Utiereň (nový preklad kánona) 23.3.

Kňaz: Sláva svätej, jednopodstatnej, životodarnej a nedeliteľnej Trojici v každom čase, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle. (3x)

Pane, otvor moje pery, a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. (2x)

Šesťžalmie

Potom prednášame šesťžalmie, ale z praktických či pastoračných dôvodov je možné modliť sa iba jeden zo žalmov – ak je radový hlas 1. – Ž 3, 2. hlas – Ž 37, 3. hlas – Ž 62, 4. hlas – Ž 87, 5. hlas – Ž 102, 6., 7., 8. hlas – Ž 142.

Žalm3

Pane, jak mnoho je tých, čo ma sužujú! * Mnohí povstávajú proti mne. – Mnohí o mne hovoria: * „Boh mu nepomáha.“ – Ale ty, Pane, si môj ochranca, * moja sláva, čo mi hlavu vztyčuje. – Hlasne som volal k Pánovi * a on mi odpovedal zo svojho svätého vrchu. – A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som. * Prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje. – Nebudem sa báť tisícov ľudí, čo ma obkľučujú. * Povstaň, Pane; zachráň ma, Bože môj. – Veď ty si udrel mojich nepriateľov po tvári * a hriešnikom si zuby vylámal. – Pane, ty si naša spása. * Na tvoj ľud nech zostúpi tvoje požehnanie. – A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som. * Prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje.

Žalm 37

Nekarhaj ma, Pane, vo svojom rozhorčení * a netrestaj ma vo svojom hneve, – lebo tvoje šípy utkveli vo mne, * dopadla na mňa tvoja ruka. – Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta, * pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti. – Hriechy mi prerástli nad hlavu * a ťažia ma príliš sťa veľké bremeno. – Rany mi zapáchajú a hnisajú * pre moju nerozumnosť. – Zohnutý som a veľmi skľúčený, * smutne sa vlečiem celý deň. – Bedrá mi spaľuje horúčka * a moje telo je nezdravé. – Nevládny som a celý dobitý, * v kvílení srdca nariekam. – Pane, ty poznáš každú moju túžbu; * ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou. – Srdce mi búcha, sila ma opúšťa * i svetlo v očiach mi hasne. – Priatelia moji a moji známi odvracajú sa odo mňa pre moju biedu; * aj moji príbuzní sa ma stránia. – Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla, * a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly a deň čo deň vymýšľajú úklady. – Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje, * ako nemý, čo neotvára ústa. – Podobám sa človekovi, čo nepočuje * a čo nevie obvinenie vyvrátiť. – Pane, pretože v teba dúfam, * ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj. – A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou; * a keď sa potknem, nech sa nevystatujú nado mňa.“ – Ja, pravda, už takmer padám * a na svoju bolesť myslím ustavične. – Preto vyznávam svoju vinu * a pre svoj hriech sa trápim. – Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší, * ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom. – Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to, * že som konal dobre. – Neopúšťaj ma, Pane; * Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa. – Ponáhľaj sa mi na pomoc, * Pane, moja spása.– Neopúšťaj ma, Pane; * Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa. – Ponáhľaj sa mi na pomoc, * Pane, moja spása.

Žalm 62

Bože, ty si môj Boh, * už od úsvitu sa viniem k tebe. – Za tebou prahne moja duša, * za tebou túži moje telo; – ako vyschnutá, pustá zem bez vody, * tak ťa túžim uzrieť vo svätyni a vidieť tvoju moc a slávu. – Veď tvoja milosť je lepšia než život; * moje pery budú ťa oslavovať. – Celý život ťa chcem velebiť * a v tvojom mene dvíhať svoje ruky k modlitbe. – Sťa na bohatej hostine sa nasýti moja duša * a moje ústa ťa budú chváliť jasavými perami. – Na svojom lôžku myslím na teba, * o tebe rozjímam hneď za rána. – Lebo ty si mi pomáhal * a pod ochranou tvojich krídel budem plesať. – Moja duša sa vinie k tebe, * ujímaš sa ma svojou pravicou. – Tí však, čo chcú môj život zahubiť, * zostúpia do hlbín zeme; – vydaní budú meču napospas, * stanú sa korisťou šakalov. – Kráľ sa však bude tešiť v Bohu, * chváliť sa budú všetci, ktorí prisahajú na neho, lebo budú umlčané ústa klamárov. – O tebe rozjímam hneď za rána. Lebo ty si mi pomáhal * a pod ochranou tvojich krídel budem plesať.

(toto Sláva i teraz... prednášame iba ak sa modlíme všetky žalmy)

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x); bez poklôn

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 87

Pane, ty Boh mojej spásy, * dňom i nocou volám k tebe. – Kiež prenikne k tebe moja modlitba, * nakloň svoj sluch k mojej prosbe. – Moja duša je plná utrpenia * a môj život sa priblížil k ríši smrti. – Už ma počítajú k tým, čo zostupujú do hrobu, * majú ma za človeka, ktorému niet pomoci. – Moje lôžko je medzi mŕtvymi, * som ako tí, čo padli a odpočívajú v hroboch, – na ktorých už nepamätáš, * lebo sa vymanili z tvojej náruče. – Hádžeš ma do hlbokej priepasti, * do temravy a tône smrti. – Doľahlo na mňa tvoje rozhorčenie, * svojimi prívalmi si ma zaplavil. – Odohnal si mi známych a zošklivil si ma pred nimi. * Uväznený som a vyjsť nemôžem, aj zrak mi slabne od zármutku. – K tebe, Pane, volám deň čo deň * a k tebe ruky vystieram. – Či mŕtvym budeš robiť zázraky? * A vari ľudské tône vstanú ťa chváliť? – Či v hrobe bude dakto rozprávať o tvojej dobrote * a na mieste zániku o tvojej vernosti? – Či sa v ríši tmy bude hovoriť o tvojich zázrakoch * a v krajine zabudnutia o tvojej spravodlivosti? – Ale ja, Pane, volám k tebe, * včasráno prichádza k tebe moja modlitba. – Prečo ma, Pane, odháňaš? * Prečo predo mnou skrývaš svoju tvár? – Biedny som a umieram od svojej mladosti, * vyčerpaný znášam tvoje hrôzy. – Cezo mňa sa tvoj hnev prevalil * a zlomili ma tvoje hrozby. – Deň čo deň ma obkľučujú ako záplava * a zvierajú ma zovšadiaľ. – Priateľov aj rodinu si odohnal odo mňa, * len tma je mi dôverníkom. – Pane, ty Boh mojej spásy, * dňom i nocou volám k tebe. – Kiež prenikne k tebe moja modlitba, * nakloň svoj sluch k mojej prosbe.

Žalm 102

Dobroreč, duša moja, Pánovi * a celé moje vnútro jeho menu svätému. – Dobroreč, duša moja, Pánovi * a nezabúdaj na jeho dobrodenia. – Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, * on lieči všetky tvoje neduhy; – on vykupuje tvoj život zo záhuby, * on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou; – on naplňuje dobrodeniami tvoje roky, * preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi. – Pán koná spravodlivo * a prisudzuje právo všetkým utláčaným. – Mojžišovi zjavil svoje cesty * a synom Izraela svoje skutky. – Milostivý a milosrdný je Pán, * zhovievavý a dobrotivý nesmierne. – Nevyčíta nám ustavične naše chyby * ani sa nehnevá naveky. – Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov * ani nám neodpláca podľa našich neprávostí. – Lebo ako vysoko je nebo od zeme, * také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja. – Ako je vzdialený východ od západu, * tak vzďaľuje od nás našu neprávosť. – Ako sa otec zmilúva nad deťmi, * tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja. – Veď on dobre vie, z čoho sme stvorení; * pamätá, že sme iba prach. – Ako tráva sú dni človeka, * odkvitá sťa poľný kvet. – Ledva ho vietor oveje, už ho niet, * nezostane po ňom ani stopa. – No milosrdenstvo Pánovo je od večnosti až na večnosť * voči tým, čo sa ho boja, – a jeho spravodlivosť chráni ich detné deti, * tie, čo zachovávajú jeho zmluvu, čo pamätajú na jeho prikázania a plnia ich. – Pán si pripravil trón v nebesiach; * kraľuje a panuje nad všetkými. – Dobrorečte Pánovi, všetci jeho anjeli, * udatní hrdinovia, čo počúvate jeho slová a plníte jeho príkazy. – Dobrorečte Pánovi, všetky jeho zástupy, * jeho služobníci, čo jeho vôľu plníte. – Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela, všade, kde on panuje. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.– Všade, kde on panuje. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.

Žalm 142

Pane, vyslyš moju modlitbu, pre svoju vernosť vypočuj moju úpenlivú prosbu, * pre svoju spravodlivosť ma vyslyš. – A svojho služobníka na súd nevolaj, * veď nik, kým žije, nie je spravodlivý pred tebou. – Nepriateľ ma prenasleduje, zráža ma k zemi, * do temnôt ma vrhá ako dávno mŕtveho. – Duch sa mi zmieta v úzkostiach; * v hrudi mi srdce meravie. – Spomínam si na uplynulé dni, o všetkých tvojich skutkoch rozmýšľam * a uvažujem o dielach tvojich rúk. – Vystieram k tebe ruky, * za tebou dychtím ako vyprahnutá zem. – Rýchle ma vyslyš, Pane, * lebo už klesám na duchu. – Neskrývaj predo mnou svoju tvár, * aby som nebol ako tí, čo zostupujú do hrobu. – Včasráno mi daj pocítiť, že si sa zmiloval nado mnou, * lebo sa spolieham na teba. – Ukáž mi cestu, po ktorej mám kráčať, * veď svoju dušu dvíham k tebe. – Pred nepriateľmi ma zachráň; * Pane, k tebe sa utiekam. – Nauč ma plniť tvoju vôľu, lebo ty si môj Boh; * na správnu cestu nech ma vedie tvoj dobrý duch. – Pre svoje meno, Pane, zachováš ma nažive; * pretože si spravodlivý, vyveď ma z úzkosti. – Vo svojom milosrdenstve znič mojich nepriateľov, * zahub všetkých, čo ma sužujú, veď ja som tvoj služobník. – Pre svoju spravodlivosť ma vyslyš * a svojho služobníka na súd nevolaj. – Pre svoju spravodlivosť ma vyslyš * a svojho služobníka na súd nevolaj. – Na správnu cestu * nech ma vedie tvoj dobrý duch.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Kým sa číta šesťžalmie, kňaz sa modlí nasledujúce modlitby:

Prvá modlitba

Dobrorečíme ti, Pane, Bože náš, že si nás zdvihol z nášho lôžka a do našich úst si vložil slová chvály, aby sme sa ti klaňali a vzývali tvoje sväté meno. Prosíme tvoju štedrosť, ktorú si nám v našom živote vždy prejavoval: aj teraz pošli svoju pomoc tým, ktorí stoja pred tvárou tvojej slávy a očakávajú od teba veľké milosrdenstvo. Daj tým, ktorí ti neustále slúžia s bázňou a láskou, aby mohli chváliť tvoju neopísateľnú dobrotu.

Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Druhá modlitba

Od noci bdie náš duch pred tebou, Bože náš, veď tvoje prikázania sú svetlom na zemi. Nauč nás dosiahnuť spravodlivosť a svätosť v tvojej bázni, lebo oslavujeme teba, nášho živého Boha. Nakloň svoj sluch a vypočuj nás, Pane, a spomeň si po mene na všetkých, čo sa s nami modlia, a zachráň ich svojou mocou. Žehnaj svoj ľud a posväť svoje dedičstvo, daruj pokoj svetu, svojim cirkvám, kňazom, našim svetským predstaveným i všetkému svojmu ľudu.

Lebo zvelebujeme a oslavujeme tvoje vznešené a veľkolepé meno, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Tretia modlitba

Od noci bdie náš duch pred tebou, Bože, veď tvoje prikázania sú svetlom. Nauč nás, Bože, tvojej spravodlivosti, tvojim príkazom a tvojim ustanoveniam. Osvieť oči našej mysle, aby sme nezaspali v hriechu na smrť. Zažeň každú temnotu z našich sŕdc. Daruj nám slnko spravodlivosti a pečaťou svojho Svätého Ducha zachovaj náš život neohrozený. Upriam naše kroky na cestu pokoja. Daj nám prežiť ráno a deň v radosti, aby sme ti prinášali ranné modlitby.

Lebo ty vládneš a tvoje je kráľovstvo a moc i sláva Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Štvrtá modlitba

Vládca, Bože, svätý a nepochopiteľný, ktorý si prikázal svetlu zažiariť z tmy, ty si nám daroval oddych v nočnom spánku a zobudil si nás, aby sme oslavovali a prosili tvoju dobrotu. Vypočul si nás pre svoju dobrosrdečnosť, prijmi nás, ktorí sa ti klaniame a podľa svojich schopností ďakujeme, a daruj nám všetko, o čo ťa prosíme, potrebné na spásu. Učiň nás synmi svetla a dňa, a dedičmi tvojich večných dobier. Spomeň si, Pane, vo svojom veľkom milosrdenstve na tých, ktorí sa spolu s nami modlia, na všetkých našich bratov, ktorí sú na zemi, na mori a na každom mieste tvojho panovania, ktorí potrebujú tvoju lásku a pomoc. Všetkým udeľ svoje veľké milosrdenstvo. Aby naša duša i telo zostali zachránené a s odvahou oslavovali tvoje obdivuhodné a požehnané meno.

Lebo ty si Boh milostivý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Piata modlitba

Poklad dobra, nevysychajúci prameň, svätý Otče, divotvorca, všemocný vševládca, tebe sa všetci klaniame a prosíme ťa vzývajúc tvoje milosrdenstvo a zľutovanie na pomoc a ochranu našej poníženosti. Spomeň si, Pane, na svojich služobníkov a prijmi naše ranné modlitby ako kadidlo pred tebou. Spomeň si, Pane, na tých, čo bdejú a spievajú na slávu tvoju i tvojho jednorodeného Syna a nášho Boha, i tvojho Svätého Ducha. Buď im pomocníkom a zástancom, prijmi ich prosby na svoj nebeský duchovný žertveník.

Lebo ty si náš Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Šiesta modlitba

Ďakujeme ti, Pane Bože našej spásy, že všetko konáš pre dobro nášho života, aby sme vždy hľadeli na teba, Spasiteľa a Dobrodinca našich duší. Veď si nám v uplynulej noci daroval odpočinok a zodvihol si nás z našich lôžok, aby sme sa klaňali tvojmu vznešenému menu. Preto ťa prosíme, Pane, daj nám milosť a silu, aby sme ti mohli dôstojne spievať a neprestajne sa modliť, a tak s bázňou a chvením pracovali na svojej spáse s pomocou tvojho Krista. Spomeň si, Pane, na tých, čo ťa v noci vzývali, vypočuj ich a zmiluj sa nad nimi, a pokor im pod nohy útočiacich neviditeľných nepriateľov.

Lebo ty si Kráľ pokoja a Spasiteľ našich duší, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Siedma modlitba

Bože a Otče nášho Pána Ježiša Krista, ty si nás zodvihol z nášho lôžka a zhromaždil v čase modlitby. Daj nám milosť, aby sa otvorili naše uši. Prijmi vďakyvzdania podľa našich schopností a nauč nás svojim ustanoveniam, veď sa nevieme modliť, ako treba, ak nás to ty, Pane, nenaučíš skrze svojho Svätého Ducha. Preto ťa prosíme: ak sme doteraz akokoľvek zhrešili, slovom či skutkom, alebo myšlienkou, úmyselne, alebo neúmyselne, ty nám to prepáč a odpusť. Ak budeš hľadieť na neprávosti, Pane, Pane, kto obstojí? Ale u teba je vyslobodenie. Ty jediný si svätý, silný pomocník, ochranca nášho života, teba neustále ospevujeme.

Nech je vždy velebená a oslavovaná vláda tvojho kráľovstva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Ôsma modlitba

Pane, Bože náš, vyhnal si z nás nočnú skľúčenosť a prizval si nás svätým hlasom, aby sme i v noci dvíhali svoje ruky a oslavovali ťa za tvojej spravodlivé rozhodnutia. Prijmi naše modlitby, prosby, vyznania i nočné bohoslužby. Daruj nám, Bože, nezahanbiteľnú vieru, pevnú nádej a nepokryteckú lásku. Požehnávaj naše príchody a odchody, skutky, diela, slová a myšlienky. Dožič nám, ktorí ťa chválime, ospevujeme a zvelebujeme, dosiahnuť na začiatku dňa tvoju nevýslovnú dobrotu.

Lebo velebíme tvoje presväté meno a oslavujeme tvoje kráľovstvo Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Deviata modlitba

Pane Bože náš, skrze pokánie si daroval ľuďom odpustenie a ako vzor poznania a vyznania hriechov si nám ukázal pokánie proroka Dávida prinášajúce odpustenie. Upadli sme do mnohých a veľkých hriechov. Ty sám, Vládca, sa zmiluj nad nami pre svoje veľké milosrdenstvo a pre svoje veľké zľutovanie očisť naše neprávosti. Zhrešili sme proti tebe, Pane, ktorý poznáš tajomstvá ľudských sŕdc. Len ty jediný máš právo odpúšťať hriechy. Srdce čisté si v nás utvoril a upevnil nás mocným Duchom, a oznámil nám radostnú zvesť našej spásy. Neodvrhni nás spred svojej tváre, ale láskavo dovoľ, ako dobrý a ľudomilný, aby sme ti do posledného dychu prinášali obetu spravodlivosti a vďakyvzdávanie na tvojich svätých prestoloch.

Skrze milosrdenstvo a lásku tvojho jednorodeného Syna, s ktorým si velebený, spolu s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Desiata modlitba

Bože, Bože náš, svojím rozhodnutím si utvoril rozumné duchovné mocnosti, prosíme ťa a úpenlivo sa modlíme: prijmi náš chválospev, ktorý ti prinášame s celým tvojím stvorenstvom. A vo svojej dobrote nás naplň hojnými darmi. Veď pred tebou sa skláňa každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí, a všetko živé i neživé stvorenstvo ospevuje tvoju neobsiahnuteľnú slávu, lebo ty jediný si živý a nesmierne milosrdný Boh.

Lebo teba chvália všetky nebeské mocnosti a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Jedenásta modlitba

Chválime, oslavujeme, zvelebujeme a ďakujeme ti, Bože našich otcov, že sa pominul tieň noci a znova si nám ukázal denné svetlo. Prosíme tvoju dobrotu: pre svoje veľké milosrdenstvo očisť naše hriechy a prijmi naše prosby, veď sa utiekame k tebe, všemohúcemu a milosrdnému Bohu. V našich srdciach daj zažiariť pravému slnku tvojej spravodlivosti, osvieť náš rozum a zachovaj všetky zmysly, aby sme cez deň šľachetne kráčali po cestách tvojich prikázaní, a tak dosiahli večný život, veď u teba je prameň života. Daj, aby sme boli hodní vychutnať slasť tvojho neprístupného svetla.

Lebo ty si náš Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša veľkú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (12x)

Sláva, i teraz: )

Modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (po každej prosbe)

Za pokoj zhora a za spásu našich duší modlime sa k Pánovi.

Za mier na celom svete, za blaho svätých Božích cirkví a za zjednotenie všetkých modlime sa k Pánovi.

Za tento svätý chrám a za tých, čo doň vstupujú s vierou, nábožnosťou a s Božou bázňou, modlime sa k Pánovi.

Za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca _(povie meno)_, rímskeho pápeža, modlime sa k Pánovi.

Za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa metropolitu _(povie meno), za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno),_ za ctihodných kňazov a diakonov v Kristovi, za všetko duchovenstvo a ľud modlime sa k Pánovi.

Za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu, modlime sa k Pánovi.

Za toto mesto (alebo Za túto obec alebo Za tento svätý dom_)_, za všetky mestá, obce, krajiny a za tých, ktorí v nich podľa viery žijú, modlime sa k Pánovi.

Za priaznivé počasie, hojnosť plodov zeme a za pokojné časy modlime sa k Pánovi.

Za cestujúcich, chorých, trpiacich, zajatých a za ich záchranu modlime sa k Pánovi.

Za oslobodenie od všetkého nášho zármutku, hnevu a núdze modlime sa k Pánovi.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kňaz: Aleluja, aleluja, aleluja. (ľud opakuje po každom verši na aktuálny hlas oktoicha)

Verše: Svojou dušou dychtím po tebe v noci, Bože, lebo tvoje prikázania osvecujú celú zem.

Učte sa spravodlivosti, obyvatelia zeme.

Závisť zničí ľudí nepolepšiteľných.

Potrestal si zlých, Pane, potrestal si mocných zeme.

Trojičné piesne, 8. hlas

Svoje srdcia dvíhame k nebesám, * a tak napodobňujeme anjelské šíky. * Padnime s bázňou pred Sudcom * a spievajme víťaznú chválu: * Svätý, svätý, svätý si, Bože náš, * na príhovor svätých apoštolov a svätého Mikuláša ** zmiluj sa nad nami.

Sláva:

Cherubíni ťa nemôžu vidieť, * lietajú a s radosťou spievajú trojsvätým hlasom božskú pieseň. * S nimi aj my ti spievame: * Svätý, svätý, svätý si, Bože náš, * na príhovor všetkých svojich svätých, zmiluj sa nad nami.L

I teraz:

Skľúčení množstvom svojich hriechov * nemôžeme ani len vzhliadnuť k nebeským výšinám, * ale svoju dušu i telo skláňame pred tebou * a s anjelmi ti spievame pieseň: * Svätý, svätý, svätý si, Bože náš, * na príhovor Bohorodičky, zmiluj sa nad nami.

8. katizma

Pane, zmiluj sa. (trikrát)

Sláva, i teraz:

Žalm 55

Zmiluj sa nado mnou, Bože, lebo ma prenasleduje človek, * každodenne ma napáda a utláča. – Moji nepriatelia ma prenasledujú deň čo deň * a veľa je tých, čo bojujú proti mne, Najvyšší. – Kedykoľvek ma popadne strach, * spolieham sa na teba. – Na Boha, ktorého slovo velebím, * na Boha sa ja spolieham – a nebojím sa: * veď čože mi môže urobiť človek? – Dennodenne mi spôsobujú škodu, * myslia len na to, ako mi zle urobiť. – Podnecujú spory, stroja úklady, * idú mi v pätách a sliedia. – Ako mne číhali na život, tak im odplať neprávosť, * Bože, v hneve zraz pohanov až k zemi. – Ty vieš, koľko ráz som musel utekať: * pozbieraj moje slzy do svojich nádob; či nie sú zapísané v tvojich účtoch? – Vtedy moji nepriatelia ustúpia, ešte v ten deň, keď budem volať: * áno, viem, že ty si môj Boh. – Na Boha, ktorého slovo velebím, * na Pána, ktorého slovo velebím, – na Boha sa ja spolieham * a nebojím sa: veď čože mi môže urobiť človek? – Bože, ešte mám splniť sľuby, čo som tebe urobil; * obety chvály ti prinesiem, – lebo ty si mi život zachránil pred smrťou a nohy pred pádom, * aby som kráčal pred Bohom vo svetle žijúcich.

Žalm 56

Zmiluj sa, Bože, nado mnou, zmiluj sa nado mnou, * lebo sa k tebe utiekam; – v tieni tvojich krídel nachodím útočisko, * kým sa nepominú nástrahy. – Volám k Bohu, k Najvyššiemu, * k Bohu, ktorý mi preukazuje dobro. – On zošle pomoc z neba a zachráni ma; * zahanbí tých, čo ma týrajú. Boh zošle svoju milosť a pravdu. – Som akoby uprostred levíčat, * čo požierajú ľudí. – Ich zuby sú ako oštepy a šípy, * ich jazyk sťa nabrúsený meč. – Bože, vznes sa nad nebesia * a tvoja sláva nech je nad celou zemou. – Mojim nohám nastavili osídlo, * až sa mi skormútila duša; – predo mnou vykopali jamu, * no sami do nej padli. – Ochotné je moje srdce, Bože, ochotné je moje srdce; * budem ti spievať a hrať. – Prebuď sa, duša moja, * prebuď sa, harfa a citara, chcem zobudiť zornicu. – Budem ťa, Pane, velebiť medzi pohanmi * a zaspievam ti žalmy medzi národmi. – Lebo až po nebesia siaha tvoje milosrdenstvo * a tvoja vernosť až po oblaky. – Bože, vznes sa nad nebesia * a tvoja sláva nech je nad celou zemou.

Žalm 57

Vari vy, mocnári, naozaj hlásate spravodlivosť, * vari správne súdite ľudských synov? – Naopak, v srdci páchate neprávosti, * vaše ruky pripravujú násilie na zemi. – Hriešnici sú na scestí už od lona matky, * od materského života blúdia klamári. – Jed v nich podobá sa jedu hadiemu, * jedu hluchej vretenice, čo si uši zapcháva, – ktorá nepočúva hlas zaklínačov, * hlas skúseného čarodeja. – Bože, vylám im zuby v ústach, * rozdrv čeľusť levov, Pane. – Nech sa rozplynú sťa voda, čo steká, * nech vyschnú ako zdeptaná tráva. – Nech sa pominú ako slimák, čo sa v hlien rozteká, * ako nedonosený plod ženy, ktorý slnko neuzrie. – Prv ako vaše hrnce pocítia oheň z bodliaka, * zaživa ich strávi ako oheň hnevu. – Spravodlivý sa poteší, keď pomstu uvidí, * umyje si nohy v krvi hriešnika. – A ľudia povedia: „Naozaj je odmena pre spravodlivého, * naozaj je Boh, čo súdi na zemi.

Sláva, i teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva, i teraz:

Žalm 58

Vytrhni ma, Bože, z moci mojich nepriateľov, * chráň ma pred tými, čo povstávajú proti mne. – Vytrhni ma z rúk zločincov * a zachráň pred krvilačníkmi. – Pozri, úklady robia na môj život * a surovo sa vrhajú na mňa. – Pane, neťaží ma ani priestupok, ani hriech; * nedopustil som sa neprávosti, – a predsa sa zbiehajú a na mňa chystajú. * Hor’ sa, poď mi v ústrety a pozri. – Ty, Pane, Bože mocností, Boh Izraela, * precitni a potrestaj všetkých pohanov, nemaj zľutovanie nad tými, čo, vierolomne konajú. – Na večer sa vracajú, zavýjajú ako psy * a pobehujú okolo mesta. – Hľa, čo chrlia ich ústa, * meč majú na perách: „Ktože to počuje?” – Ty sa im však smeješ, Pane; * vysmievaš sa všetkým pohanom. – Záštita moja, čakám na teba; * lebo ty, Bože, si moja ochrana. – So mnou je Boh, jeho láska ma predchádza. * Boh dá, že svojimi nepriateľmi budem môcť pohrdnúť. – Nepobi ich, aby môj ľud nezabudol; * rozožeň ich svojou mocou a zraz ich k zemi, Pane, môj ochranca. – Pre hriech ich úst, pre reč ich perí nech sa chytia do svojej pýchy; * pre kliatbu a lož, ktorú vyriekli. – Skoncuj s nimi v rozhorčení, skoncuj a nebude ich; * a spoznajú, že Boh panuje v Jakubovi a až po kraj zeme. – Na večer sa vracajú, zavýjajú ako psy * a pobehujú okolo mesta. – Túlajú sa za pokrmom * a ak sa nenasýtia, skuvíňajú. – Ja však budem oslavovať tvoju moc * a z tvojho milosrdenstva sa tešiť od rána, – lebo ty si sa mi stal oporou * a útočiskom v deň môjho súženia. – Tebe, záštita moja, chcem spievať, * lebo ty, Bože, si môj ochranca, môj Boh, moje milosrdenstvo.

Žalm 59

Bože, ty si nás odvrhol, ty si nás rozohnal; * rozhneval si sa, ale opäť sa k nám obráť. – Zatriasol si zemou, rozštiepil si ju, * ale zahoj jej trhliny, lebo sa chveje. – Tvrdú skúšku si zoslal na svoj ľud, * napojil si nás vínom závratu. – Tým, čo sa ťa boja, dal si znamenie, * aby utiekli pred lukom. – Aby sa vyslobodili tí, ktorých miluješ; * zachráň nás svojou pravicou a vyslyš nás. – Vo svojej svätyni Boh povedal: * „S radosťou rozdelím Sichem a rozmeriam sukotské údolie. – Môj je Galaád a môj je Manasses; * Efraim je prilba mojej hlavy. – Júda je moje žezlo vladárske, * Moab je nádrž, v ktorej sa kúpavam. – Idumea sa mi stane podnožkou, * nad Filištínskom víťazne zajasám.” – Kto ma privedie do opevneného mesta * a kto ma odprevadí až do Idumey? – Kto iný, ako ty, Bože, čo si nás odvrhol? * A prečo už, Bože, nekráčaš na čele našich vojsk? – Pomôž nám dostať sa z útlaku, * pretože ľudská pomoc nestačí. – S Bohom budeme udatní, * on našich utláčateľov pošliape.

Žalm 60

Vypočuj, Bože, moju vrúcnu prosbu, * všimni si moju modlitbu. – Od konca zeme volám k tebe, keď sa mi srdce chveje úzkosťou, * priveď ma na nedostupné bralo. – Ty si moja nádej * a bašta pred nepriateľom. – V tvojom stánku chcem prebývať naveky * a skrývať sa pod ochranou tvojich krídel. – Veď ty si, Bože môj, vypočul moju modlitbu, * dal si mi dedičstvo tých, čo si ctia tvoje meno. – Kráľovi pridaj k jeho dňom ďalšie * a jeho roky nech trvajú z pokolenia na pokolenie. – Pred Božou tvárou nech tróni večne * a nech ho chráni milosť a vernosť. – Tak budem naveky ospevovať tvoje meno * a plniť svoj sľub deň čo deň.

Sláva, i teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva, i teraz:

Žalm 61

Iba v Bohu spočiň, duša moja, * lebo od neho mi prichádza spása. – Iba on je moje útočisko a moja spása, * moja opora, nezakolíšem sa nikdy viac. – Dokedy chcete napádať človeka, dokedy ho chcete všetci krušiť * ako stenu, čo sa nakláňa, ako múr, čo sa váľa? – Stroja sa zvrhnúť ho z popredného miesta, * v klamaní majú záľubu, – dobrorečia svojimi ústami, * no v srdci zlorečia. – Iba v Bohu spočiň, duša moja, * lebo len on mi dáva nádej, – iba on je moje útočisko a moja spása, * moja opora, nezakolíšem sa. – V Bohu je moja spása i sláva; * Boh je moja sila a v Bohu je moje útočisko. – Dúfajte v neho, ľudia, v každom čase, pred ním si srdce otvorte; * Boh je naše útočisko. – Veď iba klam a mam sú potomci Adama, * ľudia sú iba preludom. – Keby si stali na váhu, * dohromady sú ľahší ako para. – Nespoliehajte sa na násilie a neprepadnite zbojstvu; * ak vám pribúda bohatstva, neoddávajte mu srdce. – Raz prehovoril Boh, * počul som toto dvoje: že Boh je mocný – a ty, Pane, milostivý; * že ty každému odplácaš podľa jeho skutkov.

Žalm 62

Bože, ty si môj Boh, * už od úsvitu sa viniem k tebe. – Za tebou prahne moja duša, * za tebou túži moje telo; – ako vyschnutá, pustá zem bez vody, * tak ťa túžim uzrieť vo svätyni a vidieť tvoju moc a slávu. – Veď tvoja milosť je lepšia než život; * moje pery budú ťa oslavovať. – Celý život ťa chcem velebiť * a v tvojom mene dvíhať svoje ruky k modlitbe. – Sťa na bohatej hostine sa nasýti moja duša * a moje ústa ťa budú chváliť jasavými perami. – Na svojom lôžku myslím na teba, * o tebe rozjímam hneď za rána. – Lebo ty si mi pomáhal * a pod ochranou tvojich krídel budem plesať. – Moja duša sa vinie k tebe, * ujímaš sa ma svojou pravicou. – Tí však, čo chcú môj život zahubiť, * zostúpia do hlbín zeme; – vydaní budú meču napospas, * stanú sa korisťou šakalov. – Kráľ sa však bude tešiť v Bohu, * chváliť sa budú všetci, ktorí prisahajú na neho, lebo budú umlčané ústa klamárov.

Žalm 63

Počuj, Bože, môj hlasitý nárek; * ochraňuj mi život pred strašným nepriateľom. – Bráň ma pred zberbou ničomníkov, * pred tlupou zločincov. – Jazyk si brúsia ako meč, ako šípy hádžu jedovaté slová, * aby nevinného zasiahli z úkrytu. – Znezrady a smelo doňho strieľajú, * 6 utvrdzujú sa v zločinnom zámere. – Radia sa, ako zastrieť osídla, * a vravia si: „Ktože ich zbadá?” – Vymýšľajú neprávosť a čo vymyslia, aj dovŕšia. * Hlbočina je človek a jeho srdce priepasť. – Lež Boh ich zasiahol svojimi šípmi; * zrazu ich pokryli rany, – vlastný jazyk sa im stal nešťastím. * Všetci, čo ich vidia, kývajú hlavou, – strach zachváti každého človeka; * i budú hlásať Božie skutky a chápať jeho diela. – Spravodlivý sa teší v Pánovi a spolieha sa na neho, * a jasajú všetci, čo majú srdce úprimné.

Sláva, i teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

1. Sedalen, 8. hlas

Ako svetlá žiariace vo svete * a pomocníci našej spásy ste vy, apoštoli. * My sme sedeli vo tme a tôni hriechu, * ale vy ste nám ukázali svetlo slávy. * Premohli ste klamstvá zlého ducha, * hlásali ste Najsvätejšiu Trojicu v jednom Bohu. * Preto vás aj my prosíme: * Proste za nás Krista Boha, * aby nám odpustil všetky previnenia.

Sláva i teraz, 8. hlas

Neodolal som mnohým pokušeniam, * ktoré na mňa číhali od viditeľných i neviditeľných vrahov. * Moje vnútro je znečistené mnohými vinami. * Preto ako k istej zástankyni a ochrane * prichádzam k tebe, najčistejšia Bohorodička. * Prihováraj sa za mňa u Boha, * ktorý bez spolupôsobenia muža prijal z teba telo. * Pros ho, aby mi odpustil všetky poklesky, * lebo s vierou si uctievam pamiatku jeho vtelenia a narodenia.

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

2. Sedalen, 8. hlas

Dnes sa splnili slová prorokov, * lebo po celej zemi sa rozlieha hlas svätých apoštolov. * Oni hlásali večné živé Slovo, * jeho učením ožiarili všetky národy. * Aj my si ich uctievame oslavnými piesňami, * lebo sa za nás prihovárajú u Krista, * aby sme spolu s nimi mohli byť večne blažení.

Sláva i teraz, 8. hlas

Zástankyňa veriacich, Bohorodička, * radosť zarmútených, * veľká potecha plačúcich, * z tvojho presvätého lona nadprirodzene Narodeného * neustále pros za nás spolu so svätými apoštolmi, * aby sme v čase súdu boli oslobodení od krutého odsúdenia.

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 50

Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo * a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť. – Úplne zmy zo mňa moju vinu * a očisť ma od hriechu. – Vedomý som si svojej neprávosti * a svoj hriech mám stále pred sebou. – Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil * a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé, – aby si sa ukázal spravodlivý vo svojom výroku * a nestranný vo svojom súde. – Naozaj som sa v neprávosti narodil * a hriešneho ma počala moja mať. – Ty naozaj máš záľubu v srdci úprimnom * a v samote mi múdrosť zjavuješ. – Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý; * umy ma a budem belší ako sneh. – Daj, aby som počul radosť a veselosť, * a zaplesajú kosti, ktoré si rozdrvil. – Odvráť svoju tvár od mojich hriechov * a zotri všetky moje viny. – Bože, stvor vo mne srdce čisté * a v mojom vnútri obnov ducha pevného. – Neodvrhuj ma spred svojej tváre * a neodnímaj mi svojho Ducha Svätého. – Navráť mi radosť z tvojej spásy * a posilni ma duchom veľkej ochoty. – Poučím blúdiacich o tvojich cestách * a hriešnici sa k tebe obrátia. – Bože, Boh mojej spásy, zbav ma škvrny krvipreliatia * a môj jazyk zajasá nad tvojou spravodlivosťou. – Pane, otvor moje pery * a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. – Veď ty nemáš záľubu v obete * ani žertvu neprijmeš odo mňa. – Obetou Bohu milou je duch skrúšený; * Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým. – Buď dobrotivý, Pane, a milosrdný voči Sionu, * vybuduj múry Jeruzalema. – Potom prijmeš náležité obety, obetné dary a žertvy; * potom položia na tvoj oltár obetné zvieratá.

Kánon, 6. hlas

PIESEŇ 1

Irmos

Pomocník a Zástanca, * stal sa mojou záchranou. * On je môj Boh, budem ho oslavovať, * Boh môjho otca, budem ho vyvyšovať, * lebo sa veľmi preslávil. ~~(2x)*~~

Verš: Zmiluj sa nado mnou, Bože, zmiluj sa nado mnou.

Odkiaľ začnem oplakávať skutky svojho úbohého života? Akýže položím základ, Kriste, pre terajšie trúchlenie? Ale ty mi daruj, ako milosrdný, odpustenie hriechov.

Verš: Zmiluj sa nado mnou, Bože, zmiluj sa nado mnou.

Kráčaj, úbohá duša, so svojím telom k Tvorcovi všetkého.

Vyznaj sa a zotrvaj ďaleko od predošlej nerozumnosti; Prinášaj Bohu v pokání slzy.

Verš: Zmiluj sa nado mnou, Bože, zmiluj sa nado mnou.

Prvostvoreného Adama prečin som prekonal. Ocitol som sa nahý bez Boha, bez večného kráľovstva a radosti; pre moje hriechy.

Verš: Zmiluj sa nado mnou, Bože, zmiluj sa nado mnou.

Beda mi, úbohá duša! Prečo si napodobnila prvú Evu? Okúsila si zlo a trpko si sa zranila, siahla si na strom a trúfalo ochutnala nerozumný pokrm.

Miesto skutočnej Evy povstala vo mne Eva pomyselná, telesné pokušenie z vášne;sľubuje pôžitok, no stále ochutnáva z horkého nápoja.

Právom bol Adam vyhnaný z raja, lebo nezachoval jediný tvoj príkaz, Spasiteľ. Čo potom čaká mňa, keď stále odmietam tvoje slová života?

Prešiel som si Kainovou úkladnou vraždou: Prebudil som telesnosť a stal som sa vrahom svedomia duše; tomu som ubližoval svojimi zlými skutkami.

Ježišu, Ábelovu spravodlivosť som nenapodobnil. Dar tebe príjemný nikdy som nepriniesol, a ani Bohom určené skutky, ani čistú obeť, ani bezúhonný život.

Ako Kain, tak aj my, úbohá duša, Tvorcovi všetkého nečisté skutky, poškvrnenú obeť a neužitočný život vedno sme priniesli, a preto sme boli odsúdení.

Hlinu si ako Hrnčiar oživil a vložil do mojej podstaty, mäso a kosti, dych a život. Ale, Tvorca môj, Vykupiteľ a Sudca, prijmi ma, kajúceho.

Vyznávam ti, Spasiteľ, hriechy, ktoré som vykonal; mojej duše a môjho tela rany, ktoré mi zvnútra

smrtiace pokušenia zločinne spôsobili.

Hoci som zhrešil, Spasiteľ, viem, že miluješ človeka. Súcitne ho vychovávaš a vrúcne sa zmilúvaš. Keď vidíš jeho slzy, bežíš v ústrety ako otec a voláš márnotratného.

Ležím, Spasiteľ, pred tvojimi bránami, aspoň v starobe, neodvrhni ma naprázdno do podsvetia, ale ešte pred koncom daruj mi, ako Milujúci človeka, odpustenie hriechov.

Vydaný do rúk zbojníkov – to som ja, v zajatí svojich pokušení. Celý som od nich teraz dobitý, som plný rán; ale ty sám sa ma zastaň, Kriste Spasiteľu, a uzdrav ma.

Kňaz ma zďaleka videl a obišiel, rovnako aj levita: Uzrel ma nahého v nešťastí, a odvrátil zrak. Ale ty, ktorý si z Márie zažiaril Ježišu, zastaň sa a zľutuj sa nado mnou.

Baránok Boží, ty snímaš hriechy všetkých, sním zo mňa ťažké bremeno, ťažobu hriechov; A ako milosrdný mi daruj slzy skrúšenosti.

Je čas pokánia, prichádzam k tebe, svojmu Stvoriteľovi, sním zo mňa ťažké bremeno, ťažobu hriechov. A ako milosrdný mi daruj slzy skrúšenosti.

Neštíť sa ma, Spasiteľ, neodháňaj ma od svojej tváre. Sním zo mňa ťažké bremeno, ťažobu hriechov A ako milosrdný mi daruj odpustenie hriechov.

Moje dobrovoľné hriechy, i tie nedobrovoľné, Spasiteľu, zjavné i tajné; vedomé a všetky nevedomé; odpusť ako Boh, očisť ma a zachráň.

Od mladosti, Kriste, prestupoval som tvoje prikázania. Ovládnutý vášňami nedbanlivo v pohodlí premárnil som život. Preto ti volám, Spasiteľu: aspoň na poslednú chvíľu ma zachráň.

Svoje bohatstvo, Spasiteľ, márnotratne som premrhal; som ako púšť bez ovocia zbožnosti, a hladný volám:

Otče zľutovania, poď mi v ústrety a zľutuj sa.

Padám pred tebou, Ježišu, zhrešil som proti tebe, očisť ma. Sním zo mňa ťažké bremeno, ťažobu hriechov. A ako milosrdný Boh, prijmi ma, kajúceho.

Nevolaj ma na súd, nepredkladaj tam moje skutky. Ty skúmaš slová a naprávaš myšlienky, vo svojom zľutovaní prehliadni moje hanebnosti a zachráň ma, Všemocný.

Verš: Prepodobná matka Mária, pros Boha za nás.

Daruj mi žiarivú milosť zhora, z Božej prozreteľnosti; milosť uniknúť zatemneniu vášňami, a horlivo ospevovať povzbudivý príbeh tvojho života, Mária.

Verš: Prepodobná matka Mária, pros Boha za nás.

Priklonila si sa ku Kristovým božským zákonom, pristúpila si k nemu; zanechala si neodolateľnú náklonnosť k pôžitkom a zbožne každej cnosti postupne si sa učila.

Verš: Prepodobný otec Andrej, pros Boha za nás.

Svojimi modlitbami, Andrej, osloboď nás od hanebných vášní. S vierou a láskou ťa ospevujeme, slávny, a prosíme ťa teraz, daj nám účasť na Kristovom kráľovstve.

Sláva:

Nadprirodzená Trojica, ako Jednej sa ti klaniame. Sním zo mňa ťažké bremeno, ťažobu hriechov, a ako milosrdná mi daruj slzy dojatia.

I teraz:

Bohorodička, nádej a záštita tých, čo ťa ospevujú. Sním zo mňa ťažké bremeno, ťažobu hriechov, a ako čistá Vládkyňa, prijmi ma, kajúceho.

Katavasia: Pomocník a Zástanca, * stal sa mojou záchranou. * On je môj Boh, budem ho oslavovať, * Boh môjho otca, budem ho vyvyšovať, ** lebo sa veľmi preslávil.

PIESEŇ 2 b

Irmos

Hľaďte, hľaďte, ja som Boh. Zoslal som mannu ako dážď a vodu z kameňa nechal som kedysi vytrysknúť na púšti pre svoj ľud; jedinou pravicou a svojou mocou.

Verš: Zmiluj sa nado mnou, Bože, zmiluj sa nado mnou.

Hľaďte, hľaďte, ja som Boh. Počúvaj, duša moja, Pána, ktorý volá, a vzdiaľ sa od predošlých hriechov; boj sa ho ako neúplatného, ako Sudcu a Boha.

Kohože si napodobnila, mnohohriešna duša? Iba prvotného Kaina a povestného Lamecha, keď si kameňovala telo zlými skutkami; a zabila si rozum nerozumnými žiadosťami.

Prešla si si, duša, všetkým, čo bolo pred Zákonom,ale nenapodobnila si Seta, nenasledovala si Enosa, ani Henocha a jeho vzatie Bohom, a ani Noeho; ostávaš ochudobnená o životy spravodlivých.

Ty sama si spustila vodopády hnevu svojho Boha, duša moja, a zatopila si ako zem celé svoje telo, i svoje skutky a život; ostala si mimo zachraňujúcej archy.

"Zabil som muža, ktorý ma zranil" – tak hovoril – "i mládenca, ktorý ma udrel", tak Lámech volal s plačom. A ty sa nechveješ, keď si pošpinila telo, duša moja, a myseľ poškvrnila?!

Prečo som súperil s Lámechom, dávnym vrahom? Dušu ako muža, rozum ako mládenca; ako svojho brata telo som zabil; ako vrah Kain,pre náklonnosť k pôžitkom.

Zaumienila si si, ó duša, postaviť vežu, a svojimi žiadosťami založiť pevnosť. Ešteže Tvorca zadržal tvoje zámery a zboril k zemi tvoje chytráctva.

Som dobitý, som zranený, hľa, nepriateľské strely! Tie mi zranili dušu a telo. Hľa, moje rany, vredy, zatemnenie zraku, volajú pod údermi mojich svojvoľných vášní.

Pán kedysi ako dážď zoslal „oheň od Pána“, a spálil prerastenúneprávosť Sodomčanov. Aj ty si zažala oheň gehenský, v ktorom máš byť, duša, kruto spálená.

Spoznajte a hľaďte, že ja som Boh, skúmam srdcia a skúšam myšlienky, odhaľujem skutky a spaľujem hriechy; hájim právo siroty, poníženého a chudobného.

Verš: Prepodobná matka Mária, pros Boha za nás.

Dvíhala si svoje ruky k milosrdnému Bohu, Mária, ponorená v priepasti zla. On, tak ako k Petrovi, ľudomilne vystrel aj k tebe svoju ochrannú ruku; nadovšetko sa usiloval o tvoj návrat.

Verš: Prepodobná matka Mária, pros Boha za nás.

So všetkou horlivosťou a láskou si bežala ku Kristovi, pôvodnú hriešnu cestu si zavrhla. Sýtila si sa v neprístupných pustatinách a v čistote si plnila jeho božské prikázania.

Verš: Prepodobný otec Andrej, pros Boha za nás.

Hľaďme, hľaďme, duša, na ľudomilnosť Boha a Vládcu. Preto skôr, než príde koniec, padnime pred ním a volajme v slzách: Na príhovor Andreja, Spasiteľ, zmiluj sa nad nami.

Sláva:

Bezpočiatočná, nestvorená Trojica, nedeliteľné Jedno! Kajám sa, prijmi ma, zhrešil som, zachráň ma. Som tvoje dielo, neprehliadni ma, ale ušetri a vysloboď ma z ohňa odsúdenia.

I teraz:

Prečistá Vládkyňa, Bohorodička, nádej k tebe sa utiekajúcich, prístav búrkou zmietaných. Milosrdný, Tvorca, tvoj Syn, nech je milosrdný aj voči mne; pre tvoje modlitby.

Katavasia: Hľaďte, hľaďte, ja som Boh. Zoslal som mannu ako dážď a vodu z kameňa nechal som kedysi vytrysknúť na púšti pre svoj ľud; jedinou pravicou a svojou mocou.

PIESEŇ 3 a

Irmos

Na nehybnom kameni svojich prikázaní, Kriste, upevni moje zmýšľanie. (2x)

Verš: Zmiluj sa nado mnou, Bože, zmiluj sa nado mnou.

„Oheň od Pána“ kedysi Pán zoslal ako dážď, a sodomskú zem tak vtedy dávno spálil.

Na vrchu sa zachráň, duša, ako tamten Lót, hľadaj útočisko v Segore.

Utekaj, duša, pred vznietením, utekaj pred Sodomským požiarom, utekaj pred spálením božským plameňom.

Vyznávam sa ti, Spasiteľ, nadmieru som zhrešil pred tebou; ale prepáč a odpusť mi ako súcitný

Ja sám som proti tebe zhrešil, zhrešil som viac ako všetci, Kriste, Spasiteľu, neprehliadni ma.

Ty si Dobrý Pastier, hľadaj ma ako baránka, ako zablúdeného, neprehliadni ma.

Ty si potešenie, Ježišu, ty si môj Tvorca, v tebe, Spasiteľ, budem ospravedlnený.

Verš: Presvätá Trojica, Bože náš, zmiluj sa nad nami.

Ó, Trojica, Jeden, Bože! Zachráň nás od klamu, pokušení a nástrah.

Verš: Presvätá Bohorodička, zachráň nás!

Raduj sa, Lono, ktoré prijalo Boha, raduj sa, Pánov prestol, raduj sa, Matka nášho Života.

PIESEŇ 3 b

Irmos

Upevni Pane na kameni svojich prikázaní moje rozochvené srdce; lebo ty jediný si Svätý a Pán.

Verš: Zmiluj sa nado mnou, Bože, zmiluj sa nado mnou.

Našiel som prameň života teba, Premožiteľa smrti, a zo srdca ťa volám, na poslednú chvíľu: zhrešil som, očisť ma a zachráň.

Z čias Noeho, Spasiteľ, iba rozpustilých ľudí som napodobnil, a tým som získal aj ich odsúdenie vo vodách potopy.

Zhrešil som, Pane, zhrešil som pred tebou, očisť ma. Lebo niet tak hriešneho medzi ľuďmi, koho by som hriechmi neprekonal.

Dávneho Chama, otcovraha, napodobnila si, duša. Nezakryla si hanbu blížneho, neustúpila si s odvráteným zrakom.

Semovo požehnanie nezdedila si, úbohá duša, ani rozsiahly majetok ako Jafet nevlastníš v zemi odpustenia.

Vyjdi zo zeme Haran – z hriechu, duša moja, choď do zeme, kde pramení neporušenosť večného života, a ktorú zdedil Abrahám.

Počula si o Abrahámovi, duša moja, ako kedysi zanechal zem svojich otcov a stal sa prisťahovalcom; jeho voľbu napodobni.

Pri Mamreho dube patriarcha anjelov pohostil a tak získal v starobe predchuť prísľubu.

Novú obetu Izáka spoznala si, úbohá duša moja, tajomný celopal Pánovi; napodobni jeho voľbu.

Počula si o Izmaelovi, že bol vyhnaný ako dieťa otrokyne; vytriezvi, duša moja, a hľaď, nech neskončíš rovnako, pre svoju chlípnosť.

Dávnu Agaru Egypťanku napodobnila si, duša. Zvolila si si otroctvo a porodila si nového Izmaela – samoľúbosť.

Jakubov rebrík spoznala si, duša moja, siahajúci od zeme po nebo. Prečo si ho nevyužila na pevný vzostup v zbožnosti?

Božieho kňaza, osamoteného kráľa, obraz Kristovho života vo svete, medzi ľuďmi napodobňuj.

Nestaň sa soľným stĺpom, duša, neobracaj sa späť! Nech ťa odstraší príklad Sodomy! Zachráň sa hore v Segore.

Ako Lót pred požiarom, ujdi, duša moja, pred hriechom! Ujdi od Sodomy a Gomory, ujdi pred plameňom každej nerozumnej túžby.

Zmiluj sa, Pane, volám k tebe: zmiluj sa nado mnou, keď prídeš so svojimi anjelmi dať odplatu každému podľa jeho skutkov.

Neodmietni, Vládca, prosby tých, čo ťa ospevujú. Zľutuj sa, Milujúci človeka, a prosiacim s vierou daruj odpustenie .

Verš: Prepodobná matka Mária, pros Boha za nás.

Obklopila ma búrka a vlnobitie hriechov, matka; Ty sama ma teraz zachráň a zaveď do prístavu božského pokánia.

Verš: Prepodobná matka Mária, pros Boha za nás.

Prosebnú modlitbu prines aj teraz, Prepodobná, svojím príhovorom k súcitnej Bohorodičke; a otvor mi svoju bránu k Bohu.

Verš: Prepodobný otec Andrej, pros Boha za nás.

Svojimi modlitbami daruj aj mne odpustenie vín, ó, Andrej, predsedajúci Kréte, veď ty si pokánia najlepší znalec.

Sláva:

Jedna, jednoduchá, nestvorená, bezpočiatočná prirodzenosť, v Trojici hypostáz ospevovaná. Zachráň nás, ktorí sa s vierou klaniame tvojej moci.

I teraz:

Z Otca bez času, Syna v čase, Božia Rodička, bez účasti muža si porodila, dojčila – a, aký nezvyčajný zázrak!, Pannou si zostala.

Katavasia: Upevni Pane na kameni svojich prikázaní moje rozochvené srdce; lebo ty jediný si Svätý a Pán.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz: )

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty si náš Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Sedalen, 8. hlas, podoben Voskrésl jesí ot hróba:

Pochodne Božej žiary, * Spasiteľovi apoštoli, * svieťte nám v temnote života; * Nech teraz príkladne kráčame ako vo dne, * a vo svetle zdržanlivosti unikáme pred nočnými vášňami, ** aby sme v radosti uzreli svetlé Kristove strasti.

Sláva, Podoben: Povelínnoje tájno:

Bohom vybraná dvanástka apoštolov, * prines teraz prosbu Kristovi, * aby prešli bojiskom pôstu všetci * v skrúšení konajúci modlitby * a horlivo získavajúci čnosti. * Nech takto napredujeme k videniu slávneho vzkriesenia Krista Boha, ** a vzdáme mu slávu a chválu.

I teraz, rovnaký podoben:

Neopísateľného Boha, Syna a Slovo, * ktorý sa nad ľudské chápanie z teba narodil, * pros, Bohorodička, spolu s apoštolmi, * aby daroval svetu v čistote pokoj, * a nám odpustil hriechy, * skôr než príde koniec; * aby svojich služobníkov urobil hodnými nebeského kráľovstva, ** pre svoju bezhraničnú dobrotu.

PIESEŇ 4.

Tripisnec - triodion (bez poklon.)

Irmos:

Počul som, Pane, tajomstvo tvojej prozreteľnosti; spoznal som tvoje diela a oslávil som tvoje božstvo.

Verš: Svätí apoštoli, proste Boha za nás.

Zdržanlivo žili osvietení Kristovi apoštoli, teraz nám čas zdržanlivosti stišujú božským príhovorom.

Dvanásťstrunná lýra zanôtila spásonosnú pieseň; božský chór učeníkov umlčal nápevy zloby.

Dažďom Ducha napojili ste všetko pod slnkom, zahnali ste, preblažení, súš mnohobožstva.

Verš: Presvätá Bohorodička, zachráň nás!

Bol som ponížený, zachráň ma, vysoko som o sebe zmýšľal; veď ty si porodila toho, ktorý povýšil poníženú prirodzenosť, prečistá Panna.

Irmos:

Pane, počul som tvoje tajomstvo a preľakol som sa, spoznal som tvoje diela a oslávil som tvoju moc, Vládca.

Verš: Svätí apoštoli, proste Boha za nás.

Prečestný zbor apoštolov, chválime ťa; modli sa a pros Tvorcu všetkých, aby sa zmiloval nad nami.

Stali ste sa roľníkmi, apoštoli Krista, a celý svet obrábate Božím slovom; prinášajte Mu ovocie v každom čase.

Stali ste sa vinohradom, ktorý si Kristus vskutku zamiloval, lebo prameň duchovného vína otvorili ste svetu, apoštoli.

Sláva:

Najvyššia, jednej podoby, najmocnejšia, Trojica svätá, Otec, Slovo a Duch Svätý; Boh, Svetlo a Život, chráň svoje stádo.

I teraz:

Raduj sa, ohnivý prestol, /raduj sa, svietnik nosiaci Sviecu, raduj sa, vrch posvätenia, / archa života, sieň nadovšetko svätá.

(Ďalej už s poklonami.)

Irmos:

Prorok počul o tvojom príchode a preľakol sa; že sa chceš narodiť z Panny a zjaviť sa ľuďom, a vravel: Počul som zvesť o tebe a preľakol som sa. Sláva tvojej moci. (2x)

Verš: Zmiluj sa nado mnou, Bože, zmiluj sa nado mnou.

Neprehliadaj svoje diela, neopúšťaj svoje stvorenie, spravodlivý Sudca. Hoci ja sám som ľudsky zhrešil viac ako všetci ľudia, Milujúci človeka, ty ako Pán všetkých, máš moc odpúšťať hriechy.

Blíži sa koniec, duša, blíži sa a ty nedbáš, ani sa nepripravuješ. Čas sa kráti, vstaň, Sudca sa blíži k dverám. Ako sen, ako kvet, tak sa čas života míňa – prečo sa nadarmo rozptyľujeme?

Vzpriam sa, duša moja, a svoje skutky, ktoré si konala, posudzuj; postav ich pred svoju tvár a vyroň kvapky sĺz. Statočne priznaj skutky a myšlienky Kristovi – a získaj ospravedlnenie.

V živote niet hriechu, ani skutku, ani zla, ktorými by som ja, Spasiteľ, nezhrešil, rozumom, slovom či rozhodnutím. Návrhom, súhlasom aj skutkom som zhrešil, ako dosiaľ nik iný.

Preto ma potrestalo, preto ma odsúdilo, mňa úbohého, moje svedomie, najneoblomnejšie na svete. Sudca môj, vyslobodil si ma, poznáš ma, ušetri, vysloboď a zachráň svojho služobníka.

Rebrík, ktorý kedysi uzrel najväčší z patriarchov, duša moja, ukazuje vzostup konania a výstup poznania. Ak teda chceš skutkami, v poznaní a nazeraní odteraz žiť, nechaj sa obnoviť.

Denný pot v núdzi znášal patriarcha. Mráz noci znášal, denne nahrádzal stratené. Pásol, namáhal sa a pracoval, aby obe svoje ženy získal.

Dve ženy, to pochop ako konanie a poznanie v duchovnom nazeraní. Liu – mnohodetnú, ako konanie, a Ráchel – námahou obťaženú, ako poznanie. Veď bez námahy sa ani konanie ani nazeranie, duša, nenapravia.

Bdej, duša moja! Vynikni ako najväčší z patriarchov, aby si získala konanie s poznaním, aby si sa stala umom vidiacim Boha. Tak v nazeraní dosiahneš nezachádzajúci oblak a staneš sa úspešným kupcom.

Dvanásť patriarchov najväčší z patriarchov splodil. Tajomne ti tým postavil rebrík, aby si skutkami stúpala nahor, duša moja. Deti ako stupne, priečky ako výstup, všemúdro ustanovil.

Znenávideného Ezaua nasledovala si, duša, prenechala si tomu, čo ťa udrel pätou, prvenstvo dávnej krásy a prišla si o otcovské požehnanie.

Dvakrát si sa pošmykla, úbohá, v konaní aj poznaní. Preto sa teraz kajaj!

Ezaua nazvali Edom, pre jeho krajnú náruživosť voči ženám. Stále roznecovaný nezdržanlivosťou a poškvrňovaný pôžitkami, dostal meno Edom, čo znamená rozpálenie duše milujúcej hriech.

O Jóbovi na hnojisku počula si, duša moja, že bol ospravedlnený. Jeho statočnosti si sa nevyrovnala, nemala si pevné odhodlanie vo všetkom, čo si spoznala, videla a okúsila; prejavila si sa ako netrpezlivá.

Kedysi bol na tróne, teraz je na hnojisku pokrytý vredmi. Mnohodetný a slávny zrazu je bez detí a bez domova. Palác na hnojisko a perly na rany sa zmenili.

Kráľovskou dôstojnosťou, diadémom a purpurom odetý; mnohomajetný človek, spravodlivý, prekypujúci bohatstvom a stádami. Náhle bohatstvo, slávu a kráľovstvo stratil a schudobnel.

Hoci bol spravodlivý, bezúhonný nad všetkých, neunikol pred úkladmi ľstivého a jeho sieťami. A ty, úbohá duša, milujúca hriech, čo urobíš, ak sa čosi nečakané stane a teba zasiahne?

Telo sa mi poškvrnilo, duch sa zašpinil, celý som pokrytý vredmi. Ale ty ako lekár, Kriste, oboje uzdrav mojím pokáním. Umy, očisť a vyper, učiň ich Spasiteľ čistejšími než sneh.

Svoje telo a krv, Ukrižovaný, dal si za všetkých, Slovo. Telo, aby si ma obnovil, krv, aby si ma obmyl. Ducha si odovzdal, aby si ma priviedol, Kriste, k svojmu Otcovi.

Uskutočnil si spásu uprostred zeme, Milosrdný, aby sme sa zachránili. Dobrovoľne si sa dal rozpäť na kríži, otvoril sa zavretý raj. Horné i dolné tvorstvo, i všetky národy, zachránené sa ti klaňajú.

Nech sa mi stane kúpeľom krv z tvojho boku, a tiež nápojom. Z neho pramení voda odpustenia, aby som bol dvojako očistený – pomazaním aj pitím. / Lebo pomazanie i nápoj, Slovo, sú tvoje životodarné slová.

Prišiel som o sieň, prišiel som aj o svadbu spolu s hostinou. Lampa zhasla bez oleja, sieň zamkli, kým som spal. Večeru zjedli, a mňa, s nohami a rukami v putách vyhodili von.

Cirkev čašu získala – tvoj životodarný bok. Z neho nám pramení dvojaký prúd odpustenia a poznania. Ako obraz starého a nového, spolu obidvoch zákonov, Spasiteľ náš.

Čas môjho života krátky je, naplnený bolesťou a zlobou. Ale prijmi ma v pokání a pozvi ma k poznaniu, aby som sa nestal ziskom ani pokrmom nepriateľa; ty sám, Spasiteľ, zľutuj sa nado mnou.

Teraz sa vystatujem, krutý som v srdci, bezdôvodne a márne. Neodsúď ma spolu s farizejom, ale daj mi skôr pokoru mýtnika, jediný Milosrdný, spravodlivý Sudca, a pripočítaj ma k nemu.

Zhrešil som a potupil som nádobu svojho tela; viem to, Milosrdný. Ale prijmi ma v pokání a pozvi ma k poznaniu, aby som sa nestal ziskom ani pokrmom nepriateľa; ty sám, Spasiteľ, zľutuj sa nado mnou.

Stal som sa sám sebe modlou, vášňami som svojej duši škodil. Ale prijmi ma v pokání a pozvi ma k poznaniu, aby som sa nestal ziskom ani pokrmom nepriateľa; ty sám, Spasiteľ, zľutuj sa nado mnou.

Nepočúval som tvoj hlas, neposlúchal som tvoje Písmo, Zákonodarca. Ale prijmi ma v pokání a pozvi ma k poznaniu, aby som sa nestal ziskom ani pokrmom nepriateľa; ty sám, Spasiteľ, zľutuj sa nado mnou.

Verš: Prepodobná matka Mária, pros Boha za nás.

Netelesné bytosti v tele si prekonala, Prepodobná, a prijala si skutočne veľkú milosť pred Bohom; zastávaj sa tých, čo si ťa verne ctia. Preto ťa prosíme, zo všetkých nástrah svojimi modlitbami nás vysloboď.

Verš: Prepodobná matka Mária, pros Boha za nás.

Zostúpila si do hlbín veľkých neprístojností, ale neudržali ťa. Rozbehla si sa s najlepším zámerom, obdivuhodne, k najvyššej cnosti zjavných skutkov. /Anjelský stav, Mária, si prekvapila.

Verš: Prepodobný otec Andrej, pros Boha za nás.

Andrej, chvála Otcov, neprestávaj prosiť vo svojich modlitbách, stojac pred Božskou Trojicou, nech nás zbaví múk, nás, ktorí k tebe s láskou ako božskému zástancovi voláme, ozdoba Kréty.

Sláva:

Nedeliteľný v prirodzenosti, nezliaty v osobách, nazývam ťa Bohom, jediné božstvo v Trojici, jediná vláda na spoločnom tróne. Spievam ti veľkú pieseň, ktorá sa na výsostiach trojnásobne spieva.

I teraz:

Rodíš a zároveň si uchovávaš panenstvo, ostávaš v oboch prípadoch prirodzenosťou Panna. Narodený obnovuje zákony prirodzenosti, počalo lono, ktoré ešte nerodilo. Kde Boh chce, podriaďuje sa prirodzený poriadok, lebo on koná tak, ako chce.

Katavasia: Prorok Habakuk začul o tvojom príchode a preľakol sa, počul, že sa chceš narodiť z Panny a zjaviť sa ľuďom, a volal:Počul som správu o tebe a preľakol som sa. Sláva tvojej moci, Pane.

PIESEŇ 5.

Irmos:

Od noci bdiem, Milujúci človeka, osvieť ma, prosím, usmerni aj mňa k svojim príkazom a nauč ma, Spasiteľ, konať tvoju vôľu. (2x)

Verš: Zmiluj sa nado mnou, Bože, zmiluj sa nado mnou.

Ako v noci som neustále žil svoj život; stala sa mi totiž tmou a hustou hmlou noc hriechu. Ale urob zo mňa syna svetla, Spasiteľ.

Napodobnil som Rubena, ja úbohý, strojil som úklady ničomnosti a bezprávia, proti najvyššiemu Bohu. Poškvrnil som svoje lôžko tak, ako on otcovo.

Vyznávam sa ti, Kriste Kráľu: zhrešil som; zhrešil som, ako kedysi bratia, čo predali Jozefa; plod čistoty a rozvážnosti.

Súrodenci zviazali spravodlivú dušu; nechali predať do otroctva ľúbezného, ako predobraz Pána. Ty tiež si sa, duša, celá zapredala svojou zlobou.

Spravodlivého Jozefa, rozvážny um napodobňuj, úbohá, neskúsená duša, a nepoškvrňuj sa nerozumnými žiadosťami; nekonaj stále bezprávie.

Hoci Jozef kedysi prebýval v jame, Vládca, Pane, bolo to predobrazom tvojho pohrebu a vzkriesenia. Či aj ja niekedy podobné dokážem tebe priniesť?

Počula si o Mojžišovom košíku, duša, vodami, vlnami rieky unášanom; ako v podpalubí takto kedysi utekal pred krutým výkonom faraónovho rozsudku.

Počula si o babiciach, ktoré kedysi zabíjali každého nedospelého muža, teda skutky striedmosti, úbohá duša; teraz ako veľký Mojžiš saj Múdrosť.

Ako veľký Mojžiš, egyptskú myseľ len si zranila, úbohá duša ale nezabila; povedz, ako sa chceš teraz usídliť do púšte žiadostí v pokání?

V púšti sa usídlil veľký Mojžiš; choď teda a nasleduj jeho život, duša, aby ti bolo dané aj duchovné nazeranie na Božie zjavenie v kríku.

Mojžišovu palicu predstav si, duša, ako udiera more a tuhnú hlbiny pred obrazom božského Kríža. S ním môžeš aj ty konať veľké veci.

Áron priniesol Bohu oheň, bezúhonný a poctivý. Ale Ofni a Fines, - ako aj ty, duša! – prinášali od Boha vzdialený, život poškvrnený.

Oťažel som, Pane, ako krutý faraón svojím zmýšľaním; ako Jannes a Jambres dušou a telom. Zaplavilo mi rozum; ale ty mi pomôž.

Znečistil som sa od bahna, ja úbohý mysľou; umy ma, Vládca, kúpeľom mojich sĺz, prosím ťa. Odev môjho tela učiň bielym ako sneh.

Keď skúmam svoje skutky, Spasiteľ, vidím seba samého, ako prekonávam hriechmi každého človeka. Lebo uvažujem s poznaním, nezhrešil som z nevedomosti.

Ušetri, Pane, ušetri svoje stvorenie. Zhrešil som, prepáč mi, lebo v prirodzenosti čistý len ty si jediný a nik iný okrem teba nie je bez škvrny.

Ty si Boh a kvôli mne vzal si na seba môj obraz; vykonal si zázraky, uzdravil si malomocných, ochrnutého si vzpriamil, zastavil si žene krvotok, Spasiteľ, po dotyku rúcha.

Napodobni ženu s krvotokom, úbohá duša, pribehni a uchop lem Kristovho odevu, nech ťa zbaví rán a počuješ jeho slová: „Tvoja viera ťa zachránila!”

K zemi zhrbenú ženu napodobňuj, duša, poď a padni k Ježišovým nohám, nech ťa narovná, aby si kráčala priamo po Pánových cestách.

Hoci si, Vládca, hlbokou studňou, daruj mi tečúcu vodu zo svojich prečistých prameňov; nech ako Samaritánka pijem a nie som smädný. Lebo z teba pramenia prúdy života.

Nech sa mi stanú ako Siloe moje slzy, Vládca, Pane, nech si aj ja umyjem zreničky srdca, aby som duchovne videl teba, predvečné Svetlo.

Verš: Prepodobná matka Mária, pros Boha za nás.

Prekypujúca nesmiernou túžbou chcela si sa pokloniť stromu Života, a bolo ti to dané. Urob aj mňa hodným získať slávu zhora.

Verš: Prepodobná matka Mária, pros Boha za nás.

Prekročila si vody Jordánu a našla si odpočinutie bez bolesti, keď si ušla od telesných pôžitkov. Aj nás od nich osloboď svojimi modlitbami, Prepodobná.

Verš: Prepodobný otec Andrej, pros Boha za nás.

Ako výnimočného pastiera, múdry Andrej, a ako vyvoleného, s veľkou láskou a bázňou prosím, na tvoj príhovor, nech dosiahnem spásu a večný život.

Sláva:

Oslavujeme ťa, Trojica, jediného Boha: svätý, svätý, svätý si, Otče, Synu a Duchu, jednoduché Bytie, Jeden, tebe sa ustavične klaniame.

I teraz:

Matka a Panna, bez muža, neporušená, skrze teba do mojej zemitosti obliekol sa Boh, Tvorca vekov; a zjednotil so sebou prirodzenosť človeka.

Katavasia: Od noci bdiem, Milujúci človeka, osvieť ma, prosím, usmerni aj mňa k svojim príkazom a nauč ma, Spasiteľ, konať tvoju vôľu.

PIESEŇ 6.

Irmos:

Volal som z celého svojho srdca k milosrdnému Bohu; On ma začul z najhlbšieho podsvetia a pozdvihol z rozkladu môj život. (2x)

Verš: Zmiluj sa nado mnou, Bože, zmiluj sa nado mnou.

Slzy mojich očí, Spasiteľ, a vzdychanie z hlbín prinášam ti s čistým úmyslom a v srdci volám: Bože, zhrešil som proti tebe, očisť ma.

Odklonila si sa, duša, od svojho Pána, ako Dátan a Abíram. Ale „Ušetri ma!“, volaj z najhlbšieho podsvetia aby ťa priepasť zeme nezakryla.

Ako jalovica vzdorovitá, duša, napodobnila si Efraima. Ako srna z osídel zachráň si život, daj svojej mysli krídla skutkami a nazeraním.

Nech nás ruka Mojžišova ubezpečí, duša, že Boh môže malomocný život obieliť a očistiť. Nezúfaj nad sebou, hoci tiež si malomocná.

Vlny mojich hriechov, Spasiteľ, ako v Červenom mori, vracajú sa späť a náhle ma zakryli, ako kedysi Egypťanov a ich veliteľov.

Nerozumné ciele si, duša, sledovala, ako kedysi Izrael. Pred božskou mannou si totiž dala nerozumne prednosť pôžitkárskemu obžerstvu vášní.

Studne kanaánskeho zmýšľania uprednostnila si, duša, pred skalným prameňom, z ktorého Múdrosť akoby čašou nalieva prúdy bohoslovia.

Bravčové mäso, plné kotly a egyptskú stravu, pred stravou nebeskou uprednostnila si, duša moja, ako kedysi nerozumný ľud na púšti.

Keď Mojžiš, tvoj služobník, udrel obrazne skalu palicou, naznačil predobraz tvojho životodarného boku. Z neho všetci čerpáme nápoj života, Spasiteľ.

Skúmaj, duša, a pozeraj ako Jozue Nunov, hľaď ako vyzerá zem zasľúbená. Usídli sa v nej vernosťou Zákonu.

Vstaň a napadni, ako Jozue Amaleka, telesné vášne; a ako Gabaonitov ľstivé pokušenia; vždy ich premáhaj.

Prejdi cez pominuteľnú prirodzenosť času, ako kedysi Archa, a zem prevezmi do vlastníctva podľa zasľúbenia, duša; tak prikazuje Boh.

Ako si zachránil volajúceho Petra, príď mi v ústrety a zachráň ma, Spasiteľ, vystri svoju ruku, osloboď ma od šelmy; a vyveď ma z hlbiny hriechu.

Poznám ťa ako pokojný prístav, Vládca, Vládca Kriste, Z bezodných hlbín hriechu a od beznádeje, ponáhľaj sa ma zachrániť.

To ja som tá kráľovská drachma, Spasiteľ, ktorú si kedysi stratil. Zažni však pochodeň, svojho Predchodcu, Slovo, hľadaj a nájdi svoj obraz.

Verš: Prepodobná matka Mária, pros Boha za nás.

Aby si uhasila plameň vášní, ronila si kvapky sĺz, Mária, neustále v duši rozpaľovaná. Tú milosť daruj aj mne, tvojmu služobníkovi.

Verš: Prepodobná matka Mária, pros Boha za nás.

Získala si nebeskú slobodu od vášní dôkladným pozemským životom, matka. Preto pros, na tvoj príhovor, za oslobodenie od vášní tých, čo ťa ospevujú.

Verš: Prepodobný otec Andrej, pros Boha za nás.

Ty si Krétsky pastier a predstaviteľ, zástanca sveta. S vedomím toho utiekam sa k tebe, Andrej, a volám ťa: vytiahni ma, otče, z hlbiny hriechu.

Sláva:

Som Trojica, jednoduchá, nedeliteľná, rozlíšená v osobách; Som však aj Jedno, v prirodzenosti zjednotené – tak hovorí Otec, i Syn i Božský Duch.

I teraz:

Tvoje lono zrodilo nám Boha, ktorý prijal náš obraz. Jeho, Tvorcu všetkých pros, Bohorodička, nech nás na tvoj príhovor ospravedlní.

Katavasia: Volal som z celého svojho srdca k milosrdnému Bohu; On ma začul z najhlbšieho podsvetia a pozdvihol z rozkladu môj život.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz: )

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty si Kráľ pokoja a Spasiteľ našich duší a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kondák, 6. hlas

Duša moja, duša moja, vstaň! Prečo spíš? * Blíži sa koniec a ty sa máš prečo znepokojovať. * Preber sa teda, nech ťa ušetrí Kristus Boh; **on je všade a všetko napĺňa.

Ikos:

Keď videl Kristovu liečebňu otvorenú, ako z nej Adamovi pramení zdravie, diabol trpel a bol zranený, vo svojej biede nariekal, a svojim druhom volal: Ako si poradím s Máriiným synom? Zabíja ma ten Betlehemčan; on je všade a všetko napĺňa.

Blaženstvá, 6. hlas, s poklonami:

Verš: Pane, spomeň si na nás, keď prídeš do svojho kráľovstva.

Zločinca, ktorý ti, Kriste, volal na kríži: “Spomeň si na mňa,” urobil si obyvateľom raja. Jeho pokánia učiň hodným aj mňa, nehodného.

Verš: Blažení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.

Počula si o Manuovi, duša moja, ako sa mu kedysi zjavil Boh a z neplodnej vtedy prijal plod prisľúbenia. Napodobňuj jeho zbožnosť.

Verš: Blažení plačúci, lebo oni sa potešia.

Vyrovnala si sa Samsonovej nedbanlivosti, nechala si si ostrihať slávu tvojich skutkov; pre lásku k pôžitkom, duša, prenechala si nepriateľom, rozvážny a blažený život.

Verš: Blažení krotkí, lebo oni zdedia zem.

Kedysi osľou čeľusťou porazil cudzincov, ale teraz sa ocitol v zajatí vášnivého pôžitkárstva. Ale utekaj, duša moja, pred takým príkladom, konaním a slabosťou.

Verš: Blažení hladujúci a smädiaci po spravodlivosti, lebo oni sa nasýtia.

Barak a Jefte, vojvodcovia, sudcovia Izraela, požívali úctu, a s nimi aj odvážna Debora. Opri sa o ich šľachetnosť, duša, a aj ty sa vzchop a upevni.

Verš: Blažení milosrdní, lebo oni nájdu zmilovanie.

Spoznala si, duša moja, odvahu Jahely, ktorá sa postarala o záchranu, keď kedysi prebodla Sísara ostrým drevom – počuješ to! – tým sa ti predobrazuje Kríž.

Verš: Blažení čistí v srdci, lebo oni uvidia Boha.

Obetuj, duša, pochvalnú žertvu, prines skutky ako dcéru, čistejšiu než tá Jefteho. Zabi ako obeť svojmu Pánovi telesné vášne.

Verš: Blažení tvorcovia pokoja, lebo budú nazvaní Božími synmi.

Pomysli na Gedeonovo rúno, duša moja, prijmi rosu z neba, zohni sa ako pes a pi vodu zo Zákona prameniacu pod váhou napísaného.

Verš: Blažení vyhnaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.

Odsúdenie kňaza Héliho, dostalo sa aj tebe, duša moja; z nedostatku rozumu si nadobudla vášne, podobne ako on deti, aby konali neprávosti.

Verš: Blažení ste, keď vás budú potupovať, prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť kvôli mne.

V knihe Sudcov Levita rovným dielom svoju ženu dvanástim pokoleniam rozdelil, duša moja; aby obžaloval zločin, Benjamínovu vinu.

Verš: Radujte sa a veseľte sa, lebo hojná je vaša odmena v nebi.

S láskou k Múdrosti sa Anna modlila, pohybovala perami na chválu, ale jej hlas počuť nebolo. A hoci bola neplodná, porodila syna hodného tej modlitby.

Verš: Pane, spomeň si na nás, keď prídeš do svojho kráľovstva.

Medzi sudcov sa zaradilo dieťa Anny, veľký Samuel, vychovávaný v Ramataime, v Pánovom dome. Jeho nasleduj, duša moja, a skôr než iných, súď vlastné skutky.

Verš: Vládca, spomeň si na nás, keď prídeš do svojho kráľovstva.

Dávida, vyvoleného za kráľa, kráľovsky pomazali, z rohu božského myra. / Ty však, duša moja, ak túžiš po kráľovstve zhora, pomaž sa myrom sĺz.

Verš: Svätý, spomeň si na nás, keď prídeš do svojho kráľovstva.

Zmiluj sa nad svojím stvorením, Milosrdný, zľutuj sa nad dielom svojich rúk. Ušetri všetkých, ktorí zhrešili, a aj mňa, ktorý som viac než ostatní prehliadal tvoje prikázania.

Sláva:

Bezpočiatočný, Rodenie a Pochádzanie; rodiacemu Otcovi sa klaniam; zrodeného Syna oslavujem, ospevujem vyžarujúceho spolu s Otcom a Synom – Svätého Ducha.

I teraz:

Tvojmu nadprirodzenému pôrodu sa klaniame, slávu tvojho dieťaťa medzi prirodzenosti nedelíme, Božia rodička. On je totiž jeden v osobe, ale vyznávame ho v dvojici prirodzeností.

PIESEŇ 7.

Irmos

Zhrešili sme, porušili sme zákon, konali sme neprávosti pred tebou. Ani sme nezachovali, ani sme nekonali to, čo si nám prikázal. Ale nezriekni sa nás navždy, Bože otcov. (2x)

Verš: Zmiluj sa nado mnou, Bože, zmiluj sa nado mnou.

Zhrešil som, previnil som sa, odvrhol som tvoje prikázanie. Lebo hriechmi som sa nechal zviesť a priložil som ďalšie rany k svojim podliatinám. Ale ty sám sa zmiluj nado mnou ako milosrdný, Bože otcov.

Tajnosti svojho srdca vyznal som pred tebou, mojím Sudcom. Hľaď na moje poníženie, hľaď na moje trápenie, všimni si teraz môj súdny spor. Ty sám sa zmiluj nado mnou ako milosrdný, Bože otcov.

Saul kedysi, keď stratil oslíčatá svojho otca, duša, nečakane našiel pomazanie za kráľa. Ty však dávaj pozor, nepozabudni sa, svoje dobytčie žiadosti neuprednostňuj pred Kristovým kráľovstvom.

Dávid, praotec, kedysi dvojnásobne zhrešil, duša moja, ale zasiahol ho šíp smilstva, premohla ho kopija trestu za vraždu. A ty sama pre najťažšie skutky strádaš, pre vedomé náklonnosti.

Dávid kedysi spojil s neprávosťou neprávosť, k vražde pridal smilstvo, no hneď na to dvojité pokánie prejavil. A ty sama, duša, to najhoršie si vykonala a nekajala si sa pred Bohom.

Dávid kedysi zostavil, ako na ikone zobrazil, pieseň, ktorou pomenoval svoje skutky, a volal: Zmiluj sa nado mnou! Zhrešil som totiž proti tebe samému, Bohu všetkých; ty sám ma očisť.

Keď Archu prevážali na voze, vtedy istý Oza, len sa jej dotkol, keď sa dobytča prevracalo, a okúsil Boží hnev. Od jeho trúfalosti utekaj, duša, dôstojne si cti to, čo je Božie.

Počula si o Absolónovi, ako sa postavil proti prirodzenosti? Spoznala si jeho hanebné skutky, ktorými poškvrnil lôžko otca Dávida. A ty si nasledovala jeho vášnivé a pôžitkárske hnutia.

Podriadila si svoju nezotročenú dôstojnosť svojmu telu. Našla si iného Achitofela, nepriateľa, duša, a priľnula si k jeho radám. Ale sám Kristus ich rozptýlil, aby si sa napriek všetkému zachránila.

Zázračný Šalamún, hoci plný daru múdrosti, predsa aj to, čo je zlé pred Bohom, kedysi vykonal a od neho odstúpil. A ty si sa mu svojím zlorečeným životom, duša, pripodobnila.

Vlečený pôžitkami svojich vášní sa poškvrňoval. Beda! – z ctiteľa múdrosti je ctiteľ smilníc, odcudzený Bohu. A ty si ho nasledovala mysľou, duša, poškvrnenými pôžitkárskymi vášňami.

Nasledovala si Roboama, ktorý neposlúchol otcovskú radu, zároveň aj najhoršieho služobníka Jeroboama, dávneho odpadlíka, duša; Vyhni sa ich napodobňovaniu a volaj k Bohu: Zhrešil som, zľutuj sa nado mnou!

Nasledovala si Achaba, jeho vinu za krv, duša moja, beda mi! Stala si sa príbytkom telesných škvŕn a hanebnou nádobou vášní. Ale zo svojej hĺbky povzdychni a vyznaj Bohu svoje hriechy.

Eliáš kedysi spálil dve Jezabeline päťdesiatky, a predtým hanebných prorokov pobil na svedectvo proti Achabovi. Stráň sa nasledovania tých dvoch, duša, a vzchop sa.

Zatvorilo sa ti nebo, duša, a hlad Boží na teba doľahol, keď si sa nepodriadila, ako kedysi Achab, slovám Tesbana Eliáša. Ty však napodobni Sarepťanku a nakŕm prorokovu dušu.

Zhromaždila si Manasesove viny svojím rozhodnutím, keď si ako modly postavila vášne a rozmnožila si, duša, ohavnosť. Ty však vrúcne napodobni aj jeho pokánie a získaj skrúšenosť.

Padám pred tebou a prinášam ti miesto sĺz svoje slová: Zhrešil som viac než smilnica, a konal som neprávosti ako nik iný na zemi. Ale zľutuj sa, Vládca, nad svojím stvorením a privolaj ma späť.

Tvoj obraz som pochoval, porušil som tvoje prikázanie. Potemnela všetka krása a vášňe uhasili svetlo, Spasiteľ. Ale zľutuj sa a daruj mi – ako spieva Dávid – radostné jasanie.

Obráť sa, kajaj sa, odhaľ, čo je skryté. Povedz vševidiacemu Bohu: Ty poznáš moje tajnosti, jediný Spasiteľ. ale ty sám sa zmiluj nado mnou – ako spieva Dávid – podľa svojho milosrdenstva.

Moje dni sa minuli ako sen po prebudení. Preto ako Ezechiáš slzím na svojom lôžku, nech sa mi pridá k rokom života. Lenže aký Izaiáš zastane pred tebou, duša, ak len nie Boh všetkých?

Verš: Prepodobná matka Mária, pros Boha za nás.

Volala si k prečistej Božej matke; najprv si však odhodila zúrivosť dorážajúcich vášní, a zahanbila si útočiaceho nepriateľa. Daruj teraz pomoc v trápení aj mne, svojmu služobníkovi.

Verš: Prepodobná matka Mária, pros Boha za nás.

Zamilovala si si Krista, zatúžila si po ňom, pre neho si sužovala telo, prepodobná; Pros ho teraz za služobníkov, nech je milosrdný k nám všetkým, nech daruje pokojné podmienky tým, ktorí si ho ctia.

Verš:Prepodobný otec Andrej, pros Boha za nás.

Na kameni viery upevni ma, otče, svojimi modlitbami. Ohraď ma Božou bázňou, a daruj mi teraz pokánie, Andrej. Prosím ťa, vysloboď ma zo siete nepriateľov, ktorí ma prenasledujú.

Sláva:

Trojica jednoduchá, nedeliteľná, jednopodstatná, jediná prirodzenosť. Svetlá a Svetlo, Sväté Tri a jediná Svätosť – tak ospevujeme Boha, Trojicu. Ty však ospevuj a oslavuj Život a Životy, duša, Boha všetkých.

I teraz:

Ospevujeme ťa, dobrorečíme ti, klaniame sa ti, Božia rodička; lebo si porodila z nedeliteľnej Trojice jediného Krista, Boha. Ty sama si nám na zemi, otvorila nebesá.

Katavasia: Zhrešili sme, porušili sme zákon, konali sme neprávosti pred tebou. Ani sme nezachovali, ani sme nekonali to, čo si nám prikázal. Ale nezriekni sa nás navždy, Bože otcov.

PIESEŇ 8.

Tripisnec - triodion (bez poklonov)

Irmos:

Bezpočiatočného Kráľa Slávy, pred ktorým sa chvejú nebeské mocnosti: ospevujte, kňazi, vyvyšujte, ľudia, po všetky veky.

Verš: Svätí apoštoli, proste Boha za nás.

Ako uhlíky nehmotného ohňa, spáľte moje hmotné vášne; a zažnite vo mne teraz túžbu po Božskej láske, apoštoli.

Poľnice Slova ľúbozvučné! Uctime si ich, vďaka nim padli hradby nepriateľa nepevné; oni vztýčili bašty božského poznania.

Domýšľavosť mojej vášnivej duše, rozdrvte! Veď ste chrámy a stĺpy nepriateľa rozdrvili; apoštoli Pánovi, posvätené chrámy.

Verš: Presvätá Bohorodička, zachráň nás.

Pojala si Nepojateľného prirodzenosťou, nosila si Nosiaceho všetko, dojčila si, Čistá, Sýtiaceho tvorstvo, Krista, Darcu života.

Verš: Svätí apoštoli, proste Boha za nás.

Staviteľským umením Ducha vybudovali ste celú cirkev, Kristovi apoštoli, dobrorečte v nej Kristovi naveky.

Zatrúbili na poľnicu učenia, apoštoli zvrhli nadol všetku modlársku lesť; vyvyšujúc Krista po všetky veky.

Apoštoli, dobre ste sa usídlili; dozorcovia sveta a nebies obyvatelia, vysloboďte z bied tých, čo vás ustavične chvália.

Sláva:

Trojslnečná, všesvetlá Božia vláda, jednomyseľná, jednoprestolná prirodzenosť; Otče všemocný, Synu a božský Duchu, ospevujem ťa naveky.

I teraz:

Ako čestný a najvyšší prestol neprestajne ospevujme, ľudia, Božiu Matku jedinú po pôrode matku aj pannu.

(Ďalej už s poklonami)

PIESEŇ 8

Irmos:

Nebeské vojská Ho oslavujú a chvejú sa pred ním cherubíni a serafíni; všetko, čo dýcha, celé tvorstvo, ospevuj ho, dobroreč mu a vyvyšuj ho po všetky veky. 2x

Verš: Zmiluj sa nado mnou, Bože, zmiluj sa nado mnou.

Zhrešil som, Spasiteľ, zmiluj sa, pozdvihni môj um k obráteniu. Prijmi kajúceho, zľutuj sa nad volajúcim: Zhrešil som pred tebou, zachráň ma! Previnil som sa, zmiluj sa nado mnou!

Vozataj Eliáš vystúpil vozom čností až na nebesá, vzniesol sa kedysi ponad pozemské veci. Ty, duša moja, o jeho výstupe uvažuj.

Jordánsky prúd kedysi Eliášovým plášťom Elizeus oddelil na dve strany. /Ty však, duša moja, nemáš účasť na tomto dare, pre nezdržanlivosť.

Keď Elizeus kedysi prijal Eliášov plášť, získal tým dvojnásobný dar od Boha. /Ty však, duša moja, nemáš účasť na tomto dare, pre nezdržanlivosť.

Sunamitka kedysi spravodlivého pohostila, ó duša, s dobrým úmyslom. Ty si však neubytovala ani cudzinca ani pútnika. Preto ťa zo Siene vyhodia von s plačom.

Giéziho poškvrnené zmýšľanie stále napodobňuješ, úbohá duša. Jeho chamtivosť odlož aspoň v starobe, unikaj pred gehenským ohňom, vzdiaľ sa od svojej zloby.

Ty si Oziáša napodobnila, duša, a jeho malomocenstvo dvojmo si získala. Neprístojne totiž zmýšľaš a neprávosti konáš. Zanechaj to, čo máš, a ponáhľaj sa k pokániu.

O Ninivčanoch počula si, duša, ako sa kajali pred Bohom vo vrecovine a popole. Nenasledovala si ich, ale ukázala si sa horšia ako všetci, ktorí pred Zákonom aj po Zákone zhrešili.

Počula si, duša, ako Jeremiáš v blatovej jame s nárekom volal na Sionské mesto a hľadal slzy; nasleduj jeho trúchlivý život a zachrániš sa.

Jonáš do Taršíša ušiel, keď predvídal obrátenie Ninivčanov. Spoznal totiž ako prorok Božiu dobrotivosť, a preto horlil, aby proroctvo nezlyhalo.

Počula si o Danielovi v jame, ako zavrel tlamy zverov, duša. Spoznala si, ako mládenci s Azariášom vierou uhasili horiaci plameň pece.

Zo Starého zákona všetko predložil som ti, duša, ako príklad: napodobni spravodlivých bohumilé skutky a naopak, utekaj od hriechov tých skazených.

Spravodlivý sudca, Spasiteľ, zmiluj sa, zbav ma ohňa a hrozieb, ktoré mám na súde právom podstúpiť. Prepáč mi, na poslednú chvíľu, pre čnosti a pokánie.

Ako zločinec volám k tebe: Spomeň si na mňa. Ako Peter trpko plačem: Prepáč mi, Spasiteľ. Volám ako mýtnik, roním slzy ako smilnica. Prijmi môj nárek, ako kedysi od Kanaánčanky.

Uzdrav, Spasiteľ, hnilobu mojej úbohej duše, ty jediný lekár. Prilož mi náplasť, olej a víno – skutky pokánia, skrúšenosť a slzy.

Kanaánčanku aj ja napodobňujem, zmiluj sa, volám, Synu Dávidov. Dotýkam sa lemu rúcha ako žena s krvotokom, plačem ako Marta a Mária nad Lazárom.

Sklenicu sĺz, Spasiteľ, ako myro lejem ti na hlavu, volám ťa ako smilnica, hľadám zmilovanie. Prinášam ti modlitbu a prosím, nech sa mi dostane odpustenie. Hoci nik nezhrešil proti tebe tak, ako ja, predsa len prijmi aj mňa, dobrotivý Spasiteľ; V bázni sa kajám a s láskou volám: Proti tebe samému som zhrešil, zmiluj sa nado mnou, Milosrdný.

Ušetri, Spasiteľ, svoje stvorenie, a hľadaj ako pastier to, čo sa stratilo. Zblúdenú ovečku vytrhni vlkovi, postaraj sa o mňa v stáde svojich oviec.

Keď zasadneš, Sudca, ako dobrotivý, a zjavíš svoju hrozivú slávu, Spasiteľ, ó, aká hrôza nastane! – keď sa rozpáli pec a všetci sa budú báť tvojho prísneho súdu.

Verš: Prepodobná matka Mária, pros Boha za nás.

Matka nezapadajúceho Svetla osvietila ťa a z temnoty vášní oslobodila. Vošla si tak do milosti Ducha, preto daj svetlo, Mária, tým, čo ťa verne zvelebujú.

Verš: Prepodobná matka Mária, pros Boha za nás.

Nový, vskutku Boží zázrak uzrel Zosima v tebe, Matka, a žasol. Videl totiž anjela v tele, a hrôzou celkom preniknutý ospevoval Krista naveky.

Verš: Prepodobný otec Andrej, pros Boha za nás.

Ty máš odvahu pred Pánom, Andrej Krétsky, čestná ozdoba, prosím, modli sa za uvoľnenie pút neprávosti; teraz na tvoj príhovor, Učiteľ, Sláva prepodobných.

Verš: Zvelebujeme Otca i Syna i Svätého Ducha, Pána.

Bezpočiatočný Otče, spolubezpočiatočný Synu, dobrotivý Utešiteľu, priamy Duchu. Pôvodca Božieho Slova, Slovo bezpočiatočného Otca, živý a tvoriaci Duch; Trojica a Jedno, zmiluj sa nado mnou.

I teraz:

Ako z purpurovej farby, Prečistá, utkal sa duchovný plášť – telo Emanuela, vo vnútri tvojho lona. Preto ťa ako Bohorodičku pravdivo uctievame.

Verš: Chválime, dobrorečíme a klaniame sa Pánovi, ospevujeme a vyvyšujeme ho po všetky veky.

Katavasia: Nebeské vojská Ho oslavujú a chvejú sa pred ním cherubíni a serafíni; všetko, čo dýcha, celé tvorstvo, ospevuj ho, dobroreč mu a vyvyšuj ho po všetky veky.

Diakon: Bohorodičku a Matku Svetla piesňami zvelebujme.

Velebí moja duša Pána * a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi.

Po každom verši spievame:

Čestnejšia si ako cherubíni * a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, * bez porušenia si porodila Boha Slovo, * opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.

Lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice, * hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia.

Lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno. * A jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja.

Ukázal silu svojho ramena, * rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú.

Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. * Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno.

Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, * ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.

PIESEŇ 9.

Tripisnec - triodion (bez poklonov)

Irmos:

Nadovšetko ako Bohorodičku ťa vyznávame; ty si nás zachránila, Panna čistá; s beztelesnými zbormi ťa velebíme.

Verš: Svätí apoštoli, proste Boha za nás.

Stali ste sa prameňmi spásonosnej vody; zvlažte, apoštoli, moju dušu, roztavenú hriešnym smädom.

Plavím sa v hlbinách záhuby, už som celkom zatopený – svojou pravicou ma ako Petra, Pane, zachráň.

Ste ako soľ chutného učenia; hnilobu mojej mysle vysušte a tmu nevedomosti odožeňte.

Verš: Presvätá Bohorodička, zachráň nás.

Radosť si porodila, daruj mi plač, ktorým božskú útechu, Vládkyňa, v nadchádzajúcom dni dokážem nájsť.

Iný irmos:

Teba, prostrednicu medzi nebom a zemou, všetky pokolenia velebia. Telom sa totiž v tebe, Panna, usídlila plnosť Božstva.

Verš: Svätí apoštoli, proste Boha za nás.

Preslávený zbor apoštolov, velebíme ťa piesňami; odháňate poblúdenie a stali ste sa žiarivými svetlami sveta.

Svojou sieťou dobrej zvesti ulovili ste duchovné ryby, prinášajte ich vždy Kristovi ako odmenu, blažení apoštoli.

Vo vašich modlitbách k Bohu pamätajte na nás, apoštoli; s láskou vás ospevujeme a prosíme, zbavte nás každého pokušenia.

Sláva:

Teba, trojhypostázne Jedno, Otče, Synu s Duchom, jediného, jednopodstatného Boha, ospevujeme; Trojica jednomocná a bezpočiatočná.

I teraz:

Teba, Rodičku a Pannu, vo všetkých pokoleniach velebíme, lebo ty si nás oslobodila spod kliatby, Radosť si nám totiž porodila – Pána.

(Ďalej už s poklonami.)

Irmos

Po panenskom počatí neopísateľný pôrod, z Matky bez muža neporušiteľný plod, Božie narodenie, obnovuje prirodzenosť. Preto ťa vo všetkých pokoleniach ako Matku, Božiu nevestu, pravoverne velebíme. (2x)

Verš: Zmiluj sa nado mnou, Bože, zmiluj sa nado mnou.

Myseľ je zranená, telo zoslablo, ochorel duch, slovo stratilo moc, život sa umŕtvil, koniec je pred dverami. Úbohá moja duša, čo urobíš, keď príde Sudca skúmať tvoje veci?

Priblížil som ti Mojžišov Pôvod sveta, duša, a všetko, čo vložil do Zákona – Písmo, ktoré ti hovorí o spravodlivých a nespravodlivých. Z nich, duša, si tých druhých nasledovala, a nie prvých, a pred Bohom si zhrešila.

Zákon je bez sily, ďaleko je Dobrá zvesť, celé Písmo nechávaš nepovšimnuté; ochabli Proroci a každé spravodlivé slovo. Tvoje rany, duša, sa rozmnožili, keď nebolo lekára, ktorý by ťa liečil.

Z nového Písma ponúknem ti príklady ktoré ťa uvedú, duša, do skrúšenosti; len nasleduj spravodlivých, a odvráť sa od hriešnych. Získaj Kristovo zmilovanie modlitbami a pôstom, čistotou a bezúhonnosťou.

Kristus sa stal človekom a k pokániu pozval zločincov so smilnicami; kajaj sa, duša! Už sa otvorili dvere kráľovstva, a pred tebou sa ho zmocňujú farizeji, mýtnici a cudzoložníci – ktorí sa kajajú.

Kristus sa stal človekom, pripodobnil sa mi telom, a všetko, čo patrí k prirodzenosti, podľa svojej vôle naplnil– okrem hriechu. Prednaznačil ti, duša, vzor a obraz svojho zostúpenia.

Kristus spasil mágov, zvolal pastierov, množstvo mládencov sa stalo mučeníkmi; oslávil starcov i staré vdovy. A ty si nenasledovala, duša, ani ich skutky ani život. Ale beda ti, keď budeš súdená.

Pán sa postil štyridsať dní na púšti a potom vyhladol, prejavil sa ako človek. –Nie že zlenivieš, duša! Keď bude do teba dorážať nepriateľ, od modlitby a pôstu – – tvojich nôh, nech sa odrazí.

Kristus bol pokúšaný, diabol pokúšal, ponúkal kamene, aby sa stali chlebmi; vyviedol ho na vrch, aby videl všetky kráľovstvá sveta v jednom okamihu. Boj sa, duša, jeho vábenia! Buď triezva a v každej hodine sa modli k Bohu.

Hrdlička milujúca púšť, Hlas volajúceho zvestoval; Kristov svietnik, pokánie ohlasoval; Herodes však konal neprávosť aj s Herodiadou. Hľaď, duša moja, aby si neuviazla v sieti neprávosti, ale zvítaj sa s pokáním.

V púšti sa usídlil predchodca Milosti, a celá Judea a Samária, keď o tom počuli, bežali, vyznávali sa zo svojich hriechov, a horlivo sa dávali krstiť. A ty si ich nenasledovala, duša!

Úctyhodné manželstvo a nepoškvrnené lôžko! Obidve kedysi Kristus požehnal, keď v tele jedol a v Káne na svadbe z vody urobil víno, čím ukázal prvý zázrak; aby si sa ty, duša, zmenila.

Kristus ochrnutého uzdravil a on s lôžkom odišiel, zosnulého mládenca prebudil, i dieťa vdovy, aj sluhu stotníka, Ukázal sa Samaritánke a službu v Duchu, duša, dal ti tak za vzor.

Pán uzdravil ženu s krvotokom, keď sa dotkla lemu rúcha, očistil malomocných; slepých a chromých osvietil a vzpriamil; /hluchých a nemých, i nadol zhrbených, slovom vyliečil. Aby si sa ty, úbohá duša, zachránila.

Uzdravoval choroby, chudobným hlásal dobrú zvesť; Kristus Slovo liečil skrivených, jedol s mýtnikmi, rozprával sa s hriešnikmi. Jairovej dcére zosnulú dušu vrátil dotykom ruky.

Mýtnik sa zachránil, smilnica našla miernosť, ale farizej chválil sa a bol odsúdený. Prvý totiž volal: "očisť ma", tá druhá: "zmiluj sa nado mnou", tento sa však vyvyšoval: “Bože, ďakujem ti” a ďalšie nerozumné slová.

Zachej bol mýtnik, a predsa sa zachránil, ale farizej Šimon sa pohoršil; smilnica dostala slobodu odpustenia – od toho, ktorý má moc odpúšťať hriechy. Ponáhľaj sa, duša, nasleduj ju.

Nenapodobnila si smilnicu, úbohá duša moja; ona vzala nádobu s myrom v slzách natierala Spasiteľove nohy, a vlasmi utrela toho, ktorý jej dávnych hriechov rukopis roztrhal.

Boli mestá, ktorým priniesol Kristus blahozvesť, a zistila si, duša moja, že predsa boli zavrhnuté. Boj sa tohto príkladu, nech nie si ako tí, ktorých k Sodomčanom Vládca prirovnal, a až do podsvetia odsúdil.

Nezaostaň, duša moja, kvôli beznádeji! O Kanaánčanke, o jej viere si počula – skrze ňu bola jej dcéra uzdravená Božím slovom. "Synu Dávidov, zachráň aj mňa!" – volaj takto z hlbín srdca, tak ako ona, Kristovi.

Buď milosrdný a zachráň ma, Synu Dávidov, zmiluj sa; ty si posadnutých slovom uzdravil, láskavým hlasom ako zločincovi mi povedz: Amen, hovorím ti, budeš so mnou v raji, keď prídem do svojej slávy.

Zločinec ťa ohováral, zločinec ti dobrorečil, obidvaja spolu s tebou viseli na kríži. Ale Dobrotivý, tak ako vernému zločincovi, ktorý ťa spoznal ako Boha, aj mne otvor brány tvojho slávneho kráľovstva.

Tvorstvo sa triaslo, keď videlo, ako ťa križujú, vrchy a kamene od strachu sa rozpadali; Aj zem sa spolu chvela,a podsvetie sa obnažilo. Potemnelo svetlo počas dňa, keď hľadelo na teba, Ježišu, pribitého na kríž.

Plody hodné pokánia u mňa nehľadaj, lebo sa moja sila vo mne vyčerpala; daruj mi srdce neustále skrúšené, a duchovnú chudobu, aby som ti ich priniesol ako príjemnú obetu, jediný Spasiteľ.

Sudca môj a Znalec môj; keď znovu prídeš s anjelmi súdiť celý svet, svojím láskavým okom zhliadni na mňa, ušetri ma a zľutuj sa, Ježišu, nado mnou, lebo som zhrešil viac ako celý ľudský rod.

Verš: Prepodobná matka Mária, pros Boha za nás.

Svojím neobyčajným životom udivila si všetky anjelské stavy a ľudské zbory; žila si nehmotne a prekonala si prirodzenosť. Vďaka tomu si vstúpila do Jordánu, Mária, a akoby nehmotný, tak si ho prebrodila.

Verš: Prepodobná matka Mária, pros Boha za nás.

Nakloň Stvoriteľa k milosrdenstvu voči tým, čo ťa chvália, prepodobná matka, nech sme zbavení zloby a trápení, ktoré dorážajú zo všetkých strán. Aby sme oslobodení od nástrah ustavične velebili Pána, ktorý ťa oslávil.

Verš: Prepodobný otec Andrej, pros Boha za nás.

Ctihodný Andrej, trojblažený otče, pastier Kréty, neprestávaj sa modliť za tých, čo ťa ospevujú; aby sme boli oslobodení všetci, ktorí si verne ctíme tvoju pamiatku, od hnevu, trápenia, porušenia a od nadmiery hriechov.

Sláva:

Jednopodstatná Trojica, Jeden v troch hypostázach, ospevujeme ťa: /oslavujeme Otca, velebíme Syna a klaniame sa Duchu, jedinej prirodzenosti, pravému Bohu, Životu a živému nekonečnému kráľovstvu.

I teraz:

Ochraňuj svoje mesto, Prečistá Božia rodička, lebo ak s tebou verne vládne, v tebe sa aj upevní, a skrze teba bude víťaziť. Zaženie každý útok, zajme vojsko a ukončí sa poroba.

Katavasia: Po panenskom počatí neopísateľný pôrod, z Matky bez muža neporušiteľný plod, Božie narodenie, obnovuje prirodzenosť. Preto ťa vo všetkých pokoleniach ako Matku, Božiu nevestu, pravoverne velebíme.

Dôstojné je velebiť teba, Bohorodička, * vždy blažená a nepoškvrnená Matka nášho Boha. * Čestnejšia si ako cherubíni * a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, * bez porušenia si porodila Boha Slovo, * opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz: )

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo teba chvália všetky nebeské mocnosti a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Svitilen

Ty si Svetlom, Kriste, preto ma osvieť sebou na príhovor tvojich svätých apoštolov a svätiteľa Mikuláša a spas ma.

Sláva: Ty si Svetlom, Kriste,* preto ma osvieť sebou na príhovor všetkých tvojich svätých a spas ma.

I teraz: Ty si Svetlom, Kriste,* preto ma osvieť sebou na príhovor Bohorodičky a spas ma.

Žalm 148

Chváľte Pána z nebies, * chváľte ho na výsostiach. – Chváľte ho, všetci jeho anjeli; * chváľte ho, všetky nebeské mocnosti; – chváľte ho, slnko a mesiac; * chváľte ho, všetky hviezdy žiarivé; – chváľte ho, nebies nebesia * a všetky vody nad oblohou. – Nech chvália meno Pánovo, * lebo na jeho rozkaz boli stvorené. – Založil ich navždy a naveky; * vydal zákon, ktorý nepominie. – Chváľ Pána, tvorstvo pozemské: * obludy morské a všetky hlbiny, – oheň, kamenec, sneh a dym, * víchrica, čo jeho slovo poslúcha, – vrchy a všetky pahorky, * ovocné stromy a všetky cédre, – divá zver a všetok dobytok, * plazy a okrídlené vtáctvo. – Králi zeme a všetky národy, * kniežatá a všetci zemskí sudcovia, – mládenci a panny, * starci a junáci – nech chvália meno Pánovo, * lebo iba jeho meno je vznešené. – Jeho veleba prevyšuje zem i nebesia * a svojmu ľudu dáva veľkú moc. – Je chválou všetkým svojim svätým, * synom Izraela, ľudu, ktorý je mu blízky.

Žalm 149

Spievajte Pánovi pieseň novú; * jeho chvála nech znie v zhromaždení svätých. – Nech sa teší Izrael zo svojho Stvoriteľa, * synovia Siona nech jasajú nad svojím kráľom. – Nech oslavujú jeho meno tancom, * nech mu hrajú na bubne a na citare. – Lebo Pán miluje svoj ľud * a tichých venčí víťazstvom. – Nech svätí jasajú v sláve, * nech sa veselia na svojich lôžkach. – Oslavu Boha nech majú na perách * a v rukách meč dvojsečný, – aby sa pomstili na pohanoch * a potrestali národy, – aby ich kráľom nasadili putá * a ich veľmožom železné okovy. Aby ich súdili podľa písaného práva, * všetkým jeho verným to bude na slávu.

Žalm 150

Chváľte Pána v jeho svätyni! * Chváľte ho na jeho vznešenej oblohe! Chváľte ho za jeho činy mohutné, * chváľte ho za jeho nesmiernu velebnosť! Chváľte ho zvukom poľnice, * chváľte ho harfou a citarou! Chváľte ho bubnom a tancom, * chváľte ho lýrou a flautou! Chváľte ho zvučnými cimbalmi, chváľte ho jasavými cimbalmi, * všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.

Kňaz: Tebe patrí veleba, Pane, Bože náš, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kňaz: Sláva tebe, ktorý si nám zjavil svetlo.

Ľud: Sláva Bohu na nebi a mier na zemi. V ľuďoch dobrá vôľa. Chválime ťa, velebíme ťa. Klaniame sa ti, oslavujeme ťa. Dobrorečíme ti pre nesmiernu tvoju slávu, Pane a kráľu nebeský, Bože, Otče, všemohúci Vládca, Pane náš a jednorodený Synu, Ježišu Kriste, i Svätý Duchu, Pane Bože. Baránku Boží, Synu Otca. Ty, čo snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami. Ty, čo snímaš hriechy sveta, prijmi naše modlitby. Ty, čo sedíš po pravici Otcovej, zmiluj sa nad nami. Len ty sám si svätý, ty jediný si Pán, Ježiš Kristus v sláve Boha Otca. Amen. Každý deň ťa budeme velebiť a tvoje meno chváliť navždy a naveky. Pane, bol si naše útočisko z pokolenia na pokolenie. Riekol som: Pane, zmiluj sa nado mnou a uzdrav moju dušu, lebo som sa prehrešil proti tebe. Pane, k tebe sa utiekam. Nauč ma plniť tvoju vôľu, lebo ty si môj Boh. Veď u teba je zdroj života a v tvojom svetle uzrieme svetlo. Svoju milosť daj tým, čo ťa poznajú.

Potom:

Ráč nás, Pane, v tento deň zachrániť od hriechu. Velebíme ťa, Pane, Bože otcov našich. Chválime a oslavujeme tvoje meno naveky. Amen. Preukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo, lebo dúfame v teba. Blahoslavený si, Pane, nauč nás svoje pravdy. Blahoslavený si, Vládca, daj nám porozumieť svojim pravdám. Blahoslavený si, Svätý, osvieť nás svojimi pravdami. Pane, tvoje milosrdenstvo je večné, nepohŕdaj dielom svojich rúk. Tebe patrí chvála, tebe patrí pieseň. Tebe, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, patrí sláva teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša túto ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (12x)

Sláva: I teraz: )

Vykonajme našu rannú modlitbu k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Celé ráno prežité v dokonalosti, svätosti, pokoji a bez hriechu prosme si od Pána.

Po každej prosbe ľud odpovedá: Daruj nám, Pane.

Anjela pokoja, verného sprievodcu a ochrancu našej duše i tela prosme si od Pána.

Odpustenie a oslobodenie z našich hriechov a previnení, prosme si od Pána.

Dobro a úžitok pre naše duše a pokoj pre svet prosme si od Pána.

Aby sme zostávajúce dni nášho života prežili v pokoji a kajúcnosti, prosme si od Pána.

Pokojné kresťanské dovŕšenie nášho života, bez bolesti a zahanbenia, dobrú odpoveď na prísnom Kristovom súde prosme si od Pána.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty si dobrý a láskyplný Boh, tebe, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, vzdávame slávu teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kňaz: Pokoj všetkým!

Ľud: I tvojmu duchu.

Diakon: Skloňte si hlavy pred Pánom.

Ľud: Pred tebou, Pane.

A kňaz hovorí potichu túto modlitbu:

Najsvätejší Pane, ktorý žiješ na výsostiach a svojím vševidiacim okom sleduješ každú bytosť, pred tebou sme sklonili svoju dušu i telo. A prosíme ťa, Svätý svätých: požehnaj nás svojou neviditeľnou rukou zo svojho svätého príbytku. Vo svojej dobrote a láske odpusť nám všetky poklesky vedomé i nevedomé. A našej duši i telu udeľ potrebné milosti.

Kňaz: Lebo ty nás miluješ a chrániš, Bože náš, tebe, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, vzdávame slávu teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Veršové slohy, 8. hlas

Na cesty lúpežníkov vpadla si, duša moja, * kruto ťa zraňujú tvoje vlastné hriechy, * keď si sa vzdala nerozumným nepriateľom. * Ale máš ešte čas, preto v skrúšenosti volaj: * Nádej beznádejných, život zúfajúcich, ** Spasiteľ, pomôž mi vstať a zachráň ma.

Verš: Hneď zrána nás naplň svojou milosťou a budeme jasať, a radovať sa po všetky dni života. * Rozveseľ nás za dni, keď si nás ponížil, keď sme okusovali nešťastie. * Nech sa tvoje dielo zjaví tvojím služobníkom * a ich deťom tvoja nádhera.

Na cesty lúpežníkov vpadla si, duša moja, * kruto ťa zraňujú tvoje vlastné hriechy, * keď si sa vzdala nerozumným nepriateľom. * Ale máš ešte čas, preto v skrúšenosti volaj: * Nádej beznádejných, život zúfajúcich, ** Spasiteľ, pomôž mi vstať a zachráň ma.

Verš: Nech je nad nami dobrotivosť Pána, nášho Boha; * upevňuj dielo našich rúk, * dielo našich rúk upevňuj!

Pancier viery správne ste si obliekli, * znakom kríža ste sa ozbrojili, * ako pripravení vojaci ste sa prejavili, * mučiteľom ste statočne vzdorovali * a úklady diabla ste rozdrvili. * Stali ste sa víťazmi a zaslúžili ste si vence. ** Proste Krista za nás, aby zachránil naše duše.

Sláva i teraz, 8. hlas

Prijmi volanie svojich služobníkov, * prečistá Bohorodička, Panna, * a bez prestania sa modli * za odpustenie našich hriechov, ** a za dar pokoja pre nás.

Potom:

Dobré je oslavovať Pána * a ospevovať tvoje meno, Najvyšší. * Za rána zvestovať tvoju dobrotu a tvoju vernosť celú noc. (dvakrát)

Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.

Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Tropár, 7. hlas

Keď stojíme v chráme tvojej slávy, * akoby sme stáli v nebi. * Bohorodička, nebeská brána, ** otvor nám bránu svojej milosti.

Pane, zmiluj sa. (40x) Pane, požehnaj.

Kňaz: Požehnaný je Kristus, náš Boh, v každom čase, teraz i vždycky, i na veky vekov. (ak sa nemodlí kňaz, hovorí: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. )

Ľud: Amen.

Kňaz: Nebeský Kráľu, posilni tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu, utvrď vieru, skroť nepriateľov, upokoj svet, ochraňuj toto mesto _(alebo_túto obec, alebo tento svätý dom ) ; našich zosnulých otcov, bratov a sestry uveď do príbytkov spravodlivých a nás, ktorí robíme pokánie a vyznávame svoje hriechy, prijmi, a zmiluj sa nad nami, lebo si dobrý a miluješ nás.

Ľud: Amen. Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Čestnejšia si ako cherubíni * a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, * bez porušenia si porodila Boha Slovo, * opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.

V mene Pánovom požehnaj, otče.

Kňaz: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami.

Ľud: Amen.

Modlitba svätého Efréma Sýrskeho

Pane a Vládca môjho života, odním odo mňa ducha znechutenosti, nedbalosti, mocibažnosti a prázdnych rečí. (veľká poklona)

Daruj mne, svojmu služobníkovi, ducha miernosti, poníženosti, trpezlivosti a lásky. (veľká poklona)

Áno, Pane a Kráľu, daj, aby som videl vlastné prehrešenia a neposudzoval svojho brata, lebo ty si požehnaný na veky vekov. Amen. (veľká poklona)

Potom nasleduje dvanásť malých poklôn, pričom pri každej poklone hovoríme:

Bože, buď milostivý mne hriešnemu. (malá poklona)

Bože, očisť moje hriechy a zmiluj sa nado mnou. (malá poklona)

Mnoho ráz som zhrešil, Pane, odpusť mi. (malá poklona)

Pane a Vládca môjho života, odním odo mňa ducha znechutenosti, nedbalosti, mocibažnosti a prázdnych rečí. Daruj mne, svojmu služobníkovi, ducha miernosti, poníženosti, trpezlivosti a lásky. Áno, Pane a Kráľu, daj, aby som videl vlastné prehrešenia a neposudzoval svojho brata, lebo ty si požehnaný na veky vekov. Amen. (veľká poklona)

Ak sa modlí kňaz, zvoláva: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe.

Ľud: Sláva Otcu i Synu, i Svätému Duchu. I teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen. Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.

Kňaz: Kristus, náš pravý Boh, na prosby svojej prečistej Matky, svätých, slávnych a všechválnych apoštolov, nášho otca svätého Mikuláša, lycijsko-myrského divotvorcu, svätého prepodobného mučeníka Nikóna a jeho učeníkov, ktorí boli s ním umučení, a všetkých svätých, nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás.

Ak sa nemodlí kňaz, berieme: Sláva, i teraz. Pane, zmiluj sa (3x) Požehnaj. Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. Amen.