Ornament Ornament

Požehnaný Boh náš [v každom čase,] teraz i vždycky i na veky vekov. (ak nie je kňaz, prednášaj: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami.) Amen.

Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Kráľu nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy, * ktorý si všade a všetko naplňuješ, * poklad dobra a darca života, * príď a prebývaj v nás, * očisť nás od každej poškvrny * a spas, Dobrotivý, naše duše.

Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.

Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Pane, zmiluj sa. (12x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Poďte, pokloňme sa Kráľovi, nášmu Bohu.

Poďte, pokloňme sa Kristovi, Kráľovi, nášmu Bohu.

Poďte, pokloňme sa a padnime pred samým Pánom, Ježišom Kristom, Kráľom a Bohom naším.

Žalm 103

Dobroreč, duša moja, Pánovi; * Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký. – Odel si sa do slávy a veleby, * do svetla si sa zahalil ako do rúcha. – Nebesia rozpínaš ako stan, * nad vodami si buduješ komnaty. – Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch, * na krídlach vánku sa prechádzaš. – Vetry sú tvojimi poslami, * ohnivé plamene tvojimi služobníkmi. – Zem si postavil na jej základoch, * nevychýli sa nikdy, nikdy. – Oceán ju prikryl sťa odev, * nad vrchmi vody zastali. – Pred tvojou hrozbou odtiekli, * zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým. – Vybehli na vrchy, stiekli do údolia, * na miesto, ktoré si im vyhradil. – Položil si hranicu a neprekročia ju * ani viac nepokryjú zem. – Prameňom dávaš stekať do potokov, * čo tečú pomedzi vrchy – a napájajú všetku poľnú zver * aj divým oslom hasia smäd. – Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, * spomedzi konárov zaznieva ich pieseň. – Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy, * plodmi svojich diel sýtiš zem. – Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok * a byli, aby slúžila človeku. – Zo zeme vyvádzaš chlieb * i víno, čo obveseľuje srdce človeka; – olejom rozjasňuješ jeho tvár * a chlieb dáva silu srdcu človeka. – Sýtia sa stromy Pánove * aj cédre Libanonu, čo on zasadil. – Na nich si vrabce hniezda stavajú * a na ich vrcholcoch bývajú bociany. – Vysoké štíty patria kamzíkom, * v skalách sa skrývajú svište. – Na určovanie času si Mesiac utvoril; * Slnko vie, kedy má zapadať. – Prestieraš tmu a nastáva noc, * a povylieza všetka lesná zver. – Levíčatá ručia za korisťou * a pokrm žiadajú od Boha. – Len čo vyjde slnko, utiahnu sa * a ukladajú sa v svojich dúpätách. – Vtedy sa človek ponáhľa za svojím dielom, * za svojou prácou až do večera. – Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil. Zem je plná tvojho stvorenstva. – Tu more veľké, dlhé a široké, * v ňom sa hemžia plazy bez počtu, živočíchy drobné i obrovské. – Po ňom sa plavia lode * i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral. – Všetko to čaká na teba, * že im dáš pokrm v pravý čas. – Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú; * otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami. – Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú; * odnímaš im dych a hneď hynú, a vracajú sa do prachu. – Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené, * a obnovuješ tvárnosť zeme. – Pánova chvála nech trvá naveky; * zo svojich diel nech sa teší Pán. – Pozrie sa na zem a rozochvieva ju, * dotkne sa vrchov a ony chrlia dym. – Po celý život chcem spievať Pánovi * a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť.– Kiež sa mu moja pieseň zapáči; * a ja sa budem tešiť v Pánovi. – Nech zo zeme zmiznú hriešnici a zločincov nech už niet. * Dobroreč, duša moja, Pánovi. – Slnko vie, kedy má zapadať, * prestieraš tmu a nastáva noc. – Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Počas toho, ako ľud prednáša 103. žalm, kňaz sa modlí nasledujúce, tzv. svitilničné modlitby

Prvá modlitba

Pane, štedrý a milosrdný, plný dobra a trpezlivosti, zhliadni na našu modlitbu a prijmi hlas našich prosieb. Daj nám znamenie lásky, uveď nás na svoju cestu, aby sme kráčali v tvojej pravde. Naplň naše srdcia radosťou, aby sme mali bázeň pred tvojím svätým menom: lebo ty si veľký, ty robíš zázraky. Ty jediný si Boh a niet ti rovného medzi bohmi. Pane, mocný v milosti a dobrotivý v sile, pomáhaš, utešuješ a zachraňuješ všetkých, čo dúfajú v tvoje sväté meno.

Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Druhá modlitba

Pane, nekarhaj nás vo svojom rozhorčení a netrestaj nás vo svojom hneve, ale zaobchádzaj s nami podľa svojho milosrdenstva, lekár našich duší. Priveď nás do prístavu tvojej vôle, osvieť oči našich sŕdc na poznanie tvojej pravdy a daj nám zvyšok dnešného dňa i celý náš život prežiť bez hriechu a v pokoji pre modlitby Bohorodičky a všetkých svätých.

Lebo tvoja je vláda a tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Tretia modlitba

Pane, Bože náš, rozpomeň sa na nás hriešnych a nepotrebných služobníkov, keď vzývame tvoje sväté a poklonyhodné meno. Nezahanbi nás, lebo čakáme od teba milosti, ale daj nám všetko, o čo prosíme, na spásu a dovoľ nám, aby sme ťa milovali celým srdcom, mali bázeň pred tebou a vo všetkom konali tvoju vôľu.

Lebo ty si dobrý a človeka milujúci Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Štvrtá modlitba

Neutíchajúcimi piesňami a ustavičnými chválospevmi ťa ospevujú sväté anjelské mocnosti. Aj naše ústa naplň svojou chválou, aby ju vzdávali veľkoleposti tvojho svätého mena. Na príhovor Bohorodičky a všetkých svätých nám daj nasledovať ťa spolu so všetkými, ktorí žijú v opravdivej bázni pred tebou a zachovávajú tvoje prikázania.

Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Piata modlitba

Požehnaný si, Pane, Bože vševládny, ty poznáš myšlienky človeka, poznáš aj naše potreby a spĺňaš ich v oveľa väčšej miere, než prosíme alebo by sme sa nazdali. Láskyplný Kráľu, nadovšetko dobrý, dovoľ nám podľa množstva tvojej štedrosti s čistým svedomím vzývať tvoje sväté meno. A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého, a všetko vykonaj na náš úžitok podľa svojej prozreteľnosti.

Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Šiesta modlitba

Pane, Pane, svojou prečistou rukou udržiavaš všetko, si voči nám trpezlivý. Ty si sa kajal za našu zlobu. Rozpamätaj sa na svoju štedrosť a milosrdenstvo, navštív nás svojou dobrotou a daj nám aj vo zvyšku tohto dňa uniknúť pred rozmanitými nástrahami zlého. A milosťou svojho Svätého Ducha zachovaj náš život bezúhonný.

Skrze milosrdenstvo a lásku tvojho jednorodeného Syna, s ktorým si velebený, spolu s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Siedma modlitba

Veľký a obdivuhodný Bože, nevýslovnou dobrotou a nesmiernou múdrosťou riadiš všetko a dávaš nám pozemské dobrá ako záruku sľúbeného kráľovstva. Ty si dal, že sme sa v uplynutej časti dňa uchránili od zla. Daj, aby sme aj zostávajúcu zakončili bez poškvrny pred tvojou svätou slávou a ospevovali teba, nášho jediného, dobrého a láskyplného Boha.

Veď ty si náš Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Ôsma modlitba

Veľký, najvyšší Bože, jediný nesmrteľný, ktorý žiješ v neprístupnom svetle. Svojou premúdrosťou si všetko stvoril, oddelil si svetlo od tmy, slnko si ustanovil, aby vládlo dňu, mesiac a hviezdy, aby vládli noci. Nám hriešnym dovoľuješ v túto hodinu stáť pred tvojou tvárou vo vyznávaní a spievať ti večerný chválospev. Ty sám, láskyplný Vládca, učiň našu modlitbu ako kadidlo a prijmi ju ako ľúbeznú vôňu. Daj, aby nastávajúci večer a nasledujúca noc boli pokojné. Zaodej nás zbraňami svetla. Osloboď nás od nočného strachu, od všetkého, čo prichádza s tmou. A daj nám spánok, ktorý si daroval nám na upokojenie našej slabosti, zbavený všetkých nástrah diabla. Ach, Vládca, darca dobra, nech sa kajáme aj na lôžkach, spomínajúc aj počas noci tvoje meno. Nech osvietení tvojimi prikázaniami vstaneme s duchovnou radosťou oslavovať tvoju milosť. Prednášame modlitby a prosby tvojmu milosrdenstvu za naše hriechy a za všetkých ľudí. Navštív ich svojou láskou a na orodovanie Bohorodičky.

Lebo ty si Boh dobrý a láskavý k ľuďom, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša veľkú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (12x)

Sláva, i teraz: )

Modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (po každej prosbe)

Za pokoj zhora a za spásu našich duší modlime sa k Pánovi.

Za mier na celom svete, za blaho svätých Božích cirkví a za zjednotenie všetkých modlime sa k Pánovi.

Za tento svätý chrám a za tých, čo doň vstupujú s vierou, nábožnosťou a s Božou bázňou, modlime sa k Pánovi.

Za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, modlime sa k Pánovi.

Za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa metropolitu (povie meno), za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za ctihodných kňazov a diakonov v Kristovi, za všetko duchovenstvo a ľud modlime sa k Pánovi.

Za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu, modlime sa k Pánovi.

Za toto mesto (alebo Za túto obec alebo Za tento svätý dom), za všetky mestá, obce, krajiny a za tých, ktorí v nich podľa viery žijú, modlime sa k Pánovi.

Za priaznivé počasie, hojnosť plodov zeme a za pokojné časy modlime sa k Pánovi.

Za cestujúcich, chorých, trpiacich, zajatých a za ich záchranu modlime sa k Pánovi.

Za oslobodenie od všetkého nášho zármutku, hnevu a núdze modlime sa k Pánovi.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

18. katizma

Pane, zmiluj sa. (trikrát)

Sláva, i teraz:

Žalm 119

K Pánovi som volal vo svojom súžení * a on ma vyslyšal. – Osloboď ma, Pane, od Iživých perí * a od ľstivého jazyka. – Čo ti dať alebo čo ešte priložiť, * ty jazyk podvodný? – Ostré šípy bojovníka * a rozpálené uhlíky z borievčia. – Beda mi, že som vyhnancom v Mosochu * a bývam v stánkoch kedarských. – Už pridlho žijem s tými, * čo nenávidia pokoj. – Ale ja som za pokoj; * no kým ja o ňom hovorím, oni na mňa útočia.

Žalm 120

Svoj zrak upieram na vrchy: * príde mi odtiaľ pomoc? – Pomoc mi príde od Pána, * ktorý stvoril nebo i zem. – Nedovolí, aby sa ti noha zachvela, * nezdriemne ten, čo ťa stráži. – Nedrieme veru, ani nespí * ten, čo stráži Izraela. – Pán ťa stráži, Pán je tvoja záštita * po tvojej pravici. – Za dňa ťa slnko nezraní * ani mesiac za noci. – Pán ťa bude chrániť od všetkého zlého; * Pán ti bude chrániť život. – Pán bude chrániť tvoj odchod i príchod * odteraz až naveky.

Žalm 121

Zaradoval som sa, keď mi povedali: * „Pôjdeme do domu Pánovho.” – Naše nohy už stoja * v tvojich bránach, Jeruzalem. – Jeruzalem je vystavaný ako mesto * spojené v jeden celok. – Tam prichádzajú kmene, kmene Pánove, * aby podľa obyčaje Izraela velebili meno Pánovo. – Lebo sú tam súdne stolice, * stolice domu Dávidovho. – Pre Jeruzalem proste o pokoj: * „Nech sú bezpeční, čo ťa milujú. – Nech pokoj vládne vnútri tvojich hradieb * a istota v tvojich palácoch.” – Kvôli svojim bratom a priateľom * budem hovoriť: „Pokoj s tebou!” – Kvôli domu Pána, nášho Boha, * budem prosiť o šťastie pre teba.

Žalm 122

Oči dvíham k tebe, * čo na nebesiach prebývaš. – Ako oči sluhov hľadia na ruky svojich pánov, ako oči služobníc hľadia na ruky svojej panej, * tak hľadia naše oči na Pána, nášho Boha, kým sa nezmiluje nad nami. – Zmiluj sa, Pane, nad nami, zmiluj sa nad nami, lebo už máme dosť pohŕdania; * lebo naša duša má už dosť výsmechu boháčov a pohŕdania pyšných.

Žalm 123

Keby sa nás Pán nebol ujal, * nech to povie Izrael, – keby sa nás Pán nebol ujal, * keď ľudia povstali proti nám, – vari by nás živých boli prehltli, * keď proti nám blčala ich zúrivosť. – Vari by nás bola voda zaliala * a riava sa prevalila cez nás. – Vari by sa boli prevalili cez nás * rozbúrené vody. – Nech je velebený Pán, * že nás nevydal ich zubom za korisť. – Naša duša unikla ako vtáča * zo siete poľovníkov. – Slučka sa roztrhla * a my sme na slobode. – Naša pomoc v mene Pánovom, * ktorý stvoril nebo i zem.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 124

Tí, čo sa spoliehajú na Pána, sú ako vrch Sion: * nehýbe sa, trvá naveky. – Ako vrchy obklopujú Jeruzalem, * tak je Pán okolo svojho ľudu odteraz až naveky. – Veď žezlo ničomníka nedoľahne na krajinu spravodlivých, * aby spravodliví nevystierali ruky za neprávosťou. – Pane, dobre rob dobrým * a tým, čo majú srdce úprimné. – Ale tých, čo sa na zlé cesty spúšťajú, * Pán so zločincami zavrhne. Pokoj nad Izraelom!

Žalm 125

Keď Pán privádzal späť sionských zajatcov, * boli sme ako vo snách. – Ústa sme mali plné radosti * a jazyk plný plesania. – Vtedy sa hovorilo medzi pohanmi: * „Veľké veci urobil s nimi Pán.” – Veľké veci urobil s nami Pán * a máme z toho radosť. – Zmeň, Pane, naše zajatie * ako potoky na juhu krajiny. – Tí, čo sejú v slzách, * s jasotom budú žať. – Keď odchádzali, idúcky plakali * a osivo niesli na siatie. – No keď sa vrátia, vrátia sa s jasotom * a svoje snopy prinesú.

Žalm 126

Ak Pán nestavia dom, * márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú. – Ak Pán nestráži mesto, * nadarmo bdejú jeho strážcovia. – Zbytočne vstávate pred svitaním a líhate si neskoro v noci, vy, čo jete ťažko zarobený chlieb; * lebo on dáva svojim miláčkom spánok. – Hľa, Pánovým dedičným darom sú synovia, * jeho odmenou je plod lona. – Čím sú bojovníkovi šípy v ruke, * tým sú vám synovia z mladých liet. – Blažený muž, ktorý si nimi tulec naplnil: * neutrpí hanbu, keď bude rokovať s nepriateľmi v bráne.

Žalm 127

Blažení všetci, ktorí sa boja Pána, * ktorí kráčajú po jeho cestách. – Budeš jesť z práce svojich rúk; * blažený si a budeš sa mať dobre. – Tvoja manželka je sťa úrodný vinič * na stenách tvojho domu. – Tvoji synovia sú ako mládniky olivy * okolo tvojho stola. – Hľa, takto bude požehnaný človek, * ktorý sa bojí Pána! – Kiež ťa požehná Pán zo Siona * a budeš vidieť dobro Jeruzalema po všetky dni svojho života. – A budeš vidieť synov svojich synov. * Pokoj nad Izraelom!

Žalm 128

Často dorážali do mňa od mojej mladosti, * nechže povie Izrael: – Často dorážali do mňa od mojej mladosti, * a nič nezmohli proti mne. – Po mojom chrbte orali oráči, * ťahali dlhé brázdy. – Ale spravodlivý Pán * rozsekal postroje hriešnikov. – Nech s hanbou ustúpia * všetci, čo nenávidia Sion. – Nech sú sťa tráva na streche, * čo uschne prv, ako ju skosia. – Kosec si ňou nenaplní hrsť * ani viazač snopov náručie. – A čo idú okolo, nezavolajú: * „Pán vás požehnaj; žehnáme vás v mene Pánovom.”

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 129

Z hlbín volám k tebe, Pane; * Pane, počuj môj hlas. – Nakloň svoj sluch * k mojej úpenlivej prosbe. – Ak si budeš, Pane, v pamäti uchovávať neprávosť, * Pane, kto obstojí? – Ale ty si milostivý * a my ti chceme v bázni slúžiť. – Spolieham sa na teba, Pane, * moja duša sa spolieha na tvoje slovo; – moja duša očakáva Pána * väčšmi ako strážcovia dennicu. – Väčšmi ako strážcovia dennicu * nech očakáva Izrael Pána. – Lebo u Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie. * On sám vykúpi Izraela zo všetkých jeho neprávostí.

Žalm 130

Pane, moje srdce sa nevystatuje, * moje oči nehľadia povýšene. – Neženiem sa za veľkými vecami * ani za divmi pre mňa nedosiahnuteľnými. – Ale ja som svoju dušu * upokojil a utíšil. – Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí, * ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne. – Dúfaj, Izrael, v Pána * odteraz až naveky.

Žalm 131

Pane, pamätaj na Dávida * a na jeho veľkú ochotu, – že prisahal Pánovi * a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub: – „Do príbytku svojho domu nevkročím * ani sa neuložím na svoje lôžko; – svojim očiam nedoprajem spánku * ani svojim viečkam zdriemnutia, – kým nenájdem miesto pre Pána, * príbytok pre mocného Jakubovho Boha.” – Počuli sme, že archa je v Efrate, * a našli sme ju na jaarských nivách. – Vstúpme teda do Pánovho príbytku * a padnime k podnožke jeho nôh. – Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, * ty a archa tvojej všemoci. – Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti * a tvoji svätí nech plesajú. – Pre svojho služobníka Dávida * neodmietaj tvár svojho pomazaného. – Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; * je pravdivá, nikdy ju neodvolá: – „Potomka z tvojho rodu * posadím na tvoj trón. – Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu a moje príkazy, ktoré ich naučím, * aj ich synovia budú sedieť na tvojom tróne naveky.” – Lebo Pán si vyvolil Sion, * želal si mať ho za svoj príbytok: – To je miesto môjho odpočinku naveky; * tu budem bývať, lebo som túžil za ním. – Štedro požehnám jeho komory, * chlebom nasýtim jeho chudobných. – Jeho kňazov odejem do rúcha spásy * a svätí budú plesať v radosti. – Tu Dávidovej moci dám vypučať, * svojmu pomazanému pripravím svetlo. – Jeho nepriateľov hanbou zakryjem, * no na jeho hlave zažiari diadém.”

Žalm 132

Aké je dobré a milé, * keď bratia žijú pospolu. – Je to sťa vzácny olej na hlave, * čo steká na bradu, na Áronovu bradu, čo steká na okraj jeho rúcha. – Sťa rosa na Hermone, čo padá na vrchy sionské. * Tam Pán udeľuje požehnanie a život naveky.

Žalm 133

Zvelebujte Pána, všetci služobníci Pánovi, * čo bdiete v noci v dome Pánovom. – Zdvíhajte svoje ruky k svätyni * a zvelebujte Pána. – Nech ťa žehná Pán zo Siona, * ktorý stvoril nebo i zem.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz: )

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty vládneš a tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Potom: Pane, ja volám k tebe:, 1. hlas:

Žalm 140

Pane, ja volám k tebe, * vyslyš ma: Vyslyš ma, Pane. * Pane, ja volám k tebe, * vypočuj hlas môj. * Keď volám k tebe. * Vyslyš ma, Pane.

Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo * a pozdvihnutie mojich rúk * ako obeť večerná. * Vyslyš ma, Pane.

Bože, stráž nad mojimi rečami * a dozeraj na moje slová. – Nedovoľ, aby sa mi srdce naklonilo k zlému, * aby som sa dal na bezbožné skutky so zločincami a zasadal si s nimi na hostinách. – Nech ma radšej statočný človek uderí a priateľ pokarhá, * ale nech mi bezbožníci olejom nekropia hlavu na privítanie, – lebo tým by som sa stal * účastným na ich zločinoch. – Budú vydaní Božej spravodlivosti * a ľudia uznajú že moje slová boli pravdivé. – Ich kosti budú pohodené na okraji hrobu * ako kusy dreva a úlomky skál roztrúsené po zemi. – Ale moje oči sa obracajú k tebe, Pane a Bože môj, * k tebe sa utiekam, ochraňuj môj život. – Ochráň ma pred osídlom, čo mi nastrojili, * pred nástrahami zlých ľudí. – Nech bezbožní popadajú do vlastných sietí, * zatiaľ čo ja prejdem bezpečne pomimo.

Žalm 141

Zo všetkých síl volám k Bohu o pomoc, * hlasite prosím Boha o zľutovanie. – Predkladám mu svoje ťažkosti, * rozprávam mu o svojich úzkostiach. – Ja klesám na duchu, * ale ty, Bože, vieš, kade mám ísť. – Na chodníku, ktorým sa uberám, * nastavili mi osídlo. – Obzerám sa napravo * a nik sa ku mne nepriznáva, – nemám výhľad na útek, * nikomu nezáleží na mojom živote. – Bože, k tebe úpenlivo volám. * Ty si moje útočisko, ty si všetko, čo mám na tomto svete. – Vypočuj moje volanie o pomoc, * lebo som úplne vyčerpaný. – Zachráň ma pred mojimi prenasledovateľmi, * lebo sú silnejší odo mňa.

Verš 10: Vyveď ma zo žalára, * aby som tvoje meno mohol velebiť.

Verš 9: Spravodliví sa zhromaždia vôkol mňa, * keď mi priazeň prejavíš.

Žalm 129

Verš 8: Z hlbín volám k tebe, Pane; * Pane, vypočuj môj hlas.

Verš 7: Nakloň svoj sluch * k mojej úpenlivej prosbe.

Verš 6: Ak si budeš, Pane, neprávosť uchovávať v pamäti, * Pane, kto obstojí? * Ale u teba je odpustenie hriechov.

(1. hlas) Syn Panny, cudzoložnica v tebe po­znala Boha, * preto prehovorila a so slzami sa modlila: * „Láskyplný Dob­rodinec, rozviaž moje viny * ako som ja rozviazala svoje vlasy. * Pobozkaj ma, hoci som si zaslúžila spravod­livý trest, * lebo i ja ťa milujem, * a uprostred mýtnikov budem hlásať tvoju dobrotu.

Verš 5: Spolieham sa na teba, Pane. * Moja duša sa spolieha na tvoje slovo. * Moja duša dúfa v Pána.

Drahocenný balzam zmiešala hrieš­nica so svojimi slzami. * Vyliala ho na tvoje sväté nohy a bozkala ich. * A ty si ju ospravedlnil, Ježiš. * Aj nám daruj odpustenie hriechov, * lebo i za nás si trpel, a spas naše duše.

Verš 4: Väčšmi ako strážcovia vyčkávajú dennicu, * nech dúfa Izrael v Pána.

Keď hriešnica priniesla vonný bal­zam, * učeník sa dojednal s bezbožník­mi. * Ona sa tešila, že môže obetovať drahocennú masť, * Judáš sa ponáhľal predať Neoceniteľného. * Ona dosiah­la slobodu a Judáš sa zapredal nepria­teľom. * Jeho zahubila ziskuchtivosť a ju zachránilo pokánie. * Obdaruj, Spasiteľ, aj mňa kajúcnosťou, * lebo si za nás trpel, a spas ma.

Verš 3: Lebo u Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie. * On sám vykúpi Izraela zo všetkých jeho neprávostí.

Hrozná je Judášova nekajúcnosť. * Videl, ako hriešnica pokorne bozká nohy * a on myslel na bozk hriešnej zrady. * Ona rozpustila svoje vlasy * a on sa spútal ukrutnosťou. * Závisťou sa nezíska nič dobrého. * Skamene­lo srdce Judášovo. * Zachráň od neho, Bože, naše duše.

Žalm 116

Verš 2: Chváľte Pána, všetky národy. * Oslavujte ho, všetci ľudia.

(2. hlas) Hriešnica ide kúpiť drahocen­nú masť, * aby pomazala nohy Toho, * ktorý očistil všetky moje hriechy.

Verš 1: Lebo veľké je jeho milosrdenstvo voči nám * a pravda Pánova trvá na veky.

(6. hlas) Topiaca sa v hriechoch našla teba, Prístav spásy. * Keď so slzami vylieva­la drahú masť, volala k tebe: * „Vládca, ktorý máš moc odpúšťať hriechy * a ča­káš na pokánie hriešnikov, * zhliadni milostivo aj na mňa. * A vo svojom veľ­kom milosrdenstve * zachráň ma pred búrkou mojich neprávostí.“

Sláva i teraz, 6. hlas

Dnes Kristus prichádza do domu farizejovho. * Hriešna žena padá mu k nohám a prosí: * „Zhliadni na mňa pohrúženú do priepasti hriechu. * Te­raz pre svoje zlé skutky som upadla do zúfalstva. * Nezaháňaj ma od svo­jej dobroty. * Odpusť mi moje hriechy a spas ma.“

Diakon: Modlime sa k Pánovi.

Kňaz: Dobrý Kráľu, ty miluješ ľudí a všetko požehnávaš. Vrúcne ťa prosíme so srdcom skrúšeným a duchom pokorným: požehnaj aj naše vchody a východy, Kriste, pravý Bože náš. Lebo tvoj príchod na zem i odchod na nebesia, i tvoje spolužitie s ľuďmi sú požehnané teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Diakon: Požehnaj, vladyka, svätý vchod.

Kňaz: Požehnaný vchod tvojich svätých teraz i vždycky, i na veky vekov.

Diakon: Amen.

Diakon: Premúdrosť, stojme úctivo!

A spievame hymnus Svetlo tiché:

Svetlo tiché svätej slávy * nesmrteľného, Otca nebeského, * svätého, blaženého, * Ježišu Kriste, * keď sme prišli k západu slnka * a videli žiaru večernú, * ospevujeme Otca i Syna, i Svätého Ducha, Boha. * Je dôstojné preľúbeznými hlasmi oslavovať teba, Synu Boží, * ktorý dávaš život celému svetu, * preto ťa celý vesmír velebí.

Diakon: Vnímajme!

Kňaz: Pokoj všetkým.

Diakon: Premúdrosť, vnímajme!

Prokimen, 4. hlas: Oslavujte Boha nebies, lebo jeho milosrdenstvo je večné.

Verš: Oslavujte Boha nad bohmi, lebo jeho milosrdenstvo je večné.

Čítanie z knihy Exodus (2:11-22)

Po mnohých dňoch, keď Mojžiš dorástol, vyšiel k svojim súkmeňovcom, aby videl ich ťažkú robotu. Tu videl, ako istý Egypťan bil jeho súkmeňovca, hebrejského brata. I poobzeral sa a keď videl, že tam nebolo nikoho, Egypťana zabil a ukryl do piesku. Na druhý deň vyšiel opäť a videl, ako sa dvaja hebrejskí mužovia bijú medzi sebou. I zavolal na útočníka: „Prečo biješ svojho blížneho?!“ On mu však odvetil: „Ktože ťa ustanovil nad nami za rozhodcu a sudcu?! Vari chceš zabiť aj mňa, ako si odpratal toho Egypťana?“ Mojžiš sa preľakol a povedal si: „Tak, vec sa už rozniesla.“ A keď sa o tej veci dozvedel faraón, pokúšal sa Mojžiša zabiť. Ale Mojžiš pred faraónom utiekol a usadil sa v kraji Madián, zdržoval sa pri studni. Madiánsky kňaz mal sedem dcér. A ony prišli, čerpali vodu a nalievali ju do válovov, aby napojili ovce svojho otca. Keď prišli pastieri a odháňali ich, Mojžiš vstal, zaujal sa ich a ovce im napojil. Keď ony potom prišli k svojmu otcovi Raguelovi, on sa ich spýtal: „Prečo ste dnes prišli tak skoro?!“ Ony mu odpovedali: „Akýsi Egypťan sa nás zastal pred pastiermi, ba aj nám pomohol napojiť ovce!“ Tu on povedal svojim dcéram: „A kdeže je? Prečo ste nechali toho človeka tak? Zavolajte ho, nech si niečo zaje!“ A Mojžiš sa rozhodol, že uňho ostane. Potom dal Mojžišovi svoju dcéru Seforu, ktorá mu porodila syna, a on ho nazval Gersamom, hovoriac: „Som prišelcom v cudzej krajine.“ Potom mu porodila aj druhého a pomenoval ho Eliezerom, hovoriac: „Ozaj, Boh otca môjho je mojou pomocou, vyslobodil ma od faraónovho meča!“

Prokimen, 4. hlas: Pane tvoje milosrdenstvo je večné, * neopusť dielo svojich rúk.

Verš: Chcem ťa, Pane, oslavovať celým srdcom.

Čítanie z knihy Jób (2:1-10)

V ktorýsi deň zasa prišli Boží synovia a postavili sa pred Pána. S nimi prišiel aj satan a postavil sa pred Pána. A Pán povedal satanovi: „Skadiaľ prichádzaš?“ Satan odpovedal Pánovi: „Chodil som krížom-krážom po zemi.“ Pán povedal satanovi: „A všimol si si môjho služobníka Jóba, že mu niet rovného na zemi? Je to muž dokonalý a statočný, bojí sa Boha a chráni sa zlého. Podnes si zachoval svoju dokonalosť, a ty si ma popudil proti nemu, aby som ho bez príčiny trápil!“ Satan odpovedal Pánovi: „Kožu za kožu! Všetko, čo človek má, dá za svoj život! Ale vztiahni ruku a zasiahni jeho kosti a telo, či ti nebude kliať do očí!“ Tu Pán povedal satanovi: „Hľa, je v tvojich rukách, len jeho život ušetri!“ Satan sa vzdialil spred Pánovej tváre a ranil Jóba ukrutným vredom od päty nôh až po temeno hlavy. Takže Jób si vzal črepinu, aby sa mal čím oškrabovať, a utiahol sa na smetisko. Jeho žena mu povedala: „Ešte sa držíš svojej dokonalosti?! Prekľaj Pána a zhyň!“ On jej však povedal: „Hovoríš, ako len hlúpe ženy hovoria. Azda máme len dobré brať od Pána, a zlé prijať by sme nemali?“ V tomto všetkom Jób nezhrešil svojimi ústami.

Kňaz: Premúdrosť, pozorne počúvajme sväté evanjelium! Pokoj všetkým!

Ľud: I tvojmu duchu.

Kňaz: Čítanie zo svätého evanjelia podľa Matúša. (26, 6 – 16; 108. zač.)

Ľud: Sláva tebe, Pane, sláva tebe.

V tom čase, keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona Malomocného, pristúpila k nemu žena s alabastrovou nádobou vzácneho myra a vyliala mu ho na hlavu, ako sedel pri stole. Keď to videli jeho učeníci, hnevali sa a hovorili: „Načo takéto mrhanie? Veď sa to mohlo draho predať a rozdať chudobným.” Ježiš to spozoroval a povedal im: „Prečo trápite túto ženu? Urobila mi dobrý skutok; veď chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa nemáte vždy. Keď mi vyliala toto myro na telo, urobila to na môj pohreb. Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať toto evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila.” Vtedy jeden z Dvanástich -volal sa Judáš Iškariotský – odišiel k veľkňazom a vyzvedal sa: „Čo mi dáte a ja vám ho vydám?” Oni mu určili tridsať strieborných. A od tej chvíle hľadal príležitosť vydať ho.

Ľud: Sláva tebe, Pane, sláva tebe.

Potom:

Ráč nás, Pane, v tento večer * zachrániť od hriechu. – Velebíme ťa, Pane, Bože otcov našich. * Chválime a oslavujeme tvoje meno na veky. Amen. * Preukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo, * lebo dúfame v teba. * Blahoslavený si, Pane, * nauč nás svoje pravdy. * Blahoslavený si, Vládca, * daj nám porozumieť svojim pravdám. * Blahoslavený si, Svätý, * osvieť nás svojimi pravdami. * Pane, tvoje milosrdenstvo je večné, * nepohŕdaj dielom svojich rúk. * Tebe patrí chvála, * tebe patrí pieseň, * tebe, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, * patrí sláva teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša túto ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (12x)

Sláva, i teraz:)

Vykonajme našu večernú modlitbu k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Celý večer prežitý v dokonalosti, svätosti, pokoji a bez hriechu prosme si od Pána.

Po každej prosbe ľud odpovedá: Daruj nám, Pane.

Anjela pokoja, verného sprievodcu a ochrancu našej duše i tela prosme si od Pána.

Odpustenie a oslobodenie z našich hriechov a previnení prosme si od Pána.

Dobro a úžitok pre naše duše a pokoj pre svet prosme si od Pána.

Aby sme zostávajúce dni nášho života prežili v pokoji a kajúcnosti, prosme si od Pána.

Pokojné kresťanské dovŕšenie nášho života, bez bolesti a zahanbenia, dobrú odpoveď na prísnom Kristovom súde prosme si od Pána.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty si Boh dobrý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kňaz: Pokoj všetkým!

Ľud: I tvojmu duchu.

Diakon: Skloňte si hlavy pred Pánom.

Ľud: Pred tebou, Pane.

Modlitba sklonenia hláv:

Pane, Bože náš, ty si pre spásu ľudského pokolenia sklonil nebo a zostúpil si na zem, preto láskavo zhliadni na svojich služobníkov i na svoje dedičstvo: lebo pred tebou, prísnym ale láskyplným sudcom, sklonili tu v pokore svoje hlavy. Neočakávajú pomoc od ľudí, ale dúfajú v tvoje milosrdenstvo a záchranu. Ochraňuj ich v každom čase, ale najmä v tento večer i v nadchádzajúcu noc, pred všetkými nepriateľmi a pred nástrahami zlého ducha. Zbav ich hriešnych myšlienok a žiadostí:

Kňaz: Nech je vždy oslavovaná a zvelebovaná vláda kráľovstva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Veršové slohy, 6. hlas

Hriešnica vystrela k tebe, Vládca, svoje vlasy * a Judáš vystrel svoju ruku k nespravodlivým. * Ona túžila získať odpustenie hriechov, * on, aby prijal tridsať strieborných. * Preto voláme k tebe predanému, čo si nás vyslobo­dil: * „Pane, sláva tebe.“

Verš: Oči dvíham k tebe, čo na nebesiach prebývaš. * Ako oči sluhov hľadia na ruky svojich pánov, ako oči služobníc hľadia na ruky svojej panej, * tak hľadia naše oči na Pána, nášho Boha, * kým sa nezmiluje nad nami.

Žena, hriechmi poškvrnená pristú­pila k tebe, Spasiteľ. * Zmáčala tvoje nohy slzami a vyznala, čo ju trápi. * Ako len pozriem na teba, Vládca. * Sám si, prišiel spasiť mňa hriešnu. * Vzkries aj mňa mŕtvu, * ako si vzkriesil z hrobu Lazára. * Zmiluj sa nado mnou, kajúc­nicou a spas ma.

Verš: Zmiluj sa, Pane, nad nami, zmiluj sa nad nami, * lebo už máme dosť pohŕdania; * lebo naša duša má už dosť výsmechu boháčov * a pohŕdania pyšných.

Zúfalá nad životom a vedomá svojej nemravnosti, * vzala myro a pristúpila k tebe hovoriac: * „Neodvrhni ma hriešnu, Narodený z Panny, * neprehliadni moje slzy, Radosť anjelov, * ale prijmi ma kajúcu, * lebo si ma neodohnal, keď som zhrešila, Pane. * Pre tvoje veľké milosrdenstvo.“

Sláva i teraz, 8. hlas

Žena, ktorá sa dopustila nespočet­ných hriechov, * keď uverila v tvoje božstvo, * plnila službu nositeľky myr­hy, * lebo ešte pred tvojím pohre­bom * so slzami priniesla vonné mas­ti a nariekala: * „Ach, ja nešťastná. * Hriešne náruživosti premenili môj život, na tmavú noc, * a moje hriešne slasti sú ako sychravá hmla. * Prijmi prúdy mojich sĺz, Pane, * ktorý mrak­mi vyháňaš vodu z mora. * Dopraj slu­chu môjmu srdcervúcemu náreku, * lebo svojím nevýslovným ponížením si sklonil nebesia, * aby som mohla po­bozkať tvoje presväté nohy * a znova ich osušiť vlasmi svojej hlavy. * Spa­siteľ našich duší, kto spočíta * moje nespočetné hriechy a priepasť tvojich súdov. * Nepohrdni, Spasiteľ, svojou služobnicou, * lebo ty si prameň neko­nečného milosrdenstva.“

Po skončení slôh:

Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka podľa svojho slova v pokoji, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov. Svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.

Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.

Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Tropár, 8. hlas

Umytie nôh pri Poslednej večeri * osvietilo slávnych učeníkov, * ale zločinného a ziskuchtivého Judáša * zatemnilo túžbou po peniazoch. * Preto vydal teba, spravodlivý sudca, * do rúk sudcov nespravodlivých. * Nuž, pozri sa, chamtivec, na Judáša! * Obesil sa pre peniaze. * Nenasleduj jeho nenásytnú dušu, * ktorá toľký zločin spáchala * a svojho učiteľa na smrť vydala. ** Tebe, milosrdný vládca, nech je večná sláva.

(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša túto ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (40x)

Sláva, i teraz:)

Diakon: Zmiluj sa, Bože, nad nami pre svoje veľké milosrdenstvo, prosíme ťa, vypočuj nás a zmiluj sa.

Po každej prosbe ľud odpovedá: Pane, zmiluj sa. (3x)

Prosíme ťa aj za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa metropolitu (povie meno) i za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za slúžiacich a posluhujúcich v tomto svätom chráme, za našich duchovných otcov a za všetkých našich bratov v Kristovi.

Prosíme ťa aj za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu.

Prosíme ťa aj za prítomný ľud, ktorý od teba očakáva veľké a hojné milosrdenstvo, za našich dobrodincov i za všetkých pravoverných kresťanov.

Kňaz: Lebo ty si Boh milostivý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

A robíme tri veľké poklony.

Presvätá Trojica, jednopodstatná mocnosť a nedeliteľné kráľovstvo, ty si darkyňou každého dobra, zhliadni v tomto čase aj na mňa hriešneho a umy ma od každej škvrny, osvieť môj rozum, aby som stále ospevoval, slávil a volal: „Jediný je svätý, iba jeden je Pán, Ježiš Kristus, na slávu Boha Otca, amen.“

Ľud: Nech je požehnané Pánovo meno od teraz až naveky. (trikrát)

Žalm 33

Pána chcem velebiť v každom čase, * moje ústa budú ho vždy chváliť. – V Pánovi sa bude chváliť moja duša; * nechže to počujú pokorní a nech sa tešia. – Velebte so mnou Pána * a oslavujme jeho meno spoločne. – Hľadal som Pána a on ma vyslyšal, * a vytrhol ma zo všetkej hrôzy. – Na neho hľaďte a budete žiariť, * a tvár vám nesčervenie hanbou. – Úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal, * a vyslobodil ho zo všetkých tiesní. – Ako strážca sa utáborí anjel Pánov okolo bohabojných * a vyslobodí ich. – Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán; * šťastný človek, čo sa utieka k nemu. – Vy, jeho svätí, bojte sa Pána, * veď bohabojní núdzu nemajú. – Boháči sa nabiedia a nahladujú, * ale tým, čo hľadajú Pána, nijaké dobro chýbať nebude. – Poďte, deti, čujte ma, * naučím vás bázni Pánovej. – Miluje niekto život * a chce požívať dobro v šťastných dňoch? – Zdržuj svoj jazyk od zlého * a svoje pery od reči úlisnej. – Unikaj pred zlom a dobre rob, * hľadaj pokoj a usiluj sa oň. – Pánove oči hľadia na spravodlivých * a k ich volaniu sa nakláňa jeho sluch. – Tvár Pánova sa odvracia od tých, čo robia zlo, * a vyhladzuje ich pamiatku zo zeme. – Spravodliví volali a Pán ich vyslyšal, * a vyslobodil ich zo všetkých tiesní. – Pán je pri tých, čo majú srdce skrúšené, * a zachraňuje zlomených na duchu. – Spravodliví majú utrpení veľa, * ale Pán ich vyslobodí zo všetkých. – Všetky kosti im ochraňuje * ani jedna sa im nezlomí. – Hriešnika zloba zahubí * a tých, čo nenávidia spravodlivého, stihne trest. – Pán vykúpi duše svojich služobníkov, * nebudú potrestaní tí, čo v neho dúfajú.

Potom:

Dôstojné je velebiť teba, Bohorodička, * vždy blažená a nepoškvrnená, Matka nášho Boha. * Čestnejšia si ako cherubíni * a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, * bez porušenia si porodila Boha Slovo, * opravdivá Bohorodička velebíme ťa.

Kňaz: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe.

Ľud: Sláva Otcu i Synu, i Svätému Duchu. I teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen. Pane, zmiluj sa. (3x) -Požehnaj.

Kňaz: Kristus Pán, ktorý pre našu spásu prišiel dobrovoľne prijať utrpenie, náš pravý Boh, na príhovor svojej prečistej Matky, svätých slávnych a všechválnych apoštolov i všetkých svätých, nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás.

Ľud: Amen.

Ak sa nemodlí kňaz, berieme: Sláva, i teraz: Pane, zmiluj sa (3x) Požehnaj. Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. Amen. Ornament