Pôst s kráľom Dávidom - 13.3. 13.3.

Žalm 78

Bože, pohania vtrhli do tvojho dedičstva, * poškvrnili tvoj svätý chrám a Jeruzalem obrátili na rumy.

Mŕtvoly tvojich služobníkov dali za pokrm vtákom lietavým * a divej zveri dávali telá tvojich svätých.

Rozlievali ich krv ako vodu * vôkol Jeruzalema a nemal ich kto pochovať.

Susedia nás začali potupovať * a okolití ľudia haniť a vysmievať.

Dokedy ešte, Pane? Chceš sa hnevať naveky? * Či tvoje rozhorčenie bude blčať sťa oheň?

Svoj hnev vylej na pohanov, ktorí ťa neuznávajú, * a na kráľovstvá, ktoré nevzývajú tvoje meno.

Veď pohltili Jakuba * a spustošili jeho obydlia.

Zabudni na hriechy našich otcov; * príď nám čím skôr v ústrety so svojím milosrdenstvom, lebo sme veľmi úbohí.

Pre slávu svojho mena nám pomôž, Bože, naša spása, a vysloboď nás; * a pre svoje meno odpusť nám hriechy.

Prečo majú pohania hovoriť: * “Kdeže je ten ich Boh?”

Nech sa pred našimi očami na pohanoch ukáže * pomsta za vyliatu krv tvojich služobníkov.

Nech dôjde k tebe nárek zajatých; * silou svojho ramena zachovaj synov smrti nažive.

A našim susedom vráť sedemnásobne do lona potupu, * ktorou pohanili teba, Pane.

Ale my, tvoj ľud a ovce tvojej pastviny, * chceme ťa zvelebovať naveky a z pokolenia na pokolenie hlásať tvoju slávu.

Žalm 79

Pastier Izraela, * čo ako ovcu vedieš Jozefa, počúvaj!

Ty, čo tróniš nad cherubmi, zaskvej sa * pred Efraimom, Benjamínom a Manassesom.

Vzbuď svoju moc * a príď nás zachrániť.

Bože, obnov nás, * rozjasni svoju tvár a budeme spasení.

Pane, Bože zástupov, * dokedy sa budeš hnevať na modlitby svojho ľudu?

Kŕmil si nás ako chlebom slzami * a slzami si nás napájal v hojnosti.

Dopustil si, že sa pre nás svária naši susedia * a naši nepriatelia si z nás robia posmech.

Bože zástupov, obnov nás, * rozjasni svoju tvár a budeme spasení.

Z Egypta si preniesol vinicu, * pohanov si vyhnal a vysadil si ju.

Pôdu si pripravil pre ňu, * zasadil si jej korene a zaplnila krajinu.

Svojou tôňou pokryla úbočia * a Božie cédre ratolesťami.

Svoje výhonky vystrela až k moru, * až po rieku Eufrat svoje letorasty.

Prečo si zbúral jej ,ohradu * a oberajú z nej všetci, čo idú okolo?

Diviak lesný ju rozrýva * a pasie sa na nej poľná zver.

Bože zástupov, vráť sa, * zhliadni z neba, podívaj sa a navštív túto vinicu.

A chráň ju, veď ju vysadila tvoja pravica, * chráň i výhonok, ktorý si si vypestoval.

Tí, čo ju vypálili od koreňa, * pred hrozbou tvojej tváre zahynú.

Nech je tvoja ruka nad mužom po tvojej pravici, * nad synom človeka, ktorého si si ty vyvolil.

Už neodstúpime od teba a ty nás zachováš pri živote * a budeme vzývať tvoje meno.

Pane, Bože zástupov, obnov nás, * rozjasni svoju tvár a budeme spasení.

Žalm 80

Plesajte Bohu, ktorý nám pomáha, * jasajte Bohu Jakubovmu.

Vezmite harfy, udrite na bubon, * na ľúbu lýru a citaru.

Zatrúbte rohom pri nove mesiaca * i pri jeho splne v deň našej slávnosti.

Lebo také je nariadenie pre Izrael * a zákon Boha Jakubovho.

Taký príkaz dal Jozefovi. * keď vychádzal z krajiny egyptskej; počul som reč mne neznámu:

“Z jeho pliec som sňal bremeno * a z jeho rúk ťažký kôš.

V súžení si ma vzýval a vyslobodil som ťa, * za clonou búrky som ťa vypočul, vyskúšal som ťa pri vodách meríbskych.

Počúvaj , ľud môj, svedčím proti tebe, * kiež by si ma poslúchol, Izrael.

Nebudeš mať iného boha, * ani sa nebudeš klaňať bohu cudziemu.

Veď ja som Pán, tvoj Boh, * ja som ťa vyviedol z egyptskej krajiny; otvor si ústa a ja ti ich naplním.

Ale môj ľud nepočúval na môj hlas * a Izrael nedbal o mňa.

Preto som ich ponechal v tvrdosti ich srdca: * nech si len idú za svojimi preludmi.

Keby ma môj ľud bol poslúchol, * keby bol Izrael kráčal mojimi cestami,

ihneď by som bol jeho nepriateľov pokoril * a jeho utláčateľov svojou rukou pritlačil.

Zaliečali by sa mu nepriatelia Pánovi * a ich osud by trval naveky.

Kŕmil by som ho jadrom pšeničným * a sýtil medom zo skaly.”

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 81

Vstáva Boh v zhromaždení Božom, * uprostred bohov koná súd.

Dokedy ešte chcete súdiť nespravodlivo * a nadržiavať hriešnikom?

Prisúďte právo bedárom a sirotám, * spravodlivosť vymáhajte poníženým a chudobným.

Ratujte chudobného * a núdzneho vysloboďte z rúk hriešnika…”

Nemajú múdrosti ani rozumu, tápu v temnotách, * hýbu sa všetky základy zeme.

I povedal som: “Ste bohmi, * všetci ste synmi Najvyššieho.”

Ale aj vy, ako každý človek, umriete, * padnete ako každý velikáš.

Vstaň, Bože, a súď zem, * lebo všetky národy sú tvojím dedičstvom.