Návrat 40 - 13.3. 13.3.

V rámci pôstnej duchovnej aktivity NÁVRAT 40 prinášame zamyslenia k starozákonným čítaniam z knihy proroka Izaiáša, ktoré sa čítajú vo Veľkom pôste na 6. hodinke a k novozákonným čítaniam radových evanjelií v soboty a nedele počas obdobia Veľkého pôstu.

Iz 14, 24-32

Z dnešného úryvku z Božieho slova zaznieva ďalšie z Izaiášových starozákonných proroctiev. Za pojmami “prorok“ a “proroctvo“ si poväčšine predstavíme niekoho, kto predpovedá budúcnosť a samotnú predpoveď budúcnosti. Mnohí proroci starého zákona mali vedomosť o skutočnej budúcnosti. Povolanie proroka však v sebe zahŕňa oveľa obsiahlejšie a hlbšie poslanie, a to konkrétne ohlasovať radostnú zvesť o tom, čo už Boh učinil, ako koná momentálne a čo chystá v živote človeka a celého ľudstva. Z tejto perspektívy je teda zrejme, že všetci sme pozvaní stať sa prorokmi.

Je prirodzené, že táto myšlienka v nás spočiatku vyvoláva obavy, ale po hlbšom uvážení a uvedomení si ďalších skutočností sa tieto prvotné starosti vytrácajú. Tou najpodstatnejšou skutočnosťou je si tu uvedomiť, že máme toho istého Ducha, ktorý inšpiroval, posilňoval a napĺňal nádejou Izaiáša, Eliáša, Ezechiela a všetkých ostatných prorokov. Disponujeme všetkými potrebnými darmi na to, aby sme sa stali prorockým hlasom vo svojej rodine, škole, práci, spoločnosti a všade tam kde nás Boh posiela.

Na tomto mieste je veľmi dôležité upriamiť pozornosť na to, že prorok hovorí vždy len Božie slovo, ktoré pochádza zo Svätého Ducha, a nie z jeho vlastných myšlienok, názorov, predstáv, či prianí. A tak dôležitým odporúčaním a zároveň tou najlepšou radou ako sa najsprávnejšie zhostiť úlohy proroka je, každý deň sa snažiť čoraz viac otvárať svoje srdce Svätému Duchu a jeho pôsobeniu. Keď si toto osvojíme, budeme ho počuť prihovárať sa priamo nášmu srdcu. A toto sa prejaví konkrétne v našom živote ako pocit nabádania, či povzbudenia, aby sme sa napríklad prihovorili konkrétnemu človeku v konkrétnej životnej situácií (a čo viac, dáva nám aj vedieť, čo a ako mu povedať (prípadne čo nepovedať).

Ale ako urobiť skúšku správnosti, či to, čo nám príde na myseľ, pochádza zo Svätého Ducha? Odpoveď na to dáva sám Ježiš: "Poznáte ich po ovocí" Ak ťa to povzbudí k tomu, aby si viac miloval Boha, aby si bol láskavejší, obetavejší, empatickejší a milší, aby si bol odvážnejší pri ohlasovaní radostnej zvesti a Božej spásonosnej lásky, pochádza to od Svätého Ducha. Ak ťa to však privádza k pýche, k povýšeneckej sebadôvere, neprimeranému strachu alebo sebeckosti, ide nepochybne o iný zdroj.

Z tohto je zrejmé, že Boh nám ničím nechce sťažiť to, aby sme sa stali skutočnými prorokmi. Práve naopak. Záleží len na nás, či urobíme rozhodujúci krok vo viere a nezabudneme si robiť skúšky správnosti. A ak sa nám podarí toto do nášho života aplikovať, potom môžeme osvetľovať cestu aj iným, hovoriť im o bohatstve života, ktorý má pre nás Boh pripravený a takto im vskutku umožňovať pohľad do budúcnosti.

o. Juraj Moščák