V piatok na šiestej hodinke:

Čítanie z Knihy proroka Izaiáša (7,1 – 14a)

V dňoch Achaza, syna Joatamovho, syna Oziášovho, kráľa júdskeho, Rasin, kráľ Aramu, a Peqah, syn Romeliášov, kráľ izraelský, vytiahli do boja proti Jeruzalemu, ale nevládali ho zdolať. Keď zvestovali Dávidovmu domu: „Aram táborí v Efraimsku, chvelo sa jeho srdce a srdce jeho ľudu tak, ako sa chvejú stromy lesa od vetra. A Pán riekol Izaiášovi: „Choď naproti Achazovi ty i tvoj syn Šeárjášúb až po koniec vodovodu Horného rybníka, na cestu poľa práčov, a povedz mu: Daj pozor a buď spokojný, neboj sa a srdce nech ti nechabne pre tie dve dymiace ohorené hlavne, pre zúrivý hnev Rasina a Aramu a Romeliášovho syna. Preto, že sa Aram a Efraim a Romeliášov syn uzniesli proti tebe, hovoriac: „Tiahnime do Júdska a podesme ho, strhnime ho k sebe a ustanovme v ňom za kráľa Tábelovho syna!“ Toto hovorí Pán, Jahve: „Nestane sa tak a nebude tak, lebo hlavou Aramu je Damask a hlavou Damasku Rasin. O šesťdesiatpäť rokov bude Efraim zlomený, nebude národom. Hlavou Efraimu je Samária a hlavou Samárie Romeliášov syn. Ak neuveríte, veru neobstojíte.“ Pán znovu takto prehovoril k Achazovi: „Žiadaj si znamenie od Pána, svojho Boha, či už hlboko v podsvetí a či hore na výsostiach! Ale Achaz vravel: Nebudem žiadať a nebudem pokúšať Pána. Riekol teda (Izaiáš): „Počujteže, dom Dávidov! Či vám je málo obťažovať ľudí, že obťažujete ešte aj môjho Boha? Preto vám sám Pán dá znamenie.

V piatok na liturgii vopredposvätených darov:

Čítanie z knihy Genezis (5,32 – 6,8)

Keď mal Noe päťsto rokov, narodili sa mu Sem, Cham a Jafet. Keď sa ľudia začali na zemi množiť a keď sa im narodili dcéry, Boží synovia videli, že ľudské dcéry sú pekné, a brali si z nich za ženy, koľko len chceli. A Pán povedal: „Môj duch neostane dlho v ľuďoch (pre ich poblúdenie), lebo sú len telo. Ich dní bude iba stodvadsať rokov.“ V tom čase boli na zemi obri – ba aj neskôr –, a keď Boží synovia obcovali s ľudskými dcérami, ony im rodili obrov. To sú hrdinovia dávnych čias, slávni mužovia. Keď Pán videl, že ľudská neresť na zemi je veľká a že všetko zmýšľanie ich srdca je ustavične naklonené na zlé, Pán oľutoval, že stvoril človeka na zemi. Bol skormútený v srdci a povedal: „Vyničím zo zemského povrchu ľudí, ktorých som stvoril: človeka i zvieratá, plazy i nebeské vtáctvo, lebo ľutujem, že som ich urobil.“ Iba Noe našiel milosť u Pána.

Čítanie z Knihy prísloví (6,20 – 7,1)

Synu, zachovaj prikázania svojho otca a nepohŕdaj naučením svojej matere! Priviaž si ich navždy na srdce, oviň si ich vôkol hrdla! Keď (niekam) pôjdeš, budú ťa viesť, keď budeš odpočívať, budú strážiť nad tebou, keď sa zobudíš, budú ťa sprevádzať. Lebo prikázanie je lampášom a naučenie svetlom (je) a cestou života (sú) prekáravé (slová, aby si sa pridŕžal) náuky, aby ťa zavarovali od zlej ženy, od úlisného jazyka cudzinky. Nedychti vo svojom srdci po jej peknote a nedaj sa lapiť jej mihalnicami! Veď za pobehlicu je vari peceň chleba dosť, lež žena, (čo má) muža, na prevzácny život poľuje. Či môže človek oheň vo svojom lone prenášať, a nespáliť si odev?! Alebo môže človek chodiť po žeravej pahrebe, a nohy si nepopáliť?! Nuž tak (povodí sa) tomu, kto vchádza k žene svojho blížneho: nebude bez trestu, nech by sa jej dotkol ktokoľvek. Neopovrhujú zlodejom, ktorý ukradne, aby sa nasýtil, keď hladoval; a keď ho chytia, nahradí sedemnásobne, dá celý majetok svojho domu. Ale kto cudzoloží so ženou, ten rozum potratil, (iba) kto strmhlav sa rúti do skazy ten (také niečo) urobí. Stihne ho pohroma a potupa a jeho hanbu (z neho) nik nezotrie. Lebo žiarlivosť rozzúri muža, nedá sa uprosiť v deň odplaty. Nedá sa uchlácholiť kadejakým výkupným a neuspokojí sa, ani keby si (ho) neviem akými darmi zahŕňal. Zachovaj moje slová, syn môj, a moje prikázania si uchovaj! Syn môj, uctievaj si Pána a dôveruj mu, neboj sa iného okrem jeho.

Prvé a druhé nájdenie úctyhodnej hlavy svätého a slávneho Pánovho proroka, predchodcu a krstiteľa Jána.

Iz 40, 1-3. 9a-e. 41, 17d-18. 45, 8a-d. 48, 20b-21b. 54,1 Takto hovorí Pán: „Potešujte, potešujte môj ľud, hovorí Boh. Kňazi, hovorte k srdcu Jeruzalema a povzbudzujte ho, že sa rozmnožila jeho poníženosť. Veď jeho hriech je zničený, lebo dostal z Pánovej ruky dvojnásobne za svoje prehrešenia. Hlas volajúceho na púšti: «Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte chodníky nášmu Bohu!» Ty, ktorý ohlasuješ dobrú správu Sionu, vystúp na vysoký vrch! Ty, ktorý ohlasuješ dobrú správu Jeruzalemu, pozdvihni mocne svoj hlas! Vystúpte, nebojte sa! Ja som Pán, Boh, ja vypočujem chudobných, ja som Boh Izraela, neopustím ich, ale na vrchoch otvorím rieky a uprostred polí pramene, z púšte urobím lúku, z vyprahnutej zeme pramene vôd. Nech sa zhora veselí nebo, nech z oblakov prší spravodlivosť! Nech zažiari zem a vydá milosrdenstvo a zároveň nech zažiari spravodlivosť! Ohlasujte to veselým hlasom a nech je to počuť, hlásajte to až do končín zeme. Hovorte, že Pán vykúpil svojho služobníka Jakuba a keď vysmädnú na púšti, vyvedie pre nich vodu zo skaly. Veseľ sa, neplodná, ktorá si nerodila, krič a volaj, ktorá si nemala bolesti, lebo opustená má viac detí ako vydatá.“

Mal 3, 1-3a. 5-7a. 12a. 17a. 18b. 4, 4-6 Takto hovorí Pán, Vševládca: Hľa, ja posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on ti pripraví cestu. A príde do svojho chrámu Pán, ktorého vy hľadáte. Kto však znesie deň jeho príchodu? Veď on vstúpi ako roztápajúci oheň, ako zelina práčov, a bude roztápať a čistiť, ako sa roztápa a čistí striebro a zlato. Priblíži sa k vám na súd a bude rýchlym svedkom proti čarodejníkom, cudzoložníkom, krivoprísažníkom a proti tým, ktorí oberajú nádenníka o mzdu, proti tým, ktorí páchajú násilie na vdovách a bijú päsťami siroty, proti tým, ktorí nespravodlivo súdia cudzinca a proti tým, ktorí sa ho neboja, hovorí Pán, Vševládca. Lebo ja som Pán, váš Boh, a nemením sa, ale vy, Jakubovi synovia, ste sa odklonili od Zákona a nezachovali ste ho. Preto sa obráťte ku mne a ja sa obrátim k vám, hovorí Pán, Vševládca; a budú vás blahoslaviť všetky národy. A pochopíte, že ja som Pán, ktorý vidí rozdiel medzi spravodlivým a nespravodlivým v deň, keď urobím zisk pre tých, čo ma milujú. Poznajte teda a pamätajte na zákon Mojžiša, môjho služobníka, ktorý vám uložil na Horebe, na príkazy a nariadenia pre celý Izrael. A hľa, ja vám pošlem Eliáša Tesbana, skôr než príde Pánov deň, veľký a slávny. On nasmeruje srdce otca k synovi a srdce človeka k svojmu blížnemu, aby som pri príchode celkom nedoráňal zem, hovorí Pán, Vševládca, Boh, Izraelov Svätý.

Múd 4, 7. 16a. 17a. 19b-20. 5, 1-7 Spravodlivý, aj keď zomrie predčasne, bude na mieste pokoja. Zomierajúci spravodlivý odsúdi živých nespravodlivých. Uvidia totiž koniec múdreho, no nepochopia, čo s ním Pán zamýšľal. Strmlav ich pozráža, pričom ani nehlesnú, vykýva ich zo základov, do posledného budú opustení a v bolesti, budú trpieť a ich pamiatka bude zničená. Zbabelci začnú rozmýšľať nad svojimi hriechmi a ich neprávosti ich usvedčia z očí do očí. Vtedy spravodlivý bude stáť s veľkou odvahou pred tvárou tých, čo ho sužovali a neuznávali jeho námahy. Tí, ktorí to uvidia, budú zmätení veľkým strachom, a zmeravejú z neočakávanej záchrany. S ľútosťou si budú vravieť a v tiesni ducha budú vzdychať: „To je ten, z ktorého sme si kedysi robili posmech a znevažujúce príslovia. My hlupáci, jeho život sme považovali za šialenstvo a jeho koniec za potupný. A hľa, pripočítali ho medzi Božích synov a jeho údel je medzi svätými! Teda my sme zablúdili z cesty pravdy, nám nesvietilo svetlo spravodlivosti a nám nežiarilo Slnko. Naplnili sme sa chodníkmi neprávosti a záhuby, kráčali sme neprechodnou púšťou a nepoznali sme Pánove cesty."