Šiesta hodinka 25.2.
Požehnaný Boh náš v každom čase, teraz i vždycky i na veky vekov.
(ak nie je kňaz, prednášaj: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami.) Amen.
Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.
Kráľu nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy, * ktorý si všade a všetko naplňuješ, * poklad dobra a darca života, * príď a prebývaj v nás, * očisť nás od každej poškvrny * a spas, Dobrotivý, naše duše.
Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Pane, zmiluj sa. (12x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Poďte, pokloňme sa Kráľovi, nášmu Bohu.
Poďte, pokloňme sa Kristovi, Kráľovi, nášmu Bohu.
Poďte, pokloňme sa a padnime pred samým Pánom, Ježišom Kristom, Kráľom a Bohom naším.
Potom prednášame všetky žalmy, ale z praktických či pastoračných dôvodov je možné modliť sa v PONDELOK A ŠTVRTOK ŽALM 53; v UTOROK A PIATOK ŽALM 54; v STREDU, SOBOTU A NEDEĽU ŽALM 90.
Žalm 53
Pane, zachráň ma pre svoje meno a svojou mocou obráň moje právo. * Bože, vyslyš moju modlitbu a vypočuj slová mojich úst.
Lebo pyšní povstávajú proti mne a násilníci mi striehnu na život, * nechcú mať Boha na očiach.
Ale mne Boh pomáha a môj život udržiava Pán. * Na mojich protivníkov obráť nešťastie a rozpráš ich, veď si verný.
S radosťou ti prinesiem obetu; * meno tvoje, Pane, budem velebiť, lebo si dobrý;
lebo ma vyslobodzuješ zo všetkých súžení * a na svojich nepriateľov môžem hľadieť zvysoka.
Žalm 54
Čuj, Bože, moju modlitbu a pred mojou úpenlivou prosbou sa neskrývaj: * pohliadni na mňa a vyslyš ma.
Keď premýšľam o sebe, som rozrušený, * zmätený krikom nepriateľa a útlakom hriešnika.
Lebo ma zavaľujú bezprávím a zúrivo do mňa dorážajú. * Srdce sa vo mne chveje a padá na mňa hrôza predsmrtná.
Úzkosť a triaška idú na mňa * a zmocňuje sa ma des.
A tak si hovorím: „Ktože mi dá holubičie krídla, * aby som mohol odletieť a odpočinúť si?
Aby som mohol utiecť do diaľav a pobudnúť v samote? * Vyčkávam, kto by ma zachránil pred búrkou a víchricou.“
Pane, zmäť ich jazyky a rozdeľ; * bo v meste vidím násilie a hádky.
Na jeho hradbách dňom i nocou krúžia dokola; * v jeho strede sú neprávosť, strasti a úklady
a v jeho uliciach ustavične panuje * podvod a klam.
Lebo keby mi zlorečil môj nepriateľ, to by som ešte vedel zniesť; * a keby sa nado mňa vyvyšoval ten, čo ma nenávidí, azda by som sa pred ním skryl.
Ale ty, človeče, ty si predsa mne roveň, * môj dobrý známy, ba dôverný priateľ.
S tebou ma spájal veľmi nežný zväzok; * v sprievode sme kráčali Božím domom.
Smrť nech sa vrhne na nich a do podsvetia nech zídu zaživa, * lebo zloba je v ich príbytkoch, je medzi nimi uprostred.
Ja však budem volať k Bohu * a Pán ma zachráni.
Večer i ráno, i napoludnie budem rozjímať a vzdychať * a vypočuje môj hlas.
Vykúpi ma v pokoji z moci tých, čo na mňa útočia, * lebo ich je mnoho proti mne.
Mňa Boh vypočuje, ale ich zrazí, on, ktorý je spred vekov. * Lebo oni sa nezmenia a Boha sa neboja.
Každý z nich vystiera ruku proti svojim druhom * a porušuje zmluvu.
Jeho slová sú hladšie ako maslo, ale v srdci strojí vojnu. * Jeho reči sú jemnejšie než olej, ale sú to vytasené meče.
Zlož svoju starosť na Pána a on ťa zachová; * a nikdy nedopustí, aby bol spravodlivý zmietaný.
Ty ich však, Bože, * zhodíš do priepastí skazy.
Krvilačníci a podvodníci nedožijú sa ani polovice svojich dní; * ale ja dúfam v teba, Pane.
Žalm 90
Kto pod ochranou Najvyššieho prebýva * a v tôni Všemohúceho sa zdržiava,
povie Pánovi: „Ty si moje útočište a pevnosť moja; * v tebe mám dôveru, Bože môj.“
Veď on sám ťa vyslobodí z osídel lovcov * a zo zhubného moru.
Svojimi krídlami ťa zacloní a uchýliš sa pod jeho perute. * Jeho pravda je štítom a pancierom,
nebudeš sa báť nočnej hrôzy, * ani šípu letiaceho vo dne,
ani moru, čo sa tmou zakráda, * ani nákazy, čo pustoší na poludnie.
I keď po tvojom boku padnú tisíce a desaťtisíce po tvojej pravici, * teba nezasiahne.
Budeš sa môcť dívať vlastnými očami * a uvidíš, ako sa odpláca hriešnikom.
Lebo tvojím útočišťom je Pán, * za ochrancu si si zvolil Najvyššieho.
Nestihne ťa nijaké nešťastie * a k tvojmu stanu sa nepriblíži pohroma,
lebo svojim anjelom dá príkaz o tebe, * aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách.
Na rukách ťa budú nosiť, * aby si si neuderil nohu o kameň.
Budeš si kráčať po vretenici a po zmiji, * leva i draka rozšliapeš.
Pretože sa ku mne pritúlil, vyslobodím ho, * ujmem sa ho, lebo pozná moje meno.
Keď ku mne zavolá, ja ho vyslyším * a budem pri ňom v súžení, zachránim ho i oslávim.
Obdarím ho dlhým životom * a ukážem mu svoju spásu.
Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Žalm 77
Počúvaj, ľud môj, moju náuku, * nakloň sluch k slovám mojich úst.
Otvorím svoje ústa v podobenstvách, * vyrozprávam starodávne tajomstvá.
Čo sme počuli a poznali * a čo nám rozprávali naši otcovia,
nezatajíme pred ich synmi; ďalším pokoleniam vyrozprávame * slávne a mocné skutky Pánove a zázraky, ktoré urobil.
Jakubovi dal nariadenie a pre Izraela vyhlásil za zákon, * aby to, čo prikázal našim otcom, zvestovali svojim synom;
majú to vedieť aj ďalšie pokolenia, * synovia, ktorí sa narodia.
Oni prídu a vyrozprávajú svojim deťom, * aby svoju dôveru vkladali v Boha,
aby nezabúdali na Božie diela * a zachovávali jeho príkazy;
aby neboli ako ich otcovia, * vzdorné a zatvrdlivé pokolenie,
pokolenie nestáleho srdca, * ktorého duch nebol verný Bohu.
Synovia Efraima, obratní lukostrelci, * v deň bitky utiekli.
Nezachovávali zmluvu s Bohom * a odopreli kráčať podľa jeho zákona.
Zabudli na jeho činy * a na zázraky, ktoré im ukázal.
Pred zrakom ich otcov divy vykonal * v krajine egyptskej, na pláni taniskej.
Rozdvojil more a previedol ich cezeň, * vody postavil ako val.
Vo dne ich viedol oblakom, * za noci žiarou ohnivou.
Rozštiepil skalu na púšti * a napojil ich vodou ako z prívalu.
Potokom dal vytrysknúť zo skaly * a vody nechal ako rieky tiecť.
Ale oni proti nemu ďalej hrešili, * na stepi popudzovali k hnevu Najvyššieho.
Pokúšali Boha vo svojom srdci, * dychtivo sa dožadovali pokrmu.
Proti Bohu reptali * a vraveli: “Či Boh môže pripraviť stôl aj na púšti?”
A on naozaj udrel na skalu a voda vytiekla * a potoky sa rozliali.
A či on môže aj chlieb dať * a svojmu ľudu mäso obstarať?”
Počul to Pán a hnevom zahorel, oheň vzplanul proti Jakubovi * a hnev vzkypel proti Izraelovi.
Lebo nedôverovali Bohu * a nedúfali v jeho pomoc.
Rozkázal teda horným oblakom * a otvoril brány nebies;
a pršala im manna za pokrm * a dal im chlieb z neba.
Človek jedol chlieb anjelský; * pokrmu im dal dosýta.
Z oblohy vyburcoval vietor východný, * svojou mocou priviedol vietor od juhu
a spustil sa na nich dážď mäsa ako prach, * okrídlené vtáky ako morský piesok.
Padali doprostred ich tábora, * okolo stanov.
Nuž jedli a nasýtili sa nadmieru, * splnil im, čo si žiadali.
Ešte boli zachvátení svojou žiadostivosťou, * ešte mali pokrm v ústach,
keď proti nim vzplanul Boží hnev, popredných mužov pozabíjal * a zničil výkvet Izraela.
Ale oni ďalej hrešili * a neverili v jeho zázraky.
Ich dni ukončil ako dych, * ich roky náhlou smrťou.
Keď na nich smrť zoslal, vtedy ho hľadali, * obrátili sa a na úsvite prichádzali k nemu.
Rozpamätali sa, že Boh je ich pomoc, * že Najvyšší, Boh, je ich záchranca.
No podvádzali ho svojimi ústami, * svojím jazykom ho klamali.
Ich srdcia neboli k nemu úprimné, * ani jeho zmluve neboli verní.
On sa predsa zľutoval * a odpustil im vinu a nezničil ich.
Často svoj hnev potlačil * a nedal celkom vzplanúť svojmu rozhorčeniu.
Veď pamätal, že sú len ľudia, * závan, ktorý sa rozplynie a nevráti.
Koľko ráz ho na púšti popudzovali * a k hnevu na stepi podnecovali.
Znova a znova pokúšali Boha * a roztrpčovali Svätého Izraela.
Už nepamätali na jeho činy, * ani na deň, v ktorý ich vyslobodil z rúk utláčateľov.
V Egypte urobil svoje znamenia, * svoje zázraky na pláni taniskej.
Na krv premenil ich rieky a potoky, * že už nemali čo piť.
Zoslal na nich komáre, aby ich štípali, * žaby, aby ich trápili.
Ich úrodu vydal húseniciam napospas * a kobylkám plody ich námahy.
Vinice im zbil ľadovcom * a moruše mrazom.
Ľadovcu vydal ich dobytok, * ich čriedy bleskom ohnivým.
Zoslal na nich oheň svojho hnevu, * rozhorčenie, hrôzu a strach ako poslov skazy.
Uvoľnil cestu svojmu hnevu, neušetril ich od smrti, * ich život vydal moru napospas.
Pobil všetko prvorodené v Egypte, * prvotiny mužskej sily v stanoch Chámových.
Svoj ľud však ako ovce vyviedol * a viedol ako stádo po púšti.
Viedol ich bezpečne a nemali strach, * ich nepriateľov však more pokrylo.
A priviedol ich do svojej svätej zeme, * na vrch, čo získala jeho pravica.
Pred nimi vyhnal kmene pohanské, meračským lanom im rozdelil dedičnú krajinu * a v stanoch pohanov dal bývať kmeňom izraelským.
Ale oni pokúšali a popudzovali Najvyššieho, Boha, * a nezachovávali jeho príkazy.
Odpadávali a boli neverní ako ich otcovia, * sklamali ako pokazený luk.
Rozhnevali ho obradmi na výšinách * a svojimi modlami vzbudili jeho žiarlivosť.
Počul to Boh a rozhneval sa * a na Izraela veľmi zanevrel.
Opustil príbytok v Silo, * stánok, v ktorom prebýval medzi ľuďmi.
Vydal svoju silu do zajatia, * do rúk nepriateľa svoju nádheru.
Svoj ľud vydal meču napospas * a hnevom zahorel proti svojmu dedičstvu.
Ich mládencov pohltil oheň, * ich panny sa nemohli zasnúbiť.
Kňazi padli pod mečom * a ich vdovy nemal kto oplakať.
Pán sa však prebral ako zo spánku, * ako hrdina vínom zmorený.
Porazil utekajúcich nepriateľov, * pokryl ich večnou potupou.
Zavrhol stánok Jozefov, * ani Efraimov kmeň si nezvolil,
lež vyvolil si kmeň Júdov, * vrch Sion, ten si obľúbil.
A vystavil si svätyňu ako nebo vysokú, * ako zem ktorú upevnil naveky.
A vyvolil si svojho sluhu Dávida, * od čriedy oviec ho vyzdvihol,
vzal si ho od oviec, čo majú mláďatá, * aby pásol Jakuba, jeho ľud, a Izraela, jeho dedičstvo.
A on ich pásol so srdcom bez úhony * a viedol ich rukou skúsenou.
Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:
Žalm 78
Bože, pohania vtrhli do tvojho dedičstva, * poškvrnili tvoj svätý chrám a Jeruzalem obrátili na rumy.
Mŕtvoly tvojich služobníkov dali za pokrm vtákom lietavým * a divej zveri dávali telá tvojich svätých.
Rozlievali ich krv ako vodu * vôkol Jeruzalema a nemal ich kto pochovať.
Susedia nás začali potupovať * a okolití ľudia haniť a vysmievať.
Dokedy ešte, Pane? Chceš sa hnevať naveky? * Či tvoje rozhorčenie bude blčať sťa oheň?
Svoj hnev vylej na pohanov, ktorí ťa neuznávajú, * a na kráľovstvá, ktoré nevzývajú tvoje meno.
Veď pohltili Jakuba * a spustošili jeho obydlia.
Zabudni na hriechy našich otcov; * príď nám čím skôr v ústrety so svojím milosrdenstvom, lebo sme veľmi úbohí.
Pre slávu svojho mena nám pomôž, Bože, naša spása, a vysloboď nás; * a pre svoje meno odpusť nám hriechy.
Prečo majú pohania hovoriť: * “Kdeže je ten ich Boh?”
Nech sa pred našimi očami na pohanoch ukáže * pomsta za vyliatu krv tvojich služobníkov.
Nech dôjde k tebe nárek zajatých; * silou svojho ramena zachovaj synov smrti nažive.
A našim susedom vráť sedemnásobne do lona potupu, * ktorou pohanili teba, Pane.
Ale my, tvoj ľud a ovce tvojej pastviny, * chceme ťa zvelebovať naveky a z pokolenia na pokolenie hlásať tvoju slávu.
Žalm 79
Pastier Izraela, * čo ako ovcu vedieš Jozefa, počúvaj!
Ty, čo tróniš nad cherubmi, zaskvej sa * pred Efraimom, Benjamínom a Manassesom.
Vzbuď svoju moc * a príď nás zachrániť.
Bože, obnov nás, * rozjasni svoju tvár a budeme spasení.
Pane, Bože zástupov, * dokedy sa budeš hnevať na modlitby svojho ľudu?
Kŕmil si nás ako chlebom slzami * a slzami si nás napájal v hojnosti.
Dopustil si, že sa pre nás svária naši susedia * a naši nepriatelia si z nás robia posmech.
Bože zástupov, obnov nás, * rozjasni svoju tvár a budeme spasení.
Z Egypta si preniesol vinicu, * pohanov si vyhnal a vysadil si ju.
Pôdu si pripravil pre ňu, * zasadil si jej korene a zaplnila krajinu.
Svojou tôňou pokryla úbočia * a Božie cédre ratolesťami.
Svoje výhonky vystrela až k moru, * až po rieku Eufrat svoje letorasty.
Prečo si zbúral jej ,ohradu * a oberajú z nej všetci, čo idú okolo?
Diviak lesný ju rozrýva * a pasie sa na nej poľná zver.
Bože zástupov, vráť sa, * zhliadni z neba, podívaj sa a navštív túto vinicu.
A chráň ju, veď ju vysadila tvoja pravica, * chráň i výhonok, ktorý si si vypestoval.
Tí, čo ju vypálili od koreňa, * pred hrozbou tvojej tváre zahynú.
Nech je tvoja ruka nad mužom po tvojej pravici, * nad synom človeka, ktorého si si ty vyvolil.
Už neodstúpime od teba a ty nás zachováš pri živote * a budeme vzývať tvoje meno.
Pane, Bože zástupov, obnov nás, * rozjasni svoju tvár a budeme spasení.
Žalm 80
Plesajte Bohu, ktorý nám pomáha, * jasajte Bohu Jakubovmu.
Vezmite harfy, udrite na bubon, * na ľúbu lýru a citaru.
Zatrúbte rohom pri nove mesiaca * i pri jeho splne v deň našej slávnosti.
Lebo také je nariadenie pre Izrael * a zákon Boha Jakubovho.
Taký príkaz dal Jozefovi. * keď vychádzal z krajiny egyptskej; počul som reč mne neznámu:
“Z jeho pliec som sňal bremeno * a z jeho rúk ťažký kôš.
V súžení si ma vzýval a vyslobodil som ťa, * za clonou búrky som ťa vypočul, vyskúšal som ťa pri vodách meríbskych.
Počúvaj , ľud môj, svedčím proti tebe, * kiež by si ma poslúchol, Izrael.
Nebudeš mať iného boha, * ani sa nebudeš klaňať bohu cudziemu.
Veď ja som Pán, tvoj Boh, * ja som ťa vyviedol z egyptskej krajiny; otvor si ústa a ja ti ich naplním.
Ale môj ľud nepočúval na môj hlas * a Izrael nedbal o mňa.
Preto som ich ponechal v tvrdosti ich srdca: * nech si len idú za svojimi preludmi.
Keby ma môj ľud bol poslúchol, * keby bol Izrael kráčal mojimi cestami,
ihneď by som bol jeho nepriateľov pokoril * a jeho utláčateľov svojou rukou pritlačil.
Zaliečali by sa mu nepriatelia Pánovi * a ich osud by trval naveky.
Kŕmil by som ho jadrom pšeničným * a sýtil medom zo skaly.”
Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:
Žalm 81
Vstáva Boh v zhromaždení Božom, * uprostred bohov koná súd.
Dokedy ešte chcete súdiť nespravodlivo * a nadržiavať hriešnikom?
Prisúďte právo bedárom a sirotám, * spravodlivosť vymáhajte poníženým a chudobným.
Ratujte chudobného * a núdzneho vysloboďte z rúk hriešnika…”
Nemajú múdrosti ani rozumu, tápu v temnotách, * hýbu sa všetky základy zeme.
I povedal som: “Ste bohmi, * všetci ste synmi Najvyššieho.”
Ale aj vy, ako každý človek, umriete, * padnete ako každý velikáš.
Vstaň, Bože, a súď zem, * lebo všetky národy sú tvojím dedičstvom.
Žalm 82
Bože, neodpočívaj a nemlč, * nebuď ticho, Bože,
lebo, hľa, tvoji nepriatelia zúria * a dvíhajú hlavu tí, čo ťa nenávidia.
Spriadajú úskočné plány proti tvojmu ľudu * a radia sa proti tým, ktorých ty chrániš.
Hovoria si: “Poďte, vyhubme ich aby neboli národom, * aby sa meno Izraela už ani nespomenulo.”
Tak sa jednomyseľne dohovorili, * proti tebe uzavreli zmluvu:
stany Edomu a Izraelčania, Moab a Agarénčania, * Gebal, Amon a Amalek, Filištínsko s obyvateľmi Týru.
Ba aj Asýrsko sa k nim pridalo; * stali sa pomocou synom Lotovým.
Urob im to, čo Madiánčanom a Sisarovi, * čo Jabinovi pri potoku Kišon;
pohynuli pri Endore * a stali sa hnojivom zeme.
S ich kniežatami nalož ako s Orebom a Zebom * a so všetkými ich vojvodcami ako so Zebeeom a Salmanom,
ktorí povedali: * “Zaujmime dedične Božie pastviny!”
Bože môj, daj, nech sú ako páperie, * ako plevy vo vetre,
ako požiar, čo lesy spaľuje, * a ako plameň stravujúci hory;
tak ich prenasleduj svojou búrkou * a vydes ich svojou víchricou.
Hanbou im prikry tvár * a budú hľadať tvoje meno, Pane.
Nech sa hanbia a desia na veky vekov, * nech sa hanbia a hynú.
Nech poznajú, že tvoje meno je Pán, * že ty jediný si Najvyšší nad celou zemou.
Žalm 83
Aké milé sú tvoje príbytky, Pane zástupov; * túži a zmiera moja duša po nádvoriach Pánových.
Moje srdce i moje telo * vznášajú sa k Bohu živému.
Veď aj vrabec si nájde príbytok * a lastovička hniezdo, kde vkladá svoje mláďatá:
tvoje oltáre, Pane zástupov, * môj kráľ a môj Boh.
Blažení tí, čo bývajú v tvojom dome * a bez prestania ťa velebia.
Blažený človek, ktorému ty pomáhaš, * keď sa chystá na svätú púť.
Až pôjdu vyprahnutým údolím, premenia ho na prameň, * lebo ranný dážď ho odeje požehnaním.
Stúpajú a síl im stále pribúda, * až na Sione uvidia Boha najvyššieho.
Pane, Bože zástupov, čuj moju modlitbu, * vypočuj ma, Bože Jakubov.
Bože, náš ochranca, pohliadni * a pozri na tvár svojho pomazaného.
Jeden deň v tvojich nádvoriach * je lepší než iných tisíce.
Radšej chcem stáť na prahu domu svojho Boha * ako prebývať v stanoch hriešnikov.
Lebo Pán, Boh, je slnko a štít, milosť a slávu udeľuje Pán; * neodoprie dobro tým, čo kráčajú v nevinnosti.
Pane zástupov, * blažený človek, čo sa spolieha na teba.
Žalm 84
Pane, svojej krajine si preukázal milosť, * Jakuba si zbavil poroby.
Svojmu ľudu si odpustil vinu * a zakryl si všetky jeho hriechy.
Všetok hnev si v sebe potlačil * a zmiernil svoje rozhorčenie.
Obnov nás, Bože, naša spása, * a odvráť od nás svoj hnev.
Vari sa chceš hnevať na nás naveky * a z pokolenia na pokolenie svoj hnev prenášať?
Či sa k nám nevrátiš a neoživíš nás, * aby sa tvoj ľud mohol v tebe radovať?
Ukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo * a daj nám svoju spásu.
Budem počúvať, čo povie Pán, Boh; * on ohlási pokoj svojmu ľudu
a svojim svätým * a tým, čo sa k nemu obracajú úprimne.
Naozaj: blízko je spása tým, čo sa ho boja, * a jeho sláva bude prebývať v našej krajine.
Milosrdenstvo a vernosť sa stretnú navzájom, * spravodlivosť a pokoj sa pobozkajú.
Vernosť vyrastie zo zeme, * spravodlivosť zhliadne z neba.
Veď Pán dá požehnanie * a svoje plody vydá naša zem.
Pred ním bude kráčať spravodlivosť * a po stopách jeho krokov spása.
Sláva: I teraz:
Tropár, 6. hlas
Ty si v šiesty deň a o šiestej hodine * na kríž pribil trúfalý Adamov hriech v raji spáchaný. * Roztrhaj tiež dlžobný úpis našich prehrešení, * Kriste, Bože, a zachráň nás.
Verš: Čuj, Bože, moju modlitbu, * pred mojou úpenlivou prosbou sa neskrývaj.
Ty si v šiesty deň a o šiestej hodine * na kríž pribil trúfalý Adamov hriech v raji spáchaný. * Roztrhaj tiež dlžobný úpis našich prehrešení, * Kriste, Bože, a zachráň nás.
Verš: Ja však budem volať k Bohu * a Pán ma zachráni.
Ty si v šiesty deň a o šiestej hodine * na kríž pribil trúfalý Adamov hriech v raji spáchaný. * Roztrhaj tiež dlžobný úpis našich prehrešení, * Kriste, Bože, a zachráň nás.
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu. I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen, bohorodičník:
Keďže nemáme dostatok odvahy pre množstvo našich hriechov, * ty, Bohorodička Panna, pros toho, ktorý sa z teba narodil, * veď mnoho zmôže modlitba Matky k Vládcovej dobrosrdečnosti. * Neprehliadni modlitby hriešnych, Prečistá, * lebo ten, ktorý sa rozhodol aj trpieť za nás, * je milosrdný a má moc zachrániť.
Tropár proroctva, 1. hlas Pozdvihni nás, ktorí sme padli, * obráť k sebe tých, čo sa od teba odvrátili, Bože, * veď ty si milovník ľudí a (v rukách) držíš končiny zeme. Sláva i teraz, 1. hlas Pozdvihni nás, ktorí sme padli, * obráť k sebe tých, čo sa od teba odvrátili, Bože, * veď ty si milovník ľudí a (v rukách) držíš končiny zeme. Prokimen, 6. hlas: Hľadal som Pána a on ma vypočul * a vyslobodil ma zo všetkých mojich trápení. Verš: Pána velebím v každom čase. Čítanie z Knihy proroka Izaiáša (6,1 – 12) V roku, keď zomrel kráľ Oziáš, videl som Pána sedieť na vysokom a vznešenom tróne; lem jeho rúcha napĺňal chrám. Nad ním stáli serafíni; každý mal po šesť krídel: dvoma krídlami si zakrývali tvár, dvoma si zakrývali nohy a dvoma lietali. A jeden druhému volal: „Svätý, svätý, svätý je Pán zástupov, celá zem je plná jeho slávy.“ Prahy dverí sa chveli od hlasu volajúceho a dom sa naplnil dymom. Tu som povedal: „Beda mi, áno, som stratený. Veď som muž s nečistými perami a bývam medzi ľudom s nečistými perami; a moje oči videli kráľa, Pána zástupov.“ I priletel ku mne jeden zo serafínov, v ruke mal žeravý uhlík, čo kliešťami vzal z oltára, dotkol sa mi úst a povedal: „Hľa, toto sa dotklo tvojich perí, zmizla tvoja vina a tvoj hriech je odstránený!“ Potom som počul hlas Pána, ktorý hovoril: „Koho mám poslať, kto nám pôjde?“ I povedal som: „Hľa tu som, pošli mňa!“ Riekol: „Choď a povedz tomu ľudu: Čujteže, čujte, no nerozumejte, viďteže, viďte, no nepoznávajte! Sprav bezcitným srdce tohto ľudu, jeho uši zaťaž a oči mu zastri, aby očami nevidel a ušami nepočul, aby mu srdce nepochopilo a neobrátil sa a neuzdravil.“ I vravel som: „Dokedy Pane?“ Riekol: „Kým nespustnú mestá, nebudú bez občanov a domy bez ľudí, kým nebude zem vyplienená v púšť. Pán oddiali ľudí, takže bude veľká opustenosť v krajine.“ Prokimen, 6. hlas: Povstaň, Pane, * pozoruj môj spor. Verš: Súď, Pane, tých, čo ma ponižujú.
Pane, príď nám čím skôr v ústrety so svojím milosrdenstvom, * lebo sme veľmi úbohí. * Pre slávu svojho mena nám pomôž, Bože, naša spása, * a vysloboď nás; * a pre svoje meno odpusť nám hriechy.
Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Tropáre, 2. hlas:
Vykonal si spásu uprostred zeme, Kriste Bože, * keď si rozpäl svoje prečisté ruky na kríži, * a tak si zhromaždil všetky národy, * ktoré ti volajú: Pane, sláva tebe.
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
Klaniame sa tvojmu prečistému obrazu, Dobrotivý, * prosiac odpustenie našich prehrešení, Kriste Bože. * Veď ty si dobrovoľne dovolil pribiť svoje telo na kríž, * aby si vyslobodil svoje stvorenie z otroctva nepriateľa. * Preto ti vďačne spievame: * „Spasiteľ náš, všetko si naplnil radosťou, keď si prišiel spasiť svet.“
Ak je pondelok, utorok alebo štvrtok:
I teraz:
Bohorodička, ty si prameň milosrdenstva, * urob nás hodnými tvojho súcitu, * pozri na hriešny ľud, a tak ako vždy, prejav svoju silu, veď v teba dúfame. * Raduj sa, spievame, ako kedysi Gabriel, veľvojvodca beztelesných síl.
Ak je streda alebo piatok:
I teraz:
Preslávna si, panenská Bohorodička, preto ťa ospevujeme, * veď kríž tvojho Syna premohol peklo a smrť navždy zničil, * nás mŕtvych vzkriesil a život nám daroval, * znova nás uviedol do strateného raja. * Preto dobrorečíme Kristovi a chválospevom ho oslavujeme * ako všemohúceho Boha, plného milosrdenstva.
Pane, zmiluj sa. (40x)
V každom čase a v každej chvíli v nebi aj na zemi sa ti klaňajú a teba oslavujú, Bože dobrý, trpezlivý a nesmierne milosrdný. Ty miluješ spravodlivých, zmilúvaš sa nad hriešnymi a všetko voláš k spáse pre prísľub budúceho dobra. Ty sám, Pane, prijmi v tejto hodine aj naše modlitby a nasmeruj náš život k tvojim prikázaniam. Naše duše posväť a telá očisť, myšlienky usmerni, rozum urob rozvážnym a triezvym, osloboď nás od každého zármutku, zla a utrpenia. Okolo nás postav svojich svätých anjelov ako hradbu, aby sme pod ochranou a vedením ich oddielov dosiahli jednotu vo viere a poznanie tvojej nedotknuteľnej slávy, veď ty si požehnaný na veky vekov.
Amen.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:
Čestnejšia si ako cherubíni * a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, * bez porušenia si porodila Boha Slovo, * opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.
V mene Pánovom požehnaj, otče.
Kňaz: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami.**
Amen.
Modlitba svätého Efréma Sýrskeho
Pane a Vládca môjho života, odním odo mňa ducha znechutenosti, nedbalosti, mocibažnosti a prázdnych rečí. (veľká poklona)
Daruj mne, svojmu služobníkovi, ducha miernosti, poníženosti, trpezlivosti a lásky. (veľká poklona)
Áno, Pane a Kráľu, daj, aby som videl vlastné prehrešenia a neposudzoval svojho brata, lebo ty si požehnaný na veky vekov. Amen. (veľká poklona)
Potom nasleduje dvanásť malých poklôn, pričom pri každej poklone hovoríme:
Bože, buď milostivý mne hriešnemu. (malá poklona)
Bože, očisť moje hriechy a zmiluj sa nado mnou. (malá poklona)
Mnoho ráz som zhrešil, Pane, odpusť mi. (malá poklona)
Pane a Vládca môjho života, odním odo mňa ducha znechutenosti, nedbalosti, mocibažnosti a prázdnych rečí.
Daruj mne, svojmu služobníkovi, ducha miernosti, poníženosti, trpezlivosti a lásky.
Áno, Pane a Kráľu, daj, aby som videl vlastné prehrešenia a neposudzoval svojho brata, lebo ty si požehnaný na veky vekov. Amen. (veľká poklona)
Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Pane, zmiluj sa. (12x)
Potom nasleduje táto modlitba:
Bože a Pane mocností, Tvorca celého sveta, pre milosrdenstvo tvojej nenapodobiteľnej veľkodušnosti si zoslal svojho jednorodeného Syna, nášho Pána Ježiša Krista, aby zachránil náš rod. Úctyhodným Krížom si roztrhal dlžobný úpis našich hriechov, a tak si zvíťazil nad kniežatstvami a mocnosťami temnoty. Ty sám, Vládca, milujúci človeka, prijmi aj tieto ďakovné a prosebné modlitby nás hriešnych, osloboď nás od každého zhubného a temného prehrešenia a od všetkých viditeľných i neviditeľných nepriateľov, ktorí sa nám usilujú ublížiť. Prikovaj naše telá k bázni pred tebou a neodkloň naše srdcia k zlým slovám alebo myšlienkam, ale tvojou láskou zraň naše duše. Nech k tebe ustavične vzhliadame a nech nás vedie tvoje svetlo, aby sme pozerali na teba, neprístupné a večné svetlo a vzdávali tak neprestajnú chválu a vďaku tebe, Otcovi, ktorý nemá počiatku, spolu s tvojím jednorodeným Synom i s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom, teraz i vždycky i na veky vekov. A**men.
Kňaz: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe.**
Ľud: Sláva Otcu i Synu, i Svätému Duchu. I teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen. Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.**
Malé prepustenie: Kristus, náš pravý Boh, na prosby svojej prečistej matky, našich prepodobných a bohonosných otcov i všetkých svätých, nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás.
Amen.
Ak sa nemodlí kňaz, berieme: Sláva, i teraz. Pane, zmiluj sa (3x) Požehnaj.**
Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. A**men.
