Náš prepodobný otec Partenios, lampsacký biskup
Meno tohto muža, ktorý sa narodil okolo roka 240 v meste Melitopolis v maloázijskej provincii Mýsia ako syn diakona Christofora, znamená v preklade z gréčtiny Panenský. Hoci v detstve nedostal takmer nijaké vzdelanie, predsa sa vyznal vo Svätom písme a viedol hlboký duchovný život. Rád lovil ryby, aby ich potom predal a peniaze rozdal chudobným. Vo svojich osemnástich rokoch začal z Božej milosti vzývaním mena Ježiša Krista oslobodzovať ľudí od démonov a robiť viaceré divy, takže sa dosť rýchlo stal všeobecne známym. Z uvedeného dôvodu si ho predvolal melitopolský biskup Filip. Keď zistil, že chýr je pravdivý, poskytol Parteniovi potrebné vzdelanie a udelil mu kňazskú vysviacku. Aj v tomto novom postavení pokračoval Partenios v konaní divov.
Raz napríklad stretol na ceste človeka, ktorému akýsi mladík vypichol oko. Partenios vložil oko na pôvodné miesto, prepláchol ho vodou a do troch dní úplne vyzdravelo. Inokedy prišla k nemu žena, ktorá trpela neznesiteľnými bolesťami. Svätec urobil na jej čele znamenie kríža a bolesti ju okamžite opustili. Neskôr sa vybral navštíviť chorého človeka a neďaleko domu istého veľmoža naň zaútočil veľký pes, ktorý sa odtrhol z reťaze. Svoje predné laby vyložil biskupovi na plecia a chcel mu zahryznúť do tváre. Partenios mu dýchol do papule v tvare kríža a pes okamžite zdochol.
Keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel Achilleios, arcibiskup mesta Kyzikos, pozval Partenia k sebe a vysvätil ho za biskupa pre Lampsakos. V tom čase bolo toto mesto takmer úplne pohanské, no vďaka Parteniovi sa situácia rýchlo menila, a napokon prakticky všetci obyvatelia zanechali modlárstvo. Vtedy Partenios navštívil cisára svätého Konštantína Veľkého (306 – 327, samostatne 324 – 327, liturgická pamiatka 21. mája) a získal od neho nielen písomné povolenie na zbúranie pohanských obetísk, ale tiež nemalé finančné prostriedky na výstavbu kresťanských chrámov. Po návrate do Lampsaka dal vztýčiť uprostred mesta veľkolepú katedrálu, pričom vlastnými rukami pomáhal pri jej výstavbe. Vtedy jedinou modlitbou vzkriesil z mŕtvych Eutycha, ktorého počas stavebných prác prešiel voz ťahaný volmi a rozdrvil mu takmer všetky kosti. Keď to ľudia videli, začali k Parteniovi prinášať svojich telesne i duševne chorých a biskup všetkých uzdravil. Bola medzi nimi aj Dafné, dcéra istého Dionýza z cisárskeho rodu, ktorú v priebehu troch dní oslobodil od nečistého ducha.
Na tomto mieste hodno spomenúť aspoň niektoré spomedzi divov, ktoré svätý Partenios urobil. Oslobodil od nečistého ducha Agalmatiu, dcéru smyrnianskeho kniežaťa Mammalia, ktorej vychádzala z úst pena. Pomohol významnej žene Zoé, ktorú trápil duch nevery. Vyhnal démona z Alexandry z mesta Arisba ležiacom na ostrove Lesbos, ktorá niekedy syčala sťa had a umŕtvovala okolostojacich. Postavil na nohy vojaka Axana, ktorý bol úplne ochrnutý. Keď ho poumýval vodou a pomodlil sa, muž bol v poriadku. Uzdravil Euchereiu, manželku veľmoža Agapéta, keď jej dal vypiť olej. Vzkriesil z mŕtvych mladíka Maxima z mesta Béssa, ktorý bol služobníkom jedného z diakonov. Uzdravil diakonku Teofilu a dievčinu Rufínu, obidve z obce Asermion, ktoré boli ochrnuté. Uzdravil chlapca Thelasia, ktorý bol mentálne retardovaný.
Raz sa Partenios vybral do provincie Trácia a vošiel do mesta Hérakleia, kde navštívil vážne chorého biskupa Hypatia. Keď uňho nocoval, Boh mu prezradil príčinu biskupovej choroby: V dôsledku svojej ziskuchtivosti si Hypatios prisvojil peniaze určené pre chudobných. Na druhý deň ráno Partenios povedal biskupovi: „Vstaň, veľký hierarcha, veď teba nedrží vo svojej moci telesná choroba, ale si trestaný pre svoju duševnú nemoc. Zbav sa jej a budeš zdravý.“ Hypatios si zavolal ekonóma, nechal sa odniesť do chrámu svätej Glykérie (liturgická pamiatka 13. mája) a tam všetky peniaze, o ktoré predtým ukrátil chudobných, rozdal. Boh prijal jeho pokánie a daroval mu zdravie.
Partenios zomrel 7. februára 318 v Lampsaku, kde ho biskupi susedných miest pochovali s mimoriadnou úctou. Nepochybne aj dnes môže ľuďom vyprosiť u Boha telesné i duševné zdravie.
Autor: ThLic. Marcel Gajdoš