Žalm 17
Milujem ťa, Pane, moja sila; * Pane, opora moja, útočište moje, osloboditeľ môj.
Bože môj, moja pomoc, tebe dôverujem; * ty si môj štít, sila mojej spásy a môj ochranca.
Vzývať budem Pána, lebo jemu patrí chvála, * a budem zachránený pred nepriateľmi.
Obkľúčilo ma smrtiace vlnobitie * a vydesili zlostné prívaly.
Ovinuli ma povrazy záhrobia, * zovreli ma osídla smrti.
V úzkosti som vzýval Pána * a volal som ku svojmu Bohu.
Zo svojho chrámu počul môj hlas * a moje volanie pred jeho tvárou preniklo k jeho sluchu.
Zem sa pohýbala a zachvela; vrchy sa otriasli a pohli v základoch, * lebo vzplanul hnevom.
Dym sa mu valil z nozdier a spaľujúci oheň z jeho úst, * vyletúvali z neho žeravé uhlíky.
Znížil nebesia a zostúpil: * čierne mračno pod jeho nohami.
Zasadol na cheruba a vzlietol, * vznášal sa na krídlach vetrov.
Temnotami sa celkom zahalil * a stánok si urobil z čierňavy vôd a oblakov.
Pred žiarou jeho tváre mraky lietali, * ľadovec a žeravé uhlie.
Pán z neba zahrmel a zaznel hlas Najvyššieho: * ľadovec a žeravé uhlie.
Vyslal šípy a rozprášil ich, * vrhol blesky a zmietol ich.
Otvorili sa hlbočiny vôd * a základy zeme sa odkryli.
Pred tvojou hrozbou, Pane, * pred víchricou tvojho hnevu.
Z výsosti čiahol rukou a chytil ma * a vyzdvihol ma zo stredu hlbokých vôd.
Vytrhol ma z rúk mojich premocných nepriateľov, * z rúk tých, čo ma nenávideli a boli silnejší ako ja.
Napadli ma v môj deň nešťastný, * ale Pán mi bol podperou.
Vyviedol ma na miesto priestranné, * zachránil ma, lebo si ma obľúbil.
Za moju spravodlivosť ma Pán odmení, * za to, že moje ruky sú čisté,
lebo som kráčal po cestách Pánových * a od svojho Boha som neodstúpil bezbožne.
Pred očami som mal všetky jeho príkazy * a jeho zákony som neodvrhol.
S ním som bol bez úhony * a uchránil som sa zločinu.
Za moju spravodlivosť ma Pán odmenil * lebo videl, že moje ruky sú čisté.
Voči svätému si svätý, * voči šľachetnému šľachetný,
voči úprimnému úprimný, * voči zvrhlému si neúprosný.
Pokorný ľud chrániš pred zánikom * a ponižuješ oči pyšných.
Ty, Pane, zapaľuješ moju pochodeň; * môj Boh rozjasňuje vo mne temnoty.
Na šíky nepriateľov zaútočím s tvojou pomocou; * a s pomocou svojho Boha hradby preskočím.
Božia cesta je čistá, * ohňom je vyskúšané slovo Pánovo.
On je ochrancom všetkých, * čo v neho dúfajú.
Veď kto je Boh okrem Pána? * Kto je skala okrem nášho Boha?
To Boh ma silou opásal * a moju cestu urobil nepoškvrnenou.
Mojim nohám dal rýchlosť jeleňa * a postavil ma na výšinu.
Ruky mi na boj vycvičil * a moje ramená napínajú luk kovový.
Dal si mi svoj štít záchranný, pravicou si ma podporil * a tvoja láskavosť ma urobila veľkým.
Mojim krokom si cestu uvoľnil * a moje nohy nepociťujú únavu.
Naháňal som svojich nepriateľov, až som ich dostihol, * a nevrátil som sa, kým som ich celkom nezničil.
Tak som ich zdrvil, že ani stáť nevládali, * popadali mi pod nohy.
Opásal si ma udatnosťou v boji * a vzbúrencov si uvrhol do môjho područia.
Ty si zahnal mojich nepriateľov na útek * a rozprášil si tých, čo ma nenávidia.
Kričali, nemal im kto pomôcť, * volali k Pánovi, ale on ich nevyslyšal.
Rozprášil som ich ako prach unášaný vetrom, * šliapal som po nich ako po blate uličnom.
Vytrhol si ma zo vzbury ľudu * a ustanovil za hlavu národov.
Slúži mi ľud, ktorý som nepoznal, * a poslúcha ma na jediné slovo.
O moju priazeň sa uchádzajú cudzinci; * cudzinci blednú od strachu a trasú sa vo svojich úkrytoch.
Nech žije Pán, nech je zvelebený môj Záchranca, * nech je vyvýšený Boh, moja spása.
Bože, ty si ma poveril odplatou a podmanil si mi národy; * ty si ma oslobodil od zlostných nepriateľov.
Povýšil si ma nad mojich odporcov * a vytrhol si ma z rúk násilníka.
Preto ťa, Pane, budem velebiť medzi národmi * a ospevovať tvoje meno žalmami.
Svojmu kráľovi dávaš veľké víťazstvá, * preukazuješ priazeň svojmu pomazanému, Dávidovi a jeho potomstvu až naveky.
Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:
Žalm 18
Nebesia rozprávajú o sláve Boha * a obloha hlása dielo jeho rúk.
Deň dňu o tom podáva správu * a noc noci to dáva na známosť.
Nie sú to slová, nie je to reč, * ktorá by sa nedala počuť.
Po celej zemi rozlieha sa ich hlas * a ich slová až po končiny sveta.
Tam hore vybudoval stan pre slnko * a ono z neho vychádza sťa ženích zo svojej komnaty
a raduje sa ako bežec * pred veľkými pretekmi.
Na jednom kraji neba sa vynára a uberá sa k druhému; * pred jeho žiarou sa nič ukryť nemôže.
Zákon Pánov je dokonalý, * osviežuje dušu.
Svedectvo Pánovo je hodnoverné, * dáva múdrosť maličkým.
Rozhodnutia Pánove sú správne, potešujú srdce. * Prikázania Pánove sú jasné, osvecujú oči.
Bázeň pred Pánom je úprimná, trvá naveky. * Výroky Pánove sú pravdivé a všetky spravodlivé.
Vzácnejšie sú než zlato, než veľký drahokam, * sladšie sú než med, než medové kvapky z plástu.
Tvoj služobník sa v nich vzdeláva; * veď kto ich zachováva, dostane hojnú odmenu.
Kto však vie o všetkých svojich poblúdeniach? * Očisť ma od chýb, ktoré si neuvedomujem,
a svojho služobníka zachráň od pýchy, * aby ma neovládala.
Tak budem bez škvrny * a čistý od veľkého hriechu.
Nech sa ti páčia slová mojich úst * i rozjímanie môjho srdca pred tvojou tvárou.
Pane, ty si moja pomoc * a môj vykupiteľ.
Žalm 19
Nech ťa vyslyší Pán v čase súženia, * nech ťa ochráni meno Boha Jakubovho.
Nech ti pošle pomoc zo svätyne * a nech ťa bráni zo Siona.
Nech si spomenie na všetky tvoje obetné dary * a tvoja žertva nech mu je príjemná.
Nech ti dá, za čím tvoje srdce túži, * a nech vyplní každý tvoj zámer.
Budeme sa tešiť z tvojho víťazstva a v mene nášho Boha dvíhať zástavy. * Nech Pán splní všetky tvoje priania.
Teraz viem, že Pán zachráni svojho pomazaného; vyslyší ho zo svojho svätého neba, * zachráni ho mocou spásonosnej pravice.
Na vozy sa spoliehajú jedni, druhí na kone, * ale my vzývame meno Pána, nášho Boha.
Oni sa zrútia a padnú, * my však stojíme na nohách.
Pane, daj vždy víťaziť kráľovi * a nás vyslyš, kedykoľvek ťa budeme vzývať.
Žalm 20
Pane, z tvojej sily sa kráľ raduje * a veľmi sa teší z tvojej spásy.
Vyplnil si túžbu jeho srdca * a prosbu jeho perí si neodmietol.
Vyšiel si mu v ústrety s požehnaním, * na jeho hlavu si vložil korunu z rýdzeho zlata.
Prosil si od teba život a ty si mu ho daroval, * život dlhý, navždy, naveky.
Veľká je jeho sláva, lebo mu pomáhaš, * ozdobuješ ho velebou a nádherou.
Robíš z neho požehnanie pre všetky veky, * blažíš ho radosťou pred svojou tvárou.
Na Pána sa kráľ spolieha; * neskláti sa, veď pomoc Najvyššieho je pri ňom.
Tvoja ruka zastihne všetkých tvojich nepriateľov, * tvoja pravica nájde tých, čo ťa nenávidia.
Urobíš ich ohnivou pecou, * keď sa zjaví tvoja tvár;
Pán ich pohltí vo svojom hneve * a strávi ich oheň.
Vyhubíš ich rod zo zeme * a ich potomstvo spomedzi ľudí.
Lebo proti tebe snuli zlo * a vymýšľali úklady, ale nič nezmôžu.
Lebo ich obrátiš na útek, * svoj luk namieriš na ich tvár.
Povstaň, Pane, vo svojej sile * a my budeme ospevovať a oslavovať tvoju moc.
Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:
Žalm 21
Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? * Slová môjho náreku sú ďaleko od toho, kto by ma zachránil.
Bože môj, volám vo dne, a nečuješ; * volám v noci, a nenachádzam pokoja.
A predsa ty si svätý, * ty tróniš na chválach Izraela.
V teba dúfali naši otcovia; * dúfali a vyslobodil si ich.
Ku tebe volali a boli spasení, * v teba dúfali a zahanbení neboli.
No ja som červ, a nie človek, * ľuďom som na posmech a davu na opovrhnutie.
Vysmievajú sa mi všetci, čo ma vidia, * vykrúcajú ústa a potriasajú hlavou.
“Úfal v Pána, nech ho vyslobodí, * nech ho zachráni, ako ho má rád.”
Veď ty si ma vyviedol z lona * a na prsiach matky si mi dal spočinúť.
Od samého zrodu som odkázaný na teba. * Ty si môj Boh, odkedy ma mať povila.
Nevzďaľuj sa odo mňa, lebo sa blíži ku mne nešťastie * a nieto, kto by mi pomohol.
Obkľučuje ma stádo juncov, * obstupujú ma býky z Bášanu.
Otvárajú na mňa svoje papule * ako lev, čo plieni a reve.
Rozlievam sa sťa voda * a uvoľňujú sa vo mne všetky kĺby.
Srdce mi mäkne ako vosk * a topí sa mi v útrobách.
Podnebie mi vysychá ako črepiny * a jazyk sa mi lepí k hrtanu.
Do prachu smrti ma odvádzaš. * Obkľučuje ma svorka psov, obstupuje ma tlupa zlosynov.
Prebodli mi ruky a nohy, * môžem si spočítať všetky svoje kosti.
Lež oni si ma premeriavajú a skúmajú; * delia si moje šaty a o môj odev hádžu lós.
Ale ty, Pane, nevzďaľuj sa odo mňa, * ty, moja sila, ponáhľaj sa mi na pomoc.
Chráň mi dušu pred kopijou * a môj život pred pazúrmi psov.
Vysloboď ma z tlamy levovej, * mňa úbohého chráň pred rohmi byvolov.
Tvoje meno chcem zvestovať svojim bratom * a uprostred zhromaždenia chcem ťa velebiť.
Chváľte Pána, vy, ktorí sa ho bojíte, * oslavujte ho, všetci Jakubovi potomci.
Nech majú pred ním bázeň všetky pokolenia Izraelove, * veď on nepohŕda, ani neopovrhuje nešťastným chudákom;
ani svoju tvár neodvracia od neho, * lež vyslyší ho, keď volá k nemu.
Tebe patrí moja chvála vo veľkom zhromaždení * a svoje sľuby splním pred tvárou tých, čo sa boja Pána.
Chudobní sa najedia a budú nasýtení a Pána budú chváliť tí, čo ho hľadajú: * “Naveky nech žijú ich srdcia!”
Pána budú spomínať a k nemu sa obrátia všetky zemské končiny, * jemu sa budú klaňať všetky rodiny národov.
Veď Pánovo je kráľovstvo, * on panuje nad národmi.
Jemu jedinému sa budú klaňať všetci, čo spia pod zemou; * pred jeho tvárou padnú na zem všetci, čo zostupujú do prachu.
Aj moja duša bude preňho žiť * a jemu bude slúžiť moje potomstvo.
Budúcim pokoleniam sa bude rozprávať o Pánovi * a jeho spravodlivosť budú ohlasovať ľudu, ktorý sa narodí: “Toto urobil Pán.”
Žalm 22
Pán je môj pastier, nič mi nechýba: * pasie ma na zelených pašienkach.
Vodí ma k tichým vodám, * dušu mi osviežuje.
Vodí ma po správnych chodníkoch, * verný svojmu menu.
I keby som mal ísť tmavou dolinou, * nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou.
Tvoj prút a tvoja palica, * tie sú mi útechou.
Prestieraš mi stôl pred očami mojich protivníkov. * Leješ mi olej na hlavu a kalich mi napĺňaš až po okraj.
Dobrota a milosť budú ma sprevádzať * po všetky dni môjho života.
A budem bývať v dome Pánovom * mnoho a mnoho dní.
Žalm 23
Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa, * okruh zeme aj tí, čo bývajú na ňom.
Veď on sám položil jeho základy na moriach * a upevnil ho na vodách.
Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, * kto smie stáť na jeho mieste posvätnom?
Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté, * čo nedvíha svoju dušu k márnosti a neprisahá falošne.
Taký dostane požehnanie od Pána * a odmenu od Boha, svojho spasiteľa.
To je pokolenie tých, čo ho hľadajú, * čo hľadajú tvár Boha Jakubovho.
Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré, * lebo má vstúpiť kráľ slávy.
Kto je ten kráľ slávy? * Pán silný a mocný, Pán mocný v boji.
Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré, * lebo má vstúpiť kráľ slávy.
Kto je ten kráľ slávy? * Pán zástupov, to je ten kráľ slávy.
Sláva: I teraz: