Menlivé časti 12.6.

Vchod

...ty dávaš za pokrm svoje telo...

Tropár, 7. hlas Chlieb nadprirodzený, – po ktorom túžia anjeli i archanjeli, – dnes sa zjavuje na oltári – a dáva sa ľuďom za pokrm. – Aj my veríme v tvoje milosrdenstvo, – Kriste, Bože náš. – Uznávame, že sa ako Boh skrývaš pod viditeľnými spôsobmi. – Preto k tebe vrúcne voláme: – „Daj, aby sme ich dôstojne prijali – a s ich pomocou večnú slávu dosiahli.“

Kondák, 4. hlas Hľa, Kristus sa dáva všetkým za pokrm. – Poďte, pokloňme sa mu ako Bohu – v tejto sviatosti ukrytému – a s pokornou úctou volajme: – „Nezavrhni nás, Vládca, pre nedôstojné prijímanie. – Spáľ naše hriechy a spas naše duše.“

Prokimen, 4. hlas

Kŕmil ich jadrom pšeničným – a sýtil ich medom zo skaly.

Verš: Plesajte Bohu, ktorý nám pomáha.

Aleluja, 4. hlas

Verš: Oči všetkých sa s dôverou upierajú na teba a ty im dávaš pokrm v pravý čas.

Verš: Otváraš svoju ruku a dobrotivo nasycuješ všetko živé.

Namiesto Dôstojné

Zvelebuj, moja duša, Pána, ktorý nám dal svoje telo – za tajomný pokrm.

Druhé zvelebovanie sa dostalo do knihy omylom, spieva sa vždy len prvé.

Irmos, 2. hlas

Ty si naša túžba, naša sladkosť, – Slovo Božie, Synu Panny, Bože nad bohmi, – Pane, svätejší než všetci svätí. – Teba s Bohorodičkou velebíme.

Pričasten

Kto je moje Telo a pije moju Krv, – vo mne prebýva a ja v ňom, riekol Pán. Aleluja.