecuje, * maličkým dáva chápavosť. – Otváram ústa a dych naberám, * lebo túžim za tvojimi predpismi.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Obráť sa ku mne a zmiluj sa nado mnou, * ako robievaš tým, čo tvoje meno milujú. – Riaď moje kroky podľa tvojho výroku; * nech ma neovláda nijaká neprávosť. – Chráň ma pred ohováračmi * a budem zachovávať tvoje príkazy. – Vyjasni tvár nad svojím služobníkom * a nauč ma svojim ustanoveniam. – Potoky sĺz ronia moje oči, * že sa nezachováva tvoj zákon. – Pane, ty si spravodlivý * a správne sú tvoje rozsudky. – V spravodlivosti si vyniesol svoje prikázania * a v dokonalej pravdivosti. – Spaľuje ma horlivosť, * lebo moji nepriatelia zabúdajú na tvoje slová. – Tvoj výrok je dokonale vyskúšaný v ohni * a tvoj sluha ho miluje. – Mladučký som a opovrhovaný, * no nezabúdam na tvoje príkazy. – Tvoja spravodlivosť je spravodlivosť naveky * a tvoj zákon je číra pravda. – Keď ma postihne úzkosť a súženie, * potešenie nájdem v tvojich príkazoch. – Tvoje ustanovenia sú spravodlivé naveky, * daj mi to pochopiť a budem žiť. – Z celého srdca volám, Pane, vypočuj ma; * chcem zachovať tvoje ustanovenia. – K tebe volám, zachráň ma; * a budem plniť tvoje príkazy. – Ešte pred svitaním prichádzam a volám o pomoc, * na tvoje slová sa veľmi spolieham. – Už pred odchodom nočnej stráže otvárajú sa mi oči, * aby som rozjímal o tvojich výrokoch. – Pane, pre svoje milosrdenstvo čuj môj hlas * a oživ ma podľa svojho rozhodnutia. – Blížia sa tí, čo ma zlostne prenasledujú, * tí, čo sa vzdialili od tvojho zákona. – Pane, ty si blízko * a všetky tvoje predpisy sú pravdivé. – Odprvoti viem z tvojich prikázaní, * že si ich ustanovil naveky. – Pozri na moje poníženie a vysloboď ma; * veď nezabudol som na tvoj zákon. – Ujmi sa môjho sporu a zachráň ma; * daj mi žiť, veď si to prisľúbil. – Spása je ďaleko od hriešnikov, * lebo tí na tvoje ustanovenia nedbajú. – Tvoje milosrdenstvo, Pane, je nesmierne, * nuž oživ ma podľa svojich rozhodnutí. – Mnohí ma prenasledujú a sužujú, * no ja sa neodkláňam od tvojich prikázaní. – S odporom pozerám na odpadlíkov, * lebo nedbajú na tvoje výroky.– Pozri, Pane, tvoje príkazy milujem; * oživ ma pre svoje milosrdenstvo. – Pravda je podstatou tvojich slov * a všetky rozsudky tvojej spravodlivosti sú večné. – Hoci ma kniežatá prenasledujú pre nič za nič, * moje srdce si tvoje slová ctí. – Z tvojich výrokov sa radujem * ako ten, čo získal korisť bohatú. – Nenávidím klamstvo, protiví sa mi; * ale tvoj zákon milujem. – Cez deň ťa chválim sedemkrát * pre tvoje spravodlivé rozsudky. – Trvalý pokoj požívajú tí, čo milujú tvoj zákon; * a nemajú sa na čom potknúť. – Pane, vyčkávam tvoju pomoc * a plním tvoje predpisy. – Moja duša uchováva tvoje ustanovenia * a ja ich veľmi milujem. – Zachovávam tvoje prikázania a ustanovenia, * lebo pred tebou sú všetky moje cesty. – K tebe, Pane, nech prenikne moja úpenlivá prosba; * podľa tvojho slova daj mi chápavosť. – Nech dôjde k tebe moja žiadosť; * vysloboď ma, ako si prisľúbil. – Z perí mi vytryskne chválospev, * že si ma naučil svoje ustanovenia. – Môj jazyk nech spieva o tvojich výrokoch, * lebo spravodlivé sú všetky tvoje príkazy. – Tvoja ruka nech mi pomáha, * veď som si vyvolil tvoje príkazy. – Pane, túžim za tvojou pomocou * a tvoj zákon je mi slasťou. – Ja budem žiť a teba chváliť, * a tvoje rozhodnutia mi pomôžu. – Blúdim ako ovca, čo sa stratila; * hľadaj svojho sluhu, lebo nezabúdam na tvoje predpisy.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Anjelský zbor

(Tropáre Vzkriesenia, 5. hlas)

Medzispev (prokimen): Blahoslavený si, Pane, nauč ma svoje prikázania. (po každom tropári)

Anjelský zbor sa podivil, * keď videl, Spasiteľ, že si mŕtvy, * že si zbúral mocné hradby smrti, * že aj Adama, spolu so sebou, si vzkriesil * a z moci pekla * všetkých vyslobodil.

„Prečo, učeníčky, * s láskyplnými slzami * voňavky otvárate?“ * Pýtal sa belostný anjel, * keď prišli k hrobu sväté ženy. * „Presvedčte sa, že Pánov hrob je prázdny. * Veď Spasiteľ skutočne vstal z mŕtvych.“

Zavčas ráno * sväté ženy s voňavkami * ponáhľali sa k tvojmu hrobu a plakali. * Zastavil ich anjel a riekol: * „Už bolo dosť sĺz, neplačte! * Kristovo vzkriesenie apoštolom oznámte!“

Sväté ženy plakali, * keď s vonnými masťami * prišli k tvojmu hrobu, Spasiteľ. * Anjel ich láskavo napomenul: * „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? * Veď ako Boh slávne vstal z mŕtvych!“

Sláva, trojičen:

Pokloňme sa Otcu * i jeho Synovi, i Svätému Duchu, * Svätej Trojici * jednej podstaty. * So serafínmi volajme: * „Svätý, svätý, * svätý si, Pane.“

I teraz, bohorodičník:

Panna, Darcu života si porodila, * Adama si hriechov zbavila, * srdce Evy * šťastím miesto bolesti si naplnila. * Tým, čo život stratili, * späť vrátil život * ten, čo sa z teba narodil, * Pán, Boh a človek. * Aleluja, aleluja, aleluja, * sláva tebe, Bože. * Aleluja, aleluja, aleluja, * sláva tebe, Bože. * Aleluja, aleluja, aleluja, * sláva tebe, Bože.

(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo sa požehnáva tvoje meno a oslavuje sa tvoje kráľovstvo, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Ipakoj, 6. hlas

Kriste, ty si ako Boh * dobrovoľnou a životodarnou svojou smrťou zničil brány pekla, * otvoril si nám už stratený raj, * a keď si vstal z mŕtvych, * zbavil si záhuby náš život.

Stepenna, 6. hlas

Tí, ktorí skladajú svoju nádej v Pána, * hrozní sú svojim nepriateľom. * A všetci ich obdivujú, * lebo k nebesiam upierajú svoje oči.

Spravodlivý hľadá svoju pomoc u teba, Spasiteľ, * nesiaha po veciach bezprávnych.

Sláva i teraz, 6. hlas

Duch Svätý vládne nad všetkým. * Jemu sa klaňajú nebeské vojská. * Pred ním padá na tvár všetko, * čo dýcha na zemi.

Diakon: Vnímajme!

Kňaz: Pokoj všetkým.

Diakon: Premúdrosť, vnímajme!

Prokimen, 6. hlas: Pane, povstaň vo svojej sile * a zachráň nás.

Verš: Pastier Izraela, * čo ako ovcu vedieš Jozefa, počúvaj!

A znova diakon: Modlime sa k Pánovi.

Kňaz zvoláva:

Svätý si, Bože náš, a vo svätyni prebývaš, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Diakon: Všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.

Ľud opakuje po každom Verši: Všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.

Verš: Chváľte Boha v jeho svätyni.

Verš: Chváľte ho na jeho vznešenej oblohe.

Diakon: Aby nás uznal za hodných vypočuť sväté evanjelium, Pána Boha prosme.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (3x)

Diakon: Premúdrosť, pozorne počúvajme sväté evanjelium.

Kňaz: Pokoj všetkým!

Ľud: I tvojmu duchu.

Čítanie zo svätého evanjelia podľa Lukáša.

Ľud: Sláva tebe, Pane, sláva tebe.

Diakon: Vnímajme!

Čítanie zo svätého evanjelia podľa Lukáša, zač. 114; Lk 24, 36 - 53.

V tom čase, keď Ježiš vstal z mŕtvych, zastal uprostred svojich učeníkov a povedal im: „Pokoj vám.” Zmätení a naľakaní si mysleli, že vidia ducha. On im povedal: „Čo sa ľakáte a prečo vám srdcia zachvacujú také myšlienky? Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti - a vidíte, že ja mám.” Ako to povedal, ukázal im ruky a nohy. A keď tomu stále od veľkej radosti nemohli uveriť a len sa divili, povedal im: „Máte tu niečo na jedenie?” Oni mu podali kúsok pečenej ryby a plást medu. I vzal si a jedol pred nimi. Potom im povedal: „Toto je to, čo som vám hovoril, kým som bol ešte s vami, že sa musí splniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, u Prorokov a v Žalmoch.” Vtedy im otvoril myseľ, aby porozumeli Písmam, a povedal im: „Tak je napísané, že Kristus bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie a odpustenie hriechov. Vy ste toho svedkami. Hľa, ja na vás zošlem, čo môj Otec prisľúbil. Preto zostaňte v meste, kým nebudete vystrojení mocou z výsosti!” Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich. Ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba. Oni sa mu klaňali a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema. Stále boli v chráme a velebili Boha. Amen.

Ľud: Sláva tebe, Pane, sláva tebe.

Videli sme Kristovo vzkriesenie, pokloňme sa svätému Pánu Ježišovi, jedinému bezhriešnemu. Klaniame sa tvojmu krížu, Kriste, a tvoje sväté vzkriesenie ospevujeme a oslavujeme. Lebo ty si náš Boh, okrem teba iného nepoznáme, tvoje meno vyznávame. Poďte, všetci verní, pokloňme sa svätému Kristovmu vzkrieseniu, veď hľa, krížom prišla radosť do celého sveta. Vždy dobrorečme Pánovi, ospevujme jeho vzkriesenie, lebo pretrpel ukrižovanie a smrťou premohol smrť.

Žalm 50

Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo * a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť. – Úplne zmy zo mňa moju vinu * a očisť ma od hriechu. – Vedomý som si svojej neprávosti * a svoj hriech mám stále pred sebou. – Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil * a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé, – aby si sa ukázal spravodlivý vo svojom výroku * a nestranný vo svojom súde. – Naozaj som sa v neprávosti narodil * a hriešneho ma počala moja mať. – Ty naozaj máš záľubu v srdci úprimnom * a v samote mi múdrosť zjavuješ. – Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý; * umy ma a budem belší ako sneh. – Daj, aby som počul radosť a veselosť, * a zaplesajú kosti, ktoré si rozdrvil. – Odvráť svoju tvár od mojich hriechov * a zotri všetky moje viny. – Bože, stvor vo mne srdce čisté * a v mojom vnútri obnov ducha pevného. – Neodvrhuj ma spred svojej tváre * a neodnímaj mi svojho Ducha Svätého. – Navráť mi radosť z tvojej spásy * a posilni ma duchom veľkej ochoty. – Poučím blúdiacich o tvojich cestách * a hriešnici sa k tebe obrátia. – Bože, Boh mojej spásy, zbav ma škvrny krvipreliatia * a môj jazyk zajasá nad tvojou spravodlivosťou. – Pane, otvor moje pery * a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. – Veď ty nemáš záľubu v obete * ani žertvu neprijmeš odo mňa. – Obetou Bohu milou je duch skrúšený; * Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým. – Buď dobrotivý, Pane, a milosrdný voči Sionu, * vybuduj múry Jeruzalema. – Potom prijmeš náležité obety, obetné dary a žertvy; * potom položia na tvoj oltár obetné zvieratá.

Sláva, 8. hlas

Dvere pokánia otvor mi, Darca života, * lebo môj duch včas ráno * ponáhľa sa k tvojmu svätému chrámu, * nosiac telesný chrám celkom poškvrnený, * ale ty ako ľútostivý * očisť ma dobrotivo svojím milosrdenstvom.

I teraz, 8. hlas

Na cestu spasenia uveď ma, Bohorodička, * lebo hnusnými hriechmi poškvrnil som dušu * a v lenivosti prežil celý svoj život. * Ale ty svojím orodovaním * zbav ma všetkej nečistoty.

Verš: Zmiluj sa, Bože, nado mnou, pre svoje milosrdenstvo * a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť.

Stichira, 6. hlas:

Mysliac na množstvo zlého, * ktoré som učinil, * bojím sa ja ničomný strašného dňa súdu, * ale dúfam v milosť tvojej dobroty, * ako Dávid volám k tebe: * Zmiluj sa, Bože, nado mnou * pre svoje veľké milosrdenstvo.

Diakon: Spas, Bože, svoj ľud a požehnaj svoje dedičstvo. Navštív svoj svet milosrdenstvom a zľutovaním, pozdvihni slávu pravoverných kresťanov a zošli na nás svoje bohaté milosrdenstvo; na príhovor našej prečistej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny; mocou úctyhodného a životodarného kríža; pod ochranou čestných nebeských beztelesných mocností; na prosby ctihodného a slávneho proroka, predchodcu a krstiteľa Jána; svätých slávnych a všechválnych apoštolov; našich svätých otcov a veľkých učiteľov celého sveta i svätiteľov: Bazila Veľkého, Gregora Teológa a Jána Zlatoústeho; alexandrijských arcibiskupov Atanáza a Cyrila; nášho otca svätého arcibiskupa Mikuláša, lýcijskomyrského divotvorcu; svätých apoštolom rovných Cyrila a Metoda, učiteľov Slovanov; svätého apoštolom rovného veľkého kniežaťa Vladimíra; svätého hieromučeníka Jozafáta; svätých hieromučeníkov Pavla a Vasiľa, prešovských biskupov; svätého hieromučeníka Teodora, mukačevského biskupa; svätého hieromučeníka Metoda, michalovského protoigumena; svätých slávnych mučeníkov víťazných v dobrom boji; našich prepodobných a bohonosných otcov Antona a Teodózia Pečerských a ostatných našich prepodobných a bohonosných otcov (i matiek); svätých a spravodlivých Pánových predkov Joachima a Anny a všetkých svätých, prosíme ťa, najmilostivejší Pane, vypočuj nás hriešnych, ktorí sa k tebe modlíme, a zmiluj sa nad nami.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (12x)

Kňaz: Milosťou a štedrosťou i láskou k ľuďom tvojho jednorodeného Syna, s ktorým si velebený, spolu s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kánon, 6. hlas

1. pieseň:

Keď Izrael prekročil sťa súšou hlbiny mora, * videl, že sa topí mocné vojsko faraóna. * Tu zaspieval Bohu víťaznú pieseň.

3. pieseň:

Niet svätejšieho nad teba, Bože. * Ty dávaš víťazstvo svojim verným * a na skale svojich prikázaní nás upevňuješ.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty si náš Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kondák, 6. hlas

Boh náš, Kristus, čo nám dal život, * svojou oživujúcou rukou vzkriesil zosnulých. * Vyviedol ich z temných dolín smrti. * Priniesol spásu ľudskému pokoleniu, * lebo on je Záchranca, ** vzkriesenie a život všetkých.

4. pieseň:

Kristus je moja sila. * Pán môj a Boh môj. * Presvätá Cirkev mu vrúcne spieva * a s dôverou sa vinie k nemu. * Velebí ho, lebo je Pán celého sveta.

5. pieseň:

Láskyplný Bože, * osvieť nás svojím svetlom * a láskou naplň duše, čo ti za rána slúžia, * aby videli teba, Božie Slovo, pravého Boha, * lebo voláme k tebe z temnôt svojej hriešnosti.

6. pieseň:

More môjho života je rozbúrené hriechom, * preto prichádzam k tvojmu tichému prístavu * a s dôverou volám: * Milosrdný Vládca, * zachráň môj život pred smrťou.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty si Kráľ pokoja a Spasiteľ našich duší, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kondák triódy, 4. hlas

Teraz nastal čas práce. * Súd je už predo dvermi. * Začnime prísny pôst. * Obetujme Bohu svoje almužny * a v kajúcich slzách volajme: * „Viac je našich hriechov ako piesku morského. * Ale ty, náš Stvoriteľ, ich odstráň, ** aby sme mohli prijať veniec nesmrteľnej slávy.“

7. pieseň:

Bohabojným mládencom * anjel ochladil ohnivú pec * a Chaldejcom zničil plameň. * Kráľa o Božom zázraku poučil spev: * Zvelebený si, Bože, našich otcov.

8. pieseň:

Rosou si osviežil mládencov v plameni, * ale Eliášovu žertvu si spálil aj s vodou. * Ježišu Kriste, ty môžeš všetko. * Teba naveky budeme zvelebovať.

Diakon: Bohorodičku a Matku Svetla piesňami zvelebujme.

Velebí moja duša Pána * a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi.

Po každom Verši spievame:

Čestnejšia si ako cherubíni * a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, * bez porušenia si porodila Boha Slovo, * opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.

Lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice, * hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia.

Lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno. * A jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja.

Ukázal silu svojho ramena, * rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú.

Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. * Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno.

Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, * ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.

9. pieseň:

Ľudia nemôžu vidieť Boha. * Ani anjeli sa neodvážia na neho pozerať. * Lež skrze teba, Najčistejšia, * zjavil sa ako vtelené Slovo. * Keď ho spolu s anjelmi velebíme, * i teba oslavujeme.

(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo teba chvália všetky nebeské mocnosti a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Diakon: Svätý je Pán, Boh náš.

Zbor spieva: Svätý je Pán, Boh náš.

Verš: Velebte Pána, nášho Boha, a padnite k jeho nohám, lebo je svätý.

Zbor spieva: Svätý je Pán, Boh náš.

Exapostilárion

Chcel si ukázať, Spasiteľ, že podľa prirodzenosti si človek, preto si sa po vzkriesení z hrobu postavil doprostred apoštolov, požíval si pokrm a učil ich krstu pokánia. Hneď potom si sa vzniesol k nebeskému Otcovi, predtým si však prisľúbil učeníkom, že im zošleš Utešiteľa. Najsvätejší Bohočlovek, sláva tvojmu vzkrieseniu!

Sláva i teraz:

Presvätá Panna, Stvoriteľ tvorstva a Boh všetkých, prijal ľudské telo z tvojej prečistej krvi, aby moju hriechom porušenú podstatu znova pretvoril. Zanechal ťa po pôrode ako pred pôrodom neporušenú. Preto ťa všetci oslavujeme a voláme: Raduj sa, Vládkyňa sveta.

Chvály, 6. hlas

Žalm 148

Všetko, čo dýcha, nech chváli Pána. * Chváľte Pána z nebies, chváľte ho na výsostiach. * Tebe, Bože, patrí pieseň.

Chváľte ho, všetci jeho anjeli; * chváľte ho, všetky nebeské mocnosti. * Tebe, Bože, patrí pieseň.

Chváľte ho, slnko a mesiac; * chváľte ho, všetky hviezdy žiarivé; – chváľte ho, nebies nebesia * a všetky vody nad oblohou. – Nech chvália meno Pánovo, * lebo na jeho rozkaz boli stvorené. – Založil ich navždy a naveky; * vydal zákon, ktorý nepominie. – Chváľ Pána, tvorstvo pozemské: * obludy morské a všetky hlbiny, –oheň, kamenec, sneh a dym, * víchrica, čo jeho slovo poslúcha,– vrchy a všetky pahorky, * ovocné stromy a všetky cédre, – divá zver a všetok dobytok, * plazy a okrídlené vtáctvo. – Králi zeme a všetky národy, * kniežatá a všetci zemskí sudcovia, – mládenci a panny, starci a junáci nech chvália meno Pánovo, * lebo iba jeho meno je vznešené. – Jeho veleba prevyšuje zem i nebesia * a svojmu ľudu dáva veľkú moc. – Je chválou všetkým svojim svätým, * synom Izraela, ľudu, ktorý je mu blízky.

Žalm 149

Spievajte Pánovi pieseň novú; * jeho chvála nech znie v zhromaždení svätých. – Nech sa teší Izrael zo svojho Stvoriteľa, * synovia Siona nech jasajú nad svojím kráľom. – Nech oslavujú jeho meno tancom, * nech mu hrajú na bubne a na citare. – Lebo Pán miluje svoj ľud * a tichých venčí víťazstvom. – Nech svätí jasajú v sláve, * nech sa veselia na svojich lôžkach. – Oslavu Boha nech majú na perách * a v rukách meč dvojsečný, – aby sa pomstili na pohanoch * a potrestali národy, – aby ich kráľom nasadili putá * a ich veľmožom železné okovy.

Verš: Aby ich súdili podľa písaného práva. * Všetkým jeho svätým to bude na slávu.

(6. hlas) Tvoj kríž, Kriste, je tvojmu ľudu zdrojom života a vzkriesenia. * Do neho vkladáme svoju nádej * a velebíme teba, nášho vzkrieseného Boha. * Zmiluj sa nad nami.

Žalm 150

Verš: Chváľte Pána v jeho svätyni! * Chváľte ho na jeho vznešenej oblohe.

Tvoj pohreb, Vládca, * znova ľuďom raj otvoril. * Zbavení smrti velebíme teba, nášho vzkrieseného Boha. * Zmiluj sa nad nami.

Verš: Chváľte ho za jeho činy mohutné; * chváľte ho za jeho nesmiernu velebnosť.

Spolu s Otcom i Duchom ospevujme Krista, * vzkrieseného z mŕtvych, * a volajme k nemu: * Ty si náš Život i Vzkriesenie, zmiluj sa nad nami.

Verš: Chváľte ho zvukom poľnice, * chváľte ho harfou a citarou.

Podľa svedectva Písma * tretieho dňa si vstal z hrobu, Kriste. * Spolu so sebou si vzkriesil aj Adama. * Preto ťa celé ľudské pokolenie oslavuje * a ospevuje tvoje zmŕtvychvstanie.

Verš: Chváľte ho bubnom a tancom, * chváľte ho lýrou a flautou.

Pane, tajomstvo tvojho vzkriesenia je veľké * a pre nás nepochopiteľné. * Lebo si vo veľkej sláve vystúpil z hrobu. * Smrťou smrť si premohol, * aby si vyslobodil Adama z prvotnej kliatby. * Keď to na nebesiach uzreli anjeli, radostne plesali. * Aj ľudia na zemi oslavujú tvoje zmŕtvychvstanie, * lebo si vo svojej láske zhliadol na nás, láskyplný Pane.

Verš: Chváľte ho ľubozvučnými cimbalmi, chváľte ho jasavými cimbalmi; všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.

Nespravodliví Židia, kde sú pečate z hrobu * aj strieborniaky, ktoré ste dali vojakom? * Nikto neukradol Kristovo telo, * ale on sám vstal z mŕtvych ako všemohúci Boh. * Ale vy ste sa dobrovoľne zriekli Krista, Kráľa slávy, * ktorý trpel, bol pochovaný a vstal z mŕtvych. * On je náš Boh, * my sa mu klaniame.

Verš: Povstaň, Pane, Bože, zdvihni svoju ruku, * nezabúdaj na úbohých.

Ako vás len mohol niekto okradnúť, Židia, * veď hrob ste zapečatili a nechali starostlivo strážiť. * A hoci ste sa tak zabezpečili, * uzavretým vchodom prešiel Kráľ. * Alebo budete tvrdiť, že to urobil mŕtvy? * Alebo spolu s nami sa mu klaňajte ako Pánovi a volajte: * Sláva tvojmu krížu, Pane, sláva tvojmu vzkrieseniu.

Verš: Oslavovať ťa budem, Pane, celým svojím srdcom * a vyrozprávam všetky tvoje diela zázračné.

Keď ženy, myronosičky, prišli k tvojmu hrobu, Pane, * nariekali a niesli vonné oleje, * aby pomazali tvoje sväté telo. * Avšak uzreli sedieť na kameni žiariaceho anjela. * On sa ich pýtal: * „Prečo plačete za tým, z hrobu ktorého vytryskli prúdy živej vody? * Prečo hľadáte v hrobe Nesmrteľného? * Choďte a oznámte učeníkom o Pánovom radostnom vzkriesení!“ * A aj my spolu s nimi vyznávame: * Ty si, Pane, náš Záchranca, * preto nám odpusť všetky previnenia * a daruj nám hojnosť duchovných darov.

Verš: V tebe sa budem tešiť a radovať, * ospevovať budem tvoje meno, Najvyšší.

(6. hlas) Kriste, pôstnou dobou zažal si svetlo tým, * čo blúdia v temnotách hriechu. * Daj, aby sme sa v pokoji dočkali * ľubovonného dňa tvojich strastí * a mohli ťa vrúcne prosiť: * Vstaň, Bože, a zmiluj sa nad nami.

Sláva, triódy, 6. hlas

Kriste, pôstnou dobou zažal si svetlo tým, * čo blúdia v temnotách hriechu. * Daj, aby sme sa v pokoji dočkali * ľubovonného dňa tvojich strastí * a mohli ťa vrúcne prosiť: * Vstaň, Bože, a zmiluj sa nad nami.

I teraz, 2. hlas

Preblahoslavená si, Bohorodička, Panna, * lebo ten, čo si z teba život vzal, * premohol peklo a vzkriesil Adama. * Odstránil kliatbu a vyslobodil Evu. * Zničil smrť a my sme ožili. * Preto radostne volajme: * „Zvelebený si, Kriste, Bože náš, * že taká bola tvoja vôľa, sláva tebe.“

Kňaz: Sláva tebe, ktorý si nám zjavil svetlo.

Veľké slávoslovie

Sláva Bohu na nebi * a mier na zemi. * V ľuďoch dobrá vôľa. * Chválime ťa, velebíme ťa. * Klaniame sa ti, oslavujeme ťa. * Dobrorečíme ti pre nesmiernu tvoju slávu, Pane a Kráľu nebeský, * Bože, Otče, všemohúci Vládca, * Pane náš a jednorodený Synu, Ježišu Kriste i Svätý Duchu, Pane Bože. * Baránku Boží, Synu Otca. * Ty, čo snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami. * Ty, čo snímaš hriechy sveta, prijmi naše modlitby. * Ty, čo sedíš po pravici Otcovej, zmiluj sa nad nami. * Len ty sám si svätý, ty jediný si Pán, * Ježiš Kristus v sláve Boha Otca. Amen. * Každý deň ťa budeme velebiť a tvoje meno chváliť navždy a naveky. * Ráč nás, Pane, v tento deň zachrániť od hriechu. * Velebíme ťa, Pane, Bože otcov našich. * Chválime a oslavujeme tvoje meno na veky. Amen. * Preukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo, lebo dúfame v teba. * Blahoslavený si, Pane, nauč nás svoje pravdy. * Blahoslavený si, Vládca, daj nám porozumieť svojim pravdám. * Blahoslavený si, Svätý, osvieť nás svojimi pravdami. * Pane, bol si naše útočisko z pokolenia na pokolenie. * Riekol som: Pane, zmiluj sa nado mnou a uzdrav moju dušu, lebo som sa prehrešil proti tebe. * Pane, k tebe sa utiekam. * Nauč ma plniť tvoju vôľu, lebo ty si môj Boh. * Veď u teba je zdroj života a v tvojom svetle uzrieme svetlo. * Svoju milosť daj tým, čo ťa poznajú.

Svätý Bože, svätý Silný, svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)

Sláva, i teraz:

Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.

Svätý Bože, svätý Silný, svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.

Tropár, 6. hlas

Pane, slávne si z hrobu vstal * a okovy pekla si roztrhal. * Zrušil si náš rozsudok smrti. * Zbavil si nás nepriateľských nástrah. * Kriste, plný milosrdenstva, * prišiel si aj k apoštolom * a poslal si ich hlásať evanjelium. ** Skrze nich si daroval pokoj svetu.

(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša túto ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (12x)

Sláva, i teraz:)

Kňaz: Zmiluj sa, Bože, nad nami pre svoje veľké milosrdenstvo, prosíme ťa, vypočuj nás a zmiluj sa.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (3x)

Kňaz: Prosíme ťa aj za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa metropolitu (povie meno) i za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za slúžiacich a posluhujúcich v tomto svätom chráme, za našich duchovných otcov a za všetkých našich bratov v Kristovi.

Kňaz: Prosíme ťa aj za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu.

Kňaz: Prosíme ťa aj za prítomný ľud, ktorý od teba očakáva veľké a hojné milosrdenstvo, za našich dobrodincov i za všetkých pravoverných kresťanov.

Kňaz: Lebo ty si Boh milostivý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša túto ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (12x)

Sláva, i teraz:)

Vykonajme našu rannú modlitbu k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Celý deň prežitý v dokonalosti, svätosti, pokoji a bez hriechu prosme si od Pána.

Po každej prosbe zbor spieva: Daruj nám, Pane.

Anjela pokoja, verného sprievodcu a ochrancu našej duše i tela prosme si od Pána.

Odpustenie a oslobodenie z našich hriechov a previnení, prosme si od Pána.

Dobro a úžitok pre naše duše a pokoj pre svet prosme si od Pána.

Aby sme zostávajúce dni nášho života prežili v pokoji a kajúcnosti, prosme si od Pána.

Pokojné kresťanské dovŕšenie nášho života, bez bolesti a zahanbenia, dobrú odpoveď na prísnom Kristovom súde prosme si od Pána.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz zvoláva:

Lebo ty si dobrý a láskyplný Boh, tebe, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, vzdávame slávu teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kňaz: Pokoj všetkým!

Ľud: I tvojmu duchu.

Diakon: Skloňte si hlavy pred Pánom.

Ľud: Pred tebou, Pane.

A kňaz hovorí potichu túto modlitbu:

Najsvätejší Pane, ktorý žiješ na výsostiach a svojím vševidiacim okom sleduješ každú bytosť, pred tebou sme sklonili svoju dušu i telo. A prosíme ťa, Svätý svätých: požehnaj nás svojou neviditeľnou rukou zo svojho svätého príbytku. Vo svojej dobrote a láske odpusť nám všetky poklesky vedomé i nevedomé. A našej duši i telu udeľ potrebné milosti.

Kňaz: Lebo ty nás miluješ a chrániš, Bože náš, tebe, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, vzdávame slávu teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Diakon: Premúdrosť!

Ľud: Požehnaj nás.

Kňaz: Požehnaný je Kristus, náš Boh, v každom čase, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen. Upevni, Bože, pravú vieru na veky vekov.

Kňaz: Presvätá Bohorodička, zachráň nás.

Ľud: Čestnejšia si ako cherubíni a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, bez porušenia si porodila Boha Slovo, opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.

Kňaz: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe.

Ľud: Sláva Otcu i Synu, i Svätému Duchu. I teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen. Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.

Kňaz: Kristus, ktorý vstal z mŕtvych, náš pravý Boh, na prosby svojej prečistej Matky, svätých, slávnych a všechválnych apoštolov, nášho prepodobného otca a vyznávača Bazila, Prokopovho spoluaskétu, a všetkých svätých, nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás.

Ľud: Amen.

Ak sa nemodlí kňaz, berieme: Čestnejšia si: Sláva i teraz: Pane, zmiluj sa (3x) Požehnaj. Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. Amen.

Sláva i teraz, 6. hlas, 6. evanjeliová stichira

Kriste, ty si opravdivý pokoj pre ľudí * a svoj božský pokoj si po vzkriesení daroval aj učeníkom, * keď si ich našiel prestrašených. * Nazdávali sa, že vidia ducha, * ale ty si upokojil ich duše, * keď si im ukázal svoje ruky i nohy, * a keď ešte nemohli uveriť, jedol si s nimi. * Pripomenul si im svoju náuku * a otvoril si im myseľ, aby porozumeli Písmu. * Prisľúbil si im dar od Otca. * Požehnal si ich a vzniesol si sa k nebesiam. * Aj my sa ti s nimi klaniame. ** Sláva tebe, Pane.

Ornament

Texty projektu Časoslov sú určené na vnútornú potrebu. Ďakujeme, že nás podporujete! www.casoslov.sk