Svätý Meletios, antiochijský arcibiskup
Pochádzal zo slávneho rodu z Meletíny v Arménsku. Pre svoju láskavosť bol zvolený za biskupa v Sebaste. Odtiaľ ho čoskoro vyhnali. A on odišiel do sýrskej púšte. V roku 331 zavrhli ariáni antiochijského patriarchu Eustatia a nastolili svojho biskupa. Toho pravoverní katolíci neuznávali. Ariánom sa vyhýbali. Roku 361 zosadili ariáni svojho biskupa a spoločne s katolíkmi zvolili za patriarchu Meleta. Cisár Konštancius voľbu potvrdil. No časť pravoverných katolíkov nového biskupa neuznávala, pretože bol zvolený heretikmi.
Ariáni si mysleli, že sa Melet pridá na ich stranu, ale pomýlili sa. Raz kázal o presvätej Trojici a dokazoval, že Syn je rovnakej podstaty ako Otec. V chráme nastal veľký šum. Archidiakon mu dokonca položil ruku na ústa, aby nemohol ďalej hovoriť. V tedy Meletius zdvihol hore tri prsty. Dva z nich zložil a jeden zdvihol, aby znázornil pravdu, že sú tri Božské osoby, ale len jeden Boh. Archidiakon chcel zamedziť aj tomu, tak biskupovi uvoľnil ústa a chytil ho za ruku. V tej chvíli Meletius zvolal: "A tieto tri sú jedno." Po 30 dňoch v tejto funkcii bol Meletius vyhnaný z Antiochie. Za patriarchu bol zvolený heretik Euzoj. Pretože pravoverní katolíci, ktorí Meleta neuznávali, si tiež zvolili patriarchu, boli v meste traja biskupi.
Keď nastúpil cisár Julián Apostata, tešil sa rozkolu v Antiochii. Preto dovolil, aby sa Meletius roku 362 vrátil do mesta. Biskupovi privrženci ho privítali s radosťou. Celý Východ ho považoval za jediného právoplatného patriarchu.
Vo svojej funkcii bojoval Meletius s rozmáhajúcim sa pohanstvom, ktoré Julián podporoval. Preto ho cisár poslal do vyhnanstva, ktoré netrvalo dlho, lebo Julián čoskoro zomrel.
Cisár Valens, ktorý bol ariánom, chcel získať patriarchu na svoju stranu, ale nepodarilo sa mu to. A tak ho roku 372 poslal do vyhnanstva. Keď sa to ľudia dozvedeli, bežali k vozu, na ktorom biskupa odvážali, a začali kameňovať cisárskeho zástupcu. Patriarcha ho však prikryl svojim plášťom, a tak ho vlastne zachránil.
Po smrti cisára Valensa nastali pokojné časy. Meletius sa mohol roku 379 vrátiť do Antiochie. Bol privítaný s jasotom. V meste sa snažil nastoliť jednotu medzi rozdelenými katolíkmi. Svojmu pravovernému katolíckemu protibiskupovi Pavlínovi navrhol, aby pásli svoje stádo spoločne, a aby sa po smrti jedného z nich stal patriarchom ten druhý. Pavlín navrh prijal. Tým sa rozkol skončil. Roku 381 bol zvolaný do Carihradu II. všeobecný snem. Meletius sa ho zúčastnil. Bol jeho predsedom. Čoskoro po otvorení koncilu však zomrel. Pochovali ho v Chráme Svätých apoštolov. Jeho pohreb bol veľmi slávnostný. Rok po smrti boli jeho pozostatky prenesené do Antiochie.
Zdroj: Čížek, A.: Synaxár životy svätých. Spolok b. P.P. Gojdiča : Prešov, 1998. ISBN 80-967341-1-3.