Svätí mučeníci Fótios a Anikét
Mená dnešných svätcov sú gréckeho pôvodu: Anikét znamená „Nepremožiteľný“ a Fótios „žiarivý“. Anikét a jeho synovec Fótios pochádzali z Nikomédie. Ako o ich mučeníctve rozpráva legenda, keď prišiel do Nikomédie cisár Dioklecián a odvracal od kresťanstva obyvateľov mesta, vystúpil proti nemu Fótios, ktorý pochádzal zo vznešeného rodu. Nasledovalo kruté mučenie, ktoré Fótiovi zázrakom neuškodilo. Ani hladné levy, ani ostré kamene, dokonca ani kat, ktorému stŕpla ruka. Keď to videl Anikét, ponáhľal sa ku synovcovi a s radosťou ho objal. Aj Anikéta zajali a kruto mučili, no ani jemu sa nestalo nič. Nakoniec ich hodili do žeravej pece, kde skonali. Ich telá pochovali na polostrove Daphnusa v Egejskom mori. Mučenícku smrť podstúpili v roku 305 alebo 306. V dnešný deň ich spomína aj Rímske martyrológium.
Jeho meno má latinský pôvod a znamená „najväčší“.
Maxim Vyznávač, najvýznamnejší teológ siedmeho storočia, pochádzal zo vznešenej rodiny a narodil sa v roku 580 pravdepodobne v Konštantínopole.
Po dôkladnom štúdiu začal svoju politickú kariéru. Stal sa sekretárom cisára Herakleia. Avšak okolo roku 613 sa ako obyčajný mních utiahol do Chryzopolisu, v súčasnosti je to mestská časť Istanbulu, a neskôr do Kyzika, v súčasnosti turecké mesto Erdek.
Pred prenikajúcimi Peržanmi Maxim utiekol najskôr na Krétu, Cyprus a potom do Afriky (628/630). Tu bol už známy vďaka svojim rôznym spisom. Po svojom príchode sa aktívne zapojil do boja proti zástancom monoteletizmu. V roku 645 viedol v Kartágu vedeckú rozpravu s bývalým konštantínopolským patriarchom Pyrrhom I. Krátko na to sa vydal do Ríma, kde sa zúčastnil Lateránskej synody (649). Zvolal ju pápež Martin I. a odsúdila monoteletizmus.
V roku 653 dal byzantský cisár Konstans II. pápeža Martina I. i Maxima uväzniť a obvinil ich z vlastizrady. Po procese z roku 655 Maxima vyhnali do Bizye v Trácii.
Keď o sedem rokov neskôr znova odmietol súhlasiť s cisárovým ediktom, ktorý zakazoval akékoľvek rozpravy o monoteletizme, vyrezali mu jazyk, odťali pravú ruku a poslali ho s jeho žiakmi do vyhnanstva v Lazike. Tam, v pevnosti Schemarion pri Čiernom mori, 13. augusta 662 zomrel.
Maxim zanechal okolo 90 spisov, ktoré bezprostredne odzrkadľujú jeho myšlienky. Hoci mu väzenie a vyhnanstvo zabránili v ďalšej tvorbe, došlo k veľkému rozšíreniu jeho diel.
Základom jeho mystickej a špekulatívnej teológie je Kristus. Maximovo myslenie ukazuje zriedkavú vyváženosť pri riešení ťažkých problémov. Je typicky byzantské svojou odvážnou a detailnou špekuláciou, ale aj rímske – trvalým prepojením so skutočnosťou a bdelým zmyslom pre Cirkev.
Dnešný deň je spomienkou na prenesenie jeho pozostatkov do Konštantínopolu.