Návrat 40 - 16.3. 16.3.

V rámci pôstnej duchovnej aktivity NÁVRAT 40 prinášame zamyslenia k starozákonným čítaniam z knihy proroka Izaiáša, ktoré sa čítajú vo Veľkom pôste na 6. hodinke a k novozákonným čítaniam radových evanjelií v soboty a nedele počas obdobia Veľkého pôstu.

Iz 28, 14 - 22

Ako skúsený kazateľ, Izaiáš pristupoval k ľudu nepriamo, no tentokrát svoju reč zdieľal v plnej sile. Slovo „posmešníci“ v 14. verši je vážnym obvinením, pretože posmievanie v Starozákonnom myslení je najvyšším stupňom bezbožnosti. Vládcovia v Jeruzaleme boli horši ako tí v Samárii, preto aj slová, ktoré im boli venované v 15. verši sú ironické. Sotva by sami takto opísali svoje spojenectvo s Egyptom, ale Izaiáš im vkladá do úst slová, ktoré ukazujú skutočný význam toho, čo urobili. V skutočnosti uzavreli zmluvu so smrťou a s peklom spravili dohodu. Mýlia sa, ak si myslia, že ich Boží súd minie, ako ich predkov. Podpora, ktorá bola prisľúbená spojenectvom, bola len falošnou nádejou a nedôveryhodnou taktikou, ktorú Izaiáš označuje ako „útočisko lží“. Tak ako dom hlúpeho muža, ktorý sa zrútil (Mt 7, 26-27), ani krátke lôžko, na ktorom sa nemožno vystrieť, neprinesie ochranu a pohodlie.

Ako sa vládcovia Jeruzalema onedlho dozvedeli nešlo len o plané hrozby. Nešlo však ani o Pánov bežný prístup voči jeho ľudu. O niečo prirodzenejšie bolo jeho správanie na vrchu Parašim a v údolí Gabaon, o ktorých hovorí 21. verš. Na vrchu Parašim pomohol Dávidovi poraziť jeho nepriateľov a v údolí Gibeon zoslal na nepriateľov Izraela kamennú spúšť. Takto by teraz najradšej konal, a preto svojmu ľudu v 22. verši hovorí aby sa neposmievali. Keďže odmietajú poslúchať, musí obrátiť svoj úsudok a preto hovorí: ,,Mierou urobím právo a váhou spravodlivosť, útočištie lží však uchytí lejak a na úkryt vyrútia sa vody.“ (Iz 28, 17). Je to opak toho ako to bolo v minulosti a ako by to chcel. Ako milujúci otec, ktorý musí vziať palicu na svojho búriaceho sa syna, robí to, čo musí urobiť s ťažkým srdcom. Rodič, ktorý takto koná, hľadí do budúcnosti, na dobro, ktoré príde, ak spraví to, čo je teraz ťažké, no správne.

Rovnaká myšlienka je základom obrazu kameňa v 16. verši. Pán ničí to, čo je falošné len aby na jeho mieste povstalo pravé. Koná v záujme dlhodobého dobra. Jeho konečným cieľom nie je zničenie Sionu, ale jeho obnova. Zničenie je nevyhnutnou súčasťou obnovy a Pán už kladie základy pre tento nový Sion budúcnosti. Kameň nesie predpis, ktorý sa stane základom spoločenstva: ,,Ten kto verí sa nebude báť.“ Spoločne predstavuje tých, ktorí vložili celú svoju dôveru v Pána a v tichosti s vierou čakali, kým bude konať. Po príchode Mesiáša preto pisatelia videli, že sa tieto slová naplnili práve v osobe Ježiša Krista.

Obnovme svoju dôveru v Otcovo konanie v našom pôstnom Návrate. Ak to bude príliš ťažké, pozrime na kríž Jeho Syna.