Ornament

3. decembra

Mária hovorila: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobníčky. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia“ (Lk 1, 46-48).

Čítanie z homílie Petra Autperta na sviatok Zosnutia Bohorodičky (208, 7): Naša túžba má spočívať v tomto: aby naša duša velebila Pána za každú jednu vec; aby počala Božie Slovo; aby ho zrodila a živila; aby pamätala na svätú výmenu našej spásy a na spôsob, akým bola vyslobodená zo svojej neprávosti bez vlastných zásluh, ako bola vykúpená Kristovou krvou, a to len vďaka Božej dobrotivosti. Nech volá: Velebí moja duša Pána!“ Evanjelium hovorí: Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna (Jn 3, 16) a Apoštol dodáva: On vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých (Rim 8, 32). Ó, ako sa tu prejavila mimoriadna láska! Neoceniteľná, horiaca láska! Kto by nezmeravel v úžase nad bohatstvom toľkej lásky? Kto by mohol kedy dúfať, že On, zrodený z Otca pred vekmi, kvôli ľuďom sa narodí v čase a stane sa človekom zo ženy? Preto napísal Apoštol: Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod Zákonom, aby vykúpil tých, čo sú pod Zákonom, aby sme dostali adoptívne synovstvo (Gal 4, 4-5). Kto by si čo i len pomyslel, že ten, čo nesie celý svet, bude raz nesený rukami ženy? Že ten, ktorý je chlebom anjelov (Ž 77, 25) bude raz požívať pokrm? Že nebeská Moc sa stane slabou? Že ten, ktorý je Životom všetkých, podstúpi smrť? A preto nech v každej jednej veci Máriina duša velebí Pána, a nech ho velebí aj naša duša.

Stichiry, 4. hlas: Vzišiel si z útroby ako prorok a Predchodca, * Ján, krstiteľ Krista. * Radoval si sa a poskočil v lone matky, * vidiac, ako k služobníčke prišla Kráľovná, * čo nosila pod srdcom Večného, * narodeného z Otca bez matky. * Prišla i k tebe, čo si podľa prisľúbenia zažiaril z neplodnej i zo starca. – Pros Pána, aby sa zmiloval nad našimi dušami.

Sláva, 8. hlas: Počúvaj Alžbetu, čo hovorí Panne Márii: * „Veľmi si ma vyznamenala, keď si ku mne prišla. * Matka môjho Pána, ty nosíš pod srdcom Kráľa, ja len vojaka, * ty Zákonodarcu, ja len plniteľa zákona, * ty večné Slovo Božie, ja Hlas, * ten, čo zvestuje príchod nebeského Kráľovstva.

I teraz, 6. hlas: Alžbeta počala predchodcu milosti * a Nepoškvrnená Pána slávy. * Matky sa bozkali, deti zaplesali. * Sluha velebil Vládcu a matka sa podivila * a privítala Máriu slovami: * „Odkiaľ mám to šťastie, že Matka môjho Pána ku mne zavítala?“ * Pane, plný milosrdenstva, * spas svoj opustený ľud. Ornament