Návrat 40 - 2.4. 2.4.

V rámci pôstnej duchovnej aktivity NÁVRAT 40 prinášame zamyslenia k starozákonným čítaniam z knihy proroka Izaiáša, ktoré sa čítajú vo Veľkom pôste na 6. hodinke a k novozákonným čítaniam radových evanjelií v soboty a nedele počas obdobia Veľkého pôstu.

Jn 12, 1 – 18

Veľmi rád spomínam na obdobie, ktoré som prežil v kňazskom seminári a počas štúdia teológie v Prešove. Už na základnej škole som mal rád dejepis, a tak bolo celkom prirodzené, že na vysokej škole medzi moje obľúbené predmety patrili cirkevné dejiny, ktoré nám prednášal doc. Janhuba. Rád spomínam na jednu milú udalosť, keď na prednáške o Veľkej Morave, nás všetkých zaskočil otázkou: „Čo podľa nás mal určite Svätopluk?“. Samozrejme bez väčších problémov sme reagovali a odpovedali: zlaté žezlo, zlatú korunu, červený kráľovský plášť. No náš prednášajúci stále len záporne pokrútil hlavou. Až napokon sme vzdali a čakali na správnu odpoveď. Všetci sme sa zasmiali keď sme počuli správnu odpoveď. Náš prednášajúci nám hovorí: „Svätopluk mal určite bieleho koňa. Veď aký by to bol kráľ, ak by nemal bieleho koňa“.

Práve na túto milú udalosť som si spomenul pri čítaní dnešného slova, ktoré nám ponúka cirkev. Počuli sme, ako Ježiš vstupuje do Jeruzalema, pričom mu ľudia prevolávajú: Hosana! Nech žije kráľ Izraela! Vstupuje ako kráľ kráľov.

No Ježiš, keď prichádza do Jeruzalema, nevstupuje doň na koni, ako by sa patrilo na kráľa, ale prichádza na osliatku. Prečo? Lebo on nie je kráľ- ako všetci ostatní králi. On nevládne silou zbrani a mocnou armádou, ktorá vzbudzuje strach. Lebo on prichádza nie nato, aby vládol, ale aby slúžil. Veď On je ten, ktorý nás pozýva: Kto chce byť prvý nech je posledný. Kto chce byť najväčší, nech je najmenší. Práve o tom hovorí symbol oslíka, na ktorom prichádza Ježiš. Veď oslík sa využíval na tie najpodradnejšie a najťažšie práce. Preto Ježiš vysadol na osliatko a na ňom vstupuje do Jeruzalema.

Kiežby sme aj my dokázali stále napĺňať svoj život pokorou a to aj vo chvíľach keď nás budú druhí obdivovať, resp. chváliť. Nech to bude pre každého z nás pozvanie do dnešného dňa ako aj do nasledujúcich dní, ktoré sú pred nami.

o. Miroslav Pohár