Ornament Ornament

Kňaz: Sláva svätej, jednopodstatnej, životodarnej a nedeliteľnej Trojici v každom čase, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle. (3x)

Pane, otvor moje pery, a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. (2x)

Šesťžalmie

Potom prednášame šesťžalmie, ale z praktických či pastoračných dôvodov je možné modliť sa iba jeden zo žalmov – ak je radový hlas 1. – Ž 3, 2. hlas – Ž 37, 3. hlas – Ž 62, 4. hlas – Ž 87, 5. hlas – Ž 102, 6., 7., 8. hlas – Ž 142.

Žalm3

Pane, jak mnoho je tých, čo ma sužujú! * Mnohí povstávajú proti mne. – Mnohí o mne hovoria: * „Boh mu nepomáha.“ – Ale ty, Pane, si môj ochranca, * moja sláva, čo mi hlavu vztyčuje. – Hlasne som volal k Pánovi * a on mi odpovedal zo svojho svätého vrchu. – A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som. * Prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje. – Nebudem sa báť tisícov ľudí, čo ma obkľučujú. * Povstaň, Pane; zachráň ma, Bože môj. – Veď ty si udrel mojich nepriateľov po tvári * a hriešnikom si zuby vylámal. – Pane, ty si naša spása. * Na tvoj ľud nech zostúpi tvoje požehnanie. – A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som. * Prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje.

Žalm 37

Nekarhaj ma, Pane, vo svojom rozhorčení * a netrestaj ma vo svojom hneve, – lebo tvoje šípy utkveli vo mne, * dopadla na mňa tvoja ruka. – Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta, * pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti. – Hriechy mi prerástli nad hlavu * a ťažia ma príliš sťa veľké bremeno. – Rany mi zapáchajú a hnisajú * pre moju nerozumnosť. – Zohnutý som a veľmi skľúčený, * smutne sa vlečiem celý deň. – Bedrá mi spaľuje horúčka * a moje telo je nezdravé. – Nevládny som a celý dobitý, * v kvílení srdca nariekam. – Pane, ty poznáš každú moju túžbu; * ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou. – Srdce mi búcha, sila ma opúšťa * i svetlo v očiach mi hasne. – Priatelia moji a moji známi odvracajú sa odo mňa pre moju biedu; * aj moji príbuzní sa ma stránia. – Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla, * a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly a deň čo deň vymýšľajú úklady. – Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje, * ako nemý, čo neotvára ústa. – Podobám sa človekovi, čo nepočuje * a čo nevie obvinenie vyvrátiť. – Pane, pretože v teba dúfam, * ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj. – A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou; * a keď sa potknem, nech sa nevystatujú nado mňa.“ – Ja, pravda, už takmer padám * a na svoju bolesť myslím ustavične. – Preto vyznávam svoju vinu * a pre svoj hriech sa trápim. – Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší, * ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom. – Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to, * že som konal dobre. – Neopúšťaj ma, Pane; * Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa. – Ponáhľaj sa mi na pomoc, * Pane, moja spása.– Neopúšťaj ma, Pane; * Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa. – Ponáhľaj sa mi na pomoc, * Pane, moja spása.

Žalm 62

Bože, ty si môj Boh, * už od úsvitu sa viniem k tebe. – Za tebou prahne moja duša, * za tebou túži moje telo; – ako vyschnutá, pustá zem bez vody, * tak ťa túžim uzrieť vo svätyni a vidieť tvoju moc a slávu. – Veď tvoja milosť je lepšia než život; * moje pery budú ťa oslavovať. – Celý život ťa chcem velebiť * a v tvojom mene dvíhať svoje ruky k modlitbe. – Sťa na bohatej hostine sa nasýti moja duša * a moje ústa ťa budú chváliť jasavými perami. – Na svojom lôžku myslím na teba, * o tebe rozjímam hneď za rána. – Lebo ty si mi pomáhal * a pod ochranou tvojich krídel budem plesať. – Moja duša sa vinie k tebe, * ujímaš sa ma svojou pravicou. – Tí však, čo chcú môj život zahubiť, * zostúpia do hlbín zeme; – vydaní budú meču napospas, * stanú sa korisťou šakalov. – Kráľ sa však bude tešiť v Bohu, * chváliť sa budú všetci, ktorí prisahajú na neho, lebo budú umlčané ústa klamárov. – O tebe rozjímam hneď za rána. Lebo ty si mi pomáhal * a pod ochranou tvojich krídel budem plesať.

(toto Sláva i teraz... prednášame iba ak sa modlíme všetky žalmy)

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x); bez poklôn

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 87

Pane, ty Boh mojej spásy, * dňom i nocou volám k tebe. – Kiež prenikne k tebe moja modlitba, * nakloň svoj sluch k mojej prosbe. – Moja duša je plná utrpenia * a môj život sa priblížil k ríši smrti. – Už ma počítajú k tým, čo zostupujú do hrobu, * majú ma za človeka, ktorému niet pomoci. – Moje lôžko je medzi mŕtvymi, * som ako tí, čo padli a odpočívajú v hroboch, – na ktorých už nepamätáš, * lebo sa vymanili z tvojej náruče. – Hádžeš ma do hlbokej priepasti, * do temravy a tône smrti. – Doľahlo na mňa tvoje rozhorčenie, * svojimi prívalmi si ma zaplavil. – Odohnal si mi známych a zošklivil si ma pred nimi. * Uväznený som a vyjsť nemôžem, aj zrak mi slabne od zármutku. – K tebe, Pane, volám deň čo deň * a k tebe ruky vystieram. – Či mŕtvym budeš robiť zázraky? * A vari ľudské tône vstanú ťa chváliť? – Či v hrobe bude dakto rozprávať o tvojej dobrote * a na mieste zániku o tvojej vernosti? – Či sa v ríši tmy bude hovoriť o tvojich zázrakoch * a v krajine zabudnutia o tvojej spravodlivosti? – Ale ja, Pane, volám k tebe, * včasráno prichádza k tebe moja modlitba. – Prečo ma, Pane, odháňaš? * Prečo predo mnou skrývaš svoju tvár? – Biedny som a umieram od svojej mladosti, * vyčerpaný znášam tvoje hrôzy. – Cezo mňa sa tvoj hnev prevalil * a zlomili ma tvoje hrozby. – Deň čo deň ma obkľučujú ako záplava * a zvierajú ma zovšadiaľ. – Priateľov aj rodinu si odohnal odo mňa, * len tma je mi dôverníkom. – Pane, ty Boh mojej spásy, * dňom i nocou volám k tebe. – Kiež prenikne k tebe moja modlitba, * nakloň svoj sluch k mojej prosbe.

Žalm 102

Dobroreč, duša moja, Pánovi * a celé moje vnútro jeho menu svätému. – Dobroreč, duša moja, Pánovi * a nezabúdaj na jeho dobrodenia. – Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, * on lieči všetky tvoje neduhy; – on vykupuje tvoj život zo záhuby, * on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou; – on naplňuje dobrodeniami tvoje roky, * preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi. – Pán koná spravodlivo * a prisudzuje právo všetkým utláčaným. – Mojžišovi zjavil svoje cesty * a synom Izraela svoje skutky. – Milostivý a milosrdný je Pán, * zhovievavý a dobrotivý nesmierne. – Nevyčíta nám ustavične naše chyby * ani sa nehnevá naveky. – Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov * ani nám neodpláca podľa našich neprávostí. – Lebo ako vysoko je nebo od zeme, * také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja. – Ako je vzdialený východ od západu, * tak vzďaľuje od nás našu neprávosť. – Ako sa otec zmilúva nad deťmi, * tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja. – Veď on dobre vie, z čoho sme stvorení; * pamätá, že sme iba prach. – Ako tráva sú dni človeka, * odkvitá sťa poľný kvet. – Ledva ho vietor oveje, už ho niet, * nezostane po ňom ani stopa. – No milosrdenstvo Pánovo je od večnosti až na večnosť * voči tým, čo sa ho boja, – a jeho spravodlivosť chráni ich detné deti, * tie, čo zachovávajú jeho zmluvu, čo pamätajú na jeho prikázania a plnia ich. – Pán si pripravil trón v nebesiach; * kraľuje a panuje nad všetkými. – Dobrorečte Pánovi, všetci jeho anjeli, * udatní hrdinovia, čo počúvate jeho slová a plníte jeho príkazy. – Dobrorečte Pánovi, všetky jeho zástupy, * jeho služobníci, čo jeho vôľu plníte. – Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela, všade, kde on panuje. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.– Všade, kde on panuje. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.

Žalm 142

Pane, vyslyš moju modlitbu, pre svoju vernosť vypočuj moju úpenlivú prosbu, * pre svoju spravodlivosť ma vyslyš. – A svojho služobníka na súd nevolaj, * veď nik, kým žije, nie je spravodlivý pred tebou. – Nepriateľ ma prenasleduje, zráža ma k zemi, * do temnôt ma vrhá ako dávno mŕtveho. – Duch sa mi zmieta v úzkostiach; * v hrudi mi srdce meravie. – Spomínam si na uplynulé dni, o všetkých tvojich skutkoch rozmýšľam * a uvažujem o dielach tvojich rúk. – Vystieram k tebe ruky, * za tebou dychtím ako vyprahnutá zem. – Rýchle ma vyslyš, Pane, * lebo už klesám na duchu. – Neskrývaj predo mnou svoju tvár, * aby som nebol ako tí, čo zostupujú do hrobu. – Včasráno mi daj pocítiť, že si sa zmiloval nado mnou, * lebo sa spolieham na teba. – Ukáž mi cestu, po ktorej mám kráčať, * veď svoju dušu dvíham k tebe. – Pred nepriateľmi ma zachráň; * Pane, k tebe sa utiekam. – Nauč ma plniť tvoju vôľu, lebo ty si môj Boh; * na správnu cestu nech ma vedie tvoj dobrý duch. – Pre svoje meno, Pane, zachováš ma nažive; * pretože si spravodlivý, vyveď ma z úzkosti. – Vo svojom milosrdenstve znič mojich nepriateľov, * zahub všetkých, čo ma sužujú, veď ja som tvoj služobník. – Pre svoju spravodlivosť ma vyslyš * a svojho služobníka na súd nevolaj. – Pre svoju spravodlivosť ma vyslyš * a svojho služobníka na súd nevolaj. – Na správnu cestu * nech ma vedie tvoj dobrý duch.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša veľkú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (12x)

Sláva, i teraz:)

Modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (po každej prosbe)

Za pokoj zhora a za spásu našich duší modlime sa k Pánovi.

Za mier na celom svete, za blaho svätých Božích cirkví a za zjednotenie všetkých modlime sa k Pánovi.

Za tento svätý chrám a za tých, čo doň vstupujú s vierou, nábožnosťou a s Božou bázňou, modlime sa k Pánovi.

Za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, modlime sa k Pánovi.

Za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa metropolitu (povie meno), za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za ctihodných kňazov a diakonov v Kristovi, za všetko duchovenstvo a ľud modlime sa k Pánovi.

Za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu, modlime sa k Pánovi.

Za toto mesto (alebo Za túto obec alebo Za tento svätý dom), za všetky mestá, obce, krajiny a za tých, ktorí v nich podľa viery žijú, modlime sa k Pánovi.

Za priaznivé počasie, hojnosť plodov zeme a za pokojné časy modlime sa k Pánovi.

Za cestujúcich, chorých, trpiacich, zajatých a za ich záchranu modlime sa k Pánovi.

Za oslobodenie od všetkého nášho zármutku, hnevu a núdze modlime sa k Pánovi.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kňaz: Boh je Pán a zjavil sa nám, * požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.

(Ľud po každom verši opakuje na hlas prvého tropára Boh je Pán...)

Verš 1: Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

Verš 2: Obkľúčili ma nepriatelia zovšadiaľ, * ale v mene Pánovom som ich porazil.

Verš 3: Ja nezomriem, budem žiť * a vyrozprávam skutky Pánove.

Verš 4: Kameň, čo stavitelia zavrhli, sa stal kameňom uholným. * To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná.

Tropár, 2. hlas

Keď si zostúpil k smrti, Život nesmrteľný, * žiarou svojho božstva premohol si peklo. * Zosnulých si vyviedol z hlbín podsvetia. * Všetky nebeské mocnosti volali: * „Sláva tebe, Darca života, Kriste Bože náš.“ (dvakrát)

Sláva, tropár, 4. hlas

Ježiš, tvoja ovečka Akvilína * volá mocným hlasom: * Milujem ťa, ženích môj. * So slzami ťa hľadám. * Krstom som s tebou ukrižovaná i pochovaná. * Pre teba trpím, s tebou chcem kraľovať. * Pre teba umieram, aby som s tebou vstala z mŕtvych. * Prijmi ma ako nepoškvrnenú žertvu, * veď len z čistej lásky som sa ti obetovala. * Milostivý Bože, spas naše duše ** na príhovor svojej mučenice.

I teraz, 4. hlas

Tajomstvo od vekov ukryté, * ani anjelmi nepoznané, * skrze teba, Bohorodička, bolo pozemšťanom zjavené, * že v nezmiešanej jednote Boh sa vtelil * a kvôli nám dobrovoľne prijal kríž. * Ním vzkriesil toho, ktorého ako prvého stvárnil, * a naše duše pred smrťou zachránil.

2. katizma

Žalm 9

Oslavovať ťa budem, Pane, celým svojím srdcom * a vyrozprávam všetky tvoje diela zázračné. – V tebe sa budem tešiť a radovať, * ospevovať budem tvoje meno, Najvyšší. – Veď moji nepriatelia dávajú sa na útek, * pred tvojou tvárou slabnú a hynú. – Lebo ty si sa ujal môjho súdu a rozriešil si môj spor, * zasadol si na trón ako spravodlivý sudca. – Zahriakol si pohanov a vyničil si rod bezbožný, * ich meno si vyhladil navždy, naveky. – Nepriatelia zhynuli, navždy umĺkli; * zboril si ich mestá, niet po nich ani pamiatky. – Ale Pán tróni naveky, * už si pripravil stolec sudcovský. – A spravodlivo bude súdiť svet, * podľa práva bude súdiť národy. – Pán bude utláčanému útočiskom, * príhodným útočiskom v časoch súženia. – Na teba sa spoľahnú tí, čo tvoje meno poznajú, * veď ty, Pane, neopúšťaš tých, čo ťa hľadajú. – Spievajte a hrajte Pánovi, čo na Sione prebýva, * ohlasujte jeho skutky medzi národmi. – Lebo on, čo pomstí krv, na nich pamätá, * nezabúda na nárek bedárov. – Zmiluj sa, Pane, nado mnou, pozri, ako ma nepriatelia sužujú, * vytrhni ma z brán ríše smrti, – aby som v bránach dcéry sionskej hlásal všetky tvoje skutky preslávne * a plesal, že si mi pomohol. – Pohania padli do jamy, ktorú kopali, a v tom osídle, čo nastrojili, * chytila sa im vlastná noha. – Pán sa zjavil a konal súd. * Hriešnik sa zamotal do diela svojich rúk. – Do pekla pôjdu hriešnici, * všetci pohania, čo zabúdajú na Boha. – Lež na úbožiaka on nezabudne naveky * ani nádej úbožiakov navždy márna nebude. – Povstaň, Pane, nech sa nevyvyšuje človek; * a národy si na súd predvolaj. – Pane, hrôzou ich zasiahni; * nech pohania pochopia, že sú iba ľuďmi. – Pane, prečo si tak ďaleko? * Prečo sa skrývaš v časoch súženia? – Bezbožný vo svojej pýche sužuje bedára; * nech sa chytí do nástrah, čo sám zosnoval. – Veď hriešnik sa chvastá svojou náruživosťou * a lakomec sa vychvaľuje. – Hriešnik pohŕda Pánom a namyslene hovorí: * „Boh nezasahuje; Boha niet.” – Také sú všetky jeho myšlienky * a jeho cesty sú vždy úspešné. – Ďaleko je od myšlienky na tvoj súd * a všetkých svojich odporcov nemá za nič. – V srdci si takto hovorí: „Mnou nič nepohne, * ani mňa, ani moje pokolenie nezastihne nešťastie.” – Jeho ústa sú plné luhania, klamu a podvodu; * pod jeho jazykom zločin a násilie. – Sedí na postriežke blízko osád, * nevinného zákerne zabíja. – Očami sliedi za chudákom; * ako lev v húštine číha v úkryte. – Číha, chce schvátiť bedára; * chytá ho a hádže naňho sieť. – Prikrčí sa a vyrúti, i hynú chudáci * v jeho násilných pazúroch. – V duchu si ešte hovorí: „Boh zabudol, * odvrátil svoju tvár, vôbec sa nedíva.” – Povstaň, Pane, Bože, zdvihni svoju ruku, * nezabúdaj na úbohých. – Ako môže bezbožník Bohom pohŕdať? * Ako si môže v duchu hovoriť: „Boh nezasiahne!”? – Ty vidíš, veď ty hľadíš na útrapy a žiaľ * a berieš ich do svojich rúk. – Na teba sa chudák spolieha * a sirote pomáhaš. – Rozmliažď rameno hriešnika a zločinca; * budeš hľadať jeho hriech, a už ho nenájdeš. – Pán je kráľom navždy, na veky vekov. * Pohania vymizli z jeho krajiny, – Pane, ty vyslýchaš túžbu úbožiakov, * vzpružuješ im srdce, ucho si k nim nakláňaš. – Zastaň sa práva siroty a utláčaného, * aby už nikdy nenaháňal hrôzu človek stvorený zo zeme.

Žalm 10

Dôverujem Pánovi. * Akože mi môžete hovoriť: „Uleť na vrch ako vrabec!? – Lebo, hľa, hriešnici napínajú luk, šíp kladú na tetivu, * aby zákerne zasiahli ľudí statočných. – Keď sa rúcajú základy, * čože môže spravodlivý urobiť?” – Pán prebýva vo svojom svätom chráme, * Pán tróni na nebesiach. – Jeho oči hľadia na úbožiaka, * jeho zrak skúma každého človeka. – Pán skúma spravodlivého i hriešnika * a nenávidí toho, čo miluje neprávosť. – Žeravé uhlie spúšťa na hriešnikov; * oheň so sírou a spaľujúci víchor; to je ich údel. – Lebo Pán je spravodlivý a miluje spravodlivosť; * statoční uvidia jeho tvár.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 11

Pomôž mi, Pane, lebo niet už svätých, * stratila sa vernosť medzi ľuďmi. – Falošnými slovami sa klamú všetci navzájom, * hovoria úlisnými perami a srdce majú dvojtvárne. – Kiež Pán zničí všetky pery úlisné * a vystatovačný jazyk; – lebo hovoria: „Náš jazyk nás preslávi, * ústa sú nám zbraňou; ktože je pánom nad nami?” – „Pretože chudák biedu trie a úbožiak stoná, povstanem teda,” hovorí Pán, * „zachránim toho, ktorým opovrhujú.” – Pánove výroky sú rýdze jak striebro pretavené v ohni, bez hliny, * sedem ráz čistené. – Pane, ty nás zachováš a ochrániš * pred týmto pokolením naveky. – Navôkol chodia bezbožní * a najhorší z ľudí sa vyvyšujú.

Žalm 12

Dokedy, Pane? Stále budeš na mňa zabúdať? * Dokedy budeš predo mnou skrývať svoju tvár? – Dokedy mi bude dušu trápiť nepokoj a srdce dennodenne bôľ? * Dokedy sa nepriateľ bude vypínať nado mnou? – Zhliadni na mňa a vyslyš ma, Pane, Bože môj, * daj svetlo mojim očiam, – aby som v smrti nezaspal, * aby nemohol povedať môj nepriateľ: „Premohol som ho.“ – Aby tí, čo ma sužujú, * nezajasali, že som upadol. – Lenže ja dúfam v tvoje milosrdenstvo, * moje srdce sa teší z tvojej pomoci. – Budem spievať Pánovi, že ma zahŕňa dobrodeniami, * a spievam menu Pána Najvyššieho. Zhliadni na mňa a vyslyš ma, Pane, Bože môj, * daj svetlo mojim očiam, – aby som v smrti nezaspal, * aby nemohol povedať môj nepriateľ: „Premohol som ho.“

Žalm 13

Blázon si v srdci hovorí: „Boha niet.” * Skazení sú a ohavnosti páchajú. Nikto z nich nerobí dobre. – Pán pozerá z neba na synov ľudských * a skúma, či je niekto rozumný a hľadá Boha. – Všetci poblúdili, všetci sa skazili; * nikto nerobí dobre, veru, celkom nik. – Či nezmúdrejú tí, čo páchajú neprávosť * a požierajú môj ľud, akoby jedli chlieb? – Nevzývajú Pána; ale ešte stŕpnu od strachu, * lebo Boh sa ujíma potomstva spravodlivých. – Vy chcete zmariť plány bedára, * lež Pán je jeho útočiskom. – Kiež príde Izraelu * spása zo Siona! – Keď Pán vyslobodí svoj ľud zo zajatia, * Jakub zaplesá, poteší sa Izrael.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 14

Pane, kto smie bývať v tvojom stánku? * Kto môže nájsť odpočinok na tvojom svätom vrchu? – Ten, čo kráča bez poškvrny a koná spravodlivo, * čo z úprimného srdca pravdu hovorí, – čo nepodvádza svojím jazykom, * nekrivdí svojmu blížnemu ani ho nepotupuje. – Čo ničomníka nemá za nič, * ale ctí si ľudí bohabojných. – Čo nemení prísahu, * aj keď mu vyjde na škodu. – Čo nepožičiava peniaze na úrok * a proti nevinnému sa nedá podplácať. – Kto si tak počína, * ten sa nikdy neskláti.

Žalm 15

Ochráň ma, Bože, * k tebe sa utiekam. – Hovorím Pánovi: „Ty si môj Pán. * Pre mňa niet šťastia bez teba.” – Svätým a slávnym mužom v krajine * patrí moja plná priazeň. – Rozmnožujú sa útrapy tých, * čo sa ženú za cudzími bôžikmi. – Nebudem vylievať krv na ich obetu * ani ich mená nevezmem na pery. – Ty, Pane, si môj podiel na dedičstve a na kalichu, * v tvojich rukách je môj osud. – Pripadol mi diel v kraji prekrásnom: * a je to pre mňa znamenité dedičstvo. – Velebím Pána, čo ma múdrosťou obdaril; * v noci ma k tomu moje srdce vyzýva. – Pána mám vždy pred očami; * a pretože je po mojej pravici, nezakolíšem sa. – Preto sa raduje moje srdce a moja duša plesá * aj moje telo odpočíva v nádeji. – Lebo nenecháš moju dušu v podsvetí * a nedovolíš, aby tvoj svätý videl porušenie. – Ukážeš mi cestu života. * U teba je plnosť radosti, po tvojej pravici večná slasť.

Žalm 16

Vypočuj, Pane, moju spravodlivú žiadosť, * všimni si moju prosbu pokornú. – Nakloň sluch k mojej modlitbe, * čo plynie z perí úprimných. – Nech z tvojej tváre vyjde rozsudok o mne; * tvoje oči vidia, čo je správne. – Skúmaj moje srdce i v noci ma navštív, * skúšaj ma ohňom a nenájdeš vo mne neprávosť. – Moje ústa nehrešia, ako robia ľudia zvyčajne. * Podľa slov tvojich perí vyhýbam sa cestám násilníkov. – Pevne drž moje kroky na svojich chodníkoch, * aby moje nohy nezakolísali. – K tebe, Bože, volám, lebo ty ma vyslyšíš. * Nakloň ku mne sluch a vypočuj moje slová. – Ukáž svoje predivné milosrdenstvo, * ty, čo pred protivníkmi pravicou zachraňuješ dôverujúcich v teba. – Chráň ma ako zrenicu oka, skry ma v tôni svojich perutí * pred bezbožnými, čo ma sužujú. – Obkľučujú ma nepriatelia, * zatvárajú si bezcitné srdcia, ich ústa spupne hovoria. – Už pristupujú a už ma zvierajú, * očami sliedia, ako by ma na zem zrazili. – Sú ako lev pripravený na korisť, * ako levíča, čo čupí v úkryte. – Povstaň, Pane, predíď ich a zraz, * svojím mečom mi zachráň život pred bezbožným, – svojou rukou pred smrteľníkmi, Pane, * pred smrteľníkmi, ktorým sa podiel života končí na zemi. – Zo svojich zásob im naplň žalúdok, * nech sa nasýtia ich synovia a čo nezjedia, nech prenechajú svojim deťom. – Ja však v spravodlivosti uzriem tvoju tvár * a až raz vstanem zo sna, nasýtim sa pohľadom na teba.

Sláva: I teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva: I teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty vládneš a tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

1. Sedalen, 2. hlas

Ctihodný Jozef sňal z kríža tvoje prečisté telo, * ovinul ho čistým plátnom, * natrel voňavými masťami a uložil do nového hrobu. * Ale na tretí deň si vstal z mŕtvych, Pane, * a svetu si dal veľké milosti.

Verš: Povstaň, Pane, Bože, zdvihni svoju ruku, * nezabúdaj na úbohých.

Nezabránil si zapečatiť náhrobný kameň * a predsa si vstal z mŕtvych, Skala našej viery. * Všetkým si daroval život. * Sláva tebe, Pane.

Sláva i teraz, 2. hlas

Ospevujeme ťa, Bohorodička, Panna. * Krížom tvojho Syna bol premožený satan * a zničená moc smrti. * V hriechu pochovaní sme povstali * a môžeme dosiahnuť raj, pre ktorý sme stvorení. * Oslavujeme večného Vládcu, Krista, * ktorý nám ponúka svoje milosti.

3. katizma

Žalm 17

Milujem ťa, Pane, moja sila; * Pane, opora moja, útočisko moje, osloboditeľ môj. – Bože môj, moja pomoc, tebe dôverujem; * ty si môj štít, sila mojej spásy a môj ochranca. – Vzývať budem Pána, lebo jemu patrí chvála, * a budem zachránený pred nepriateľmi. – Obkľúčilo ma smrtiace vlnobitie * a vydesili zlostné prívaly. – Ovinuli ma povrazy záhrobia, * zovreli ma osídla smrti. – V úzkosti som vzýval Pána * a volal som k svojmu Bohu. – Zo svojho chrámu počul môj hlas * a moje volanie pred jeho tvárou preniklo k jeho sluchu. – Zem sa pohýbala a zachvela; vrchy sa otriasli a pohli v základoch, * lebo vzplanul hnevom. – Dym sa mu valil z nozdier a spaľujúci oheň z jeho úst, * vyletúvali z neho žeravé uhlíky. – Znížil nebesia a zostúpil: * čierne mračno pod jeho nohami. – Zasadol na cheruba a vzlietol, * vznášal sa na krídlach vetrov. – Temnotami sa celkom zahalil * a stánok si urobil z čierňavy vôd a oblakov. – Pred žiarou jeho tváre mraky lietali, * ľadovec a žeravé uhlie. – Pán z neba zahrmel a zaznel hlas Najvyššieho: * ľadovec a žeravé uhlie. – Vyslal šípy a rozprášil ich, * vrhol blesky a zmietol ich. – Otvorili sa hlbočiny vôd * a základy zeme sa odkryli. – Pred tvojou hrozbou, Pane, * pred víchricou tvojho hnevu. – Z výsosti čiahol rukou a chytil ma, * a vyzdvihol ma zo stredu hlbokých vôd. – Vytrhol ma z rúk mojich premocných nepriateľov, * z rúk tých, čo ma nenávideli a boli silnejší ako ja. – Napadli ma v môj deň nešťastný, * ale Pán mi bol podperou. – Vyviedol ma na miesto priestranné, * zachránil ma, lebo si ma obľúbil. – Za moju spravodlivosť ma Pán odmení, * za to, že moje ruky sú čisté, – lebo som kráčal po cestách Pánových * a od svojho Boha som neodstúpil bezbožne. – Pred očami som mal všetky jeho príkazy * a jeho zákony som neodvrhol. – S ním som bol bez úhony * a uchránil som sa zločinu. – Za moju spravodlivosť ma Pán odmenil, * lebo videl, že moje ruky sú čisté. – Voči svätému si svätý, * voči šľachetnému šľachetný, – voči úprimnému úprimný, * voči zvrhlému si neúprosný. – Pokorný ľud chrániš pred zánikom * a ponižuješ oči pyšných. – Ty, Pane, zapaľuješ moju pochodeň; * môj Boh rozjasňuje vo mne temnoty. – Na šíky nepriateľov zaútočím s tvojou pomocou; * a s pomocou svojho Boha hradby preskočím. – Božia cesta je čistá, * ohňom je vyskúšané slovo Pánovo. – On je ochrancom všetkých, * čo v neho dúfajú. – Veď kto je Boh okrem Pána? * Kto je skala okrem nášho Boha? – To Boh ma silou opásal * a moju cestu urobil nepoškvrnenou. – Mojim nohám dal rýchlosť jeleňa * a postavil ma na výšinu. – Ruky mi na boj vycvičil * a moje ramená napínajú luk kovový. – Dal si mi svoj štít záchranný, pravicou si ma podporil * a tvoja láskavosť ma urobila veľkým. – Mojim krokom si cestu uvoľnil * a moje nohy nepociťujú únavu. – Naháňal som svojich nepriateľov, až som ich dostihol, * a nevrátil som sa, kým som ich celkom nezničil. – Tak som ich zdrvil, že ani stáť nevládali, * popadali mi pod nohy. – Opásal si ma udatnosťou v boji * a vzbúrencov si uvrhol do môjho područia. – Ty si zahnal mojich nepriateľov na útek * a rozprášil si tých, čo ma nenávidia. – Kričali, nemal im kto pomôcť, * volali k Pánovi, ale on ich nevyslyšal. – Rozprášil som ich ako prach unášaný vetrom, * šliapal som po nich ako po blate uličnom. – Vytrhol si ma zo vzbury ľudu * a ustanovil za hlavu národov. – Slúži mi ľud, ktorý som nepoznal, * a poslúcha ma na jediné slovo. – O moju priazeň sa uchádzajú cudzinci; * cudzinci blednú od strachu a trasú sa vo svojich úkrytoch. – Nech žije Pán, nech je zvelebený môj záchranca, * nech je vyvýšený Boh, moja spása. – Bože, ty si ma poveril odplatou a podmanil si mi národy; * ty si ma oslobodil od zlostných nepriateľov. – Povýšil si ma nad mojich odporcov * a vytrhol si ma z rúk násilníka. – Preto ťa, Pane, budem velebiť medzi národmi * a ospevovať tvoje meno Žalmami. – Svojmu kráľovi dávaš veľké víťazstvá, * preukazuješ priazeň svojmu pomazanému, Dávidovi a jeho potomstvu až naveky.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 18

Nebesia rozprávajú o sláve Boha * a obloha hlása dielo jeho rúk. – Deň dňu o tom podáva správu * a noc noci to dáva na známosť. – Nie sú to slová, nie je to reč, * ktorá by sa nedala počuť. – Po celej zemi rozlieha sa ich hlas * a ich slová až po končiny sveta. – Tam hore vybudoval stan pre slnko * a ono z neho vychádza sťa ženích zo svojej komnaty a raduje sa ako bežec * pred veľkými pretekmi. – Na jednom kraji neba sa vynára a uberá sa k druhému; * pred jeho žiarou sa nič ukryť nemôže. – Zákon Pánov je dokonalý, * osviežuje dušu. – Svedectvo Pánovo je hodnoverné, * dáva múdrosť maličkým. – Rozhodnutia Pánove sú správne, potešujú srdce. * Prikázania Pánove sú jasné, osvecujú oči. – Bázeň pred Pánom je úprimná, trvá naveky. * Výroky Pánove sú pravdivé a všetky spravodlivé. – Vzácnejšie sú než zlato, než veľký drahokam, * sladšie sú než med, než medové kvapky z plástu. – Tvoj služobník sa v nich vzdeláva; * veď kto ich zachováva, dostane hojnú odmenu. – Kto však vie o všetkých svojich poblúdeniach? * Očisť ma od chýb, ktoré si neuvedomujem, – a svojho služobníka zachráň od pýchy, * aby ma neovládala. – Tak budem bez škvrny * a čistý od veľkého hriechu. – Nech sa ti páčia slová mojich úst * i rozjímanie môjho srdca pred tvojou tvárou. – Pane, ty si moja pomoc * a môj vykupiteľ.

Žalm 19

Nech ťa vyslyší Pán v čase súženia, * nech ťa ochráni meno Boha Jakubovho. – Nech ti pošle pomoc zo svätyne * a nech ťa bráni zo Siona. – Nech si spomenie na všetky tvoje obetné dary * a tvoja žertva nech mu je príjemná. – Nech ti dá, za čím tvoje srdce túži, * a nech vyplní každý tvoj zámer. – Budeme sa tešiť z tvojho víťazstva a v mene nášho Boha dvíhať zástavy. * Nech Pán splní všetky tvoje priania. – Teraz viem, že Pán zachráni svojho pomazaného; vyslyší ho zo svojho svätého neba, * zachráni ho mocou spásonosnej pravice. – Na vozy sa spoliehajú jedni, druhí na kone, * ale my vzývame meno Pána, nášho Boha. – Oni sa zrútia a padnú, * my však stojíme na nohách. – Pane, daj vždy víťaziť kráľovi * a nás vyslyš, kedykoľvek ťa budeme vzývať.

Žalm 20

Pane, z tvojej sily sa kráľ raduje * a veľmi sa teší z tvojej spásy. – Vyplnil si túžbu jeho srdca * a prosbu jeho perí si neodmietol. – Vyšiel si mu v ústrety s požehnaním, * na jeho hlavu si vložil korunu z rýdzeho zlata. – Prosil si od teba život a ty si mu ho daroval, * život dlhý, navždy, naveky. – Veľká je jeho sláva, lebo mu pomáhaš, * ozdobuješ ho velebou a nádherou. – Robíš z neho požehnanie pre všetky veky, * blažíš ho radosťou pred svojou tvárou. – Na Pána sa kráľ spolieha; * neskláti sa, veď pomoc Najvyššieho je pri ňom. – Tvoja ruka zastihne všetkých tvojich nepriateľov, * tvoja pravica nájde tých, čo ťa nenávidia. – Urobíš ich ohnivou pecou, * keď sa zjaví tvoja tvár; – Pán ich pohltí vo svojom hneve * a strávi ich oheň. – Vyhubíš ich rod zo zeme * a ich potomstvo spomedzi ľudí. – Lebo proti tebe snuli zlo * a vymýšľali úklady, ale nič nezmôžu. – Lebo ich obrátiš na útek, * svoj luk namieriš na ich tvár. – Povstaň, Pane, vo svojej sile * a my budeme ospevovať a oslavovať tvoju moc.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 21

Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? * Slová môjho náreku sú ďaleko od toho,kto by ma zachránil. – Bože môj, volám vo dne, a nečuješ; * volám v noci, a nenachádzam pokoja. – A predsa ty si svätý, * ty tróniš na chválach Izraela. – V teba dúfali naši otcovia; * dúfali a vyslobodil si ich. – K tebe volali a boli spasení, * v teba dúfali a zahanbení neboli. – No ja som červ, a nie človek, * ľuďom som na posmech a davu na opovrhnutie. – Vysmievajú sa mi všetci, čo ma vidia, * vykrúcajú ústa a potriasajú hlavou. – „Úfal v Pána, nech ho vyslobodí, * nech ho zachráni, ak ho má rád.” – Veď ty si ma vyviedol z lona * a na prsiach matky si mi dal spočinúť. – Od samého zrodu som odkázaný na teba. * Ty si môj Boh, odkedy ma mať povila. – Nevzďaľuj sa odo mňa, lebo sa blíži ku mne nešťastie * a nieto, kto by mi pomohol. – Obkľučuje ma stádo juncov, * obstupujú ma býky z Bášanu. – Otvárajú na mňa svoje papule * ako lev, čo plieni a reve. – Rozlievam sa sťa voda * a uvoľňujú sa vo mne všetky kĺby. – Srdce mi mäkne ako vosk * a topí sa mi v útrobách. – Podnebie mi vysychá ako črepiny * a jazyk sa mi lepí k hrtanu. – Do prachu smrti ma odvádzaš. * Obkľučuje ma svorka psov, obstupuje ma tlupa zlosynov. – Prebodli mi ruky a nohy, * môžem si spočítať všetky svoje kosti. – Lež oni si ma premeriavajú a skúmajú; * delia si moje šaty a o môj odev hádžu lós. – Ale ty, Pane, nevzďaľuj sa odo mňa, * ty, moja sila, ponáhľaj sa mi na pomoc. – Chráň mi dušu pred kopijou * a môj život pred pazúrmi psov. – Vysloboď ma z tlamy levovej, * mňa úbohého chráň pred rohmi byvolov. – Tvoje meno chcem zvestovať svojim bratom * a uprostred zhromaždenia chcem ťa velebiť. – Chváľte Pána, vy, ktorí sa ho bojíte, * oslavujte ho, všetci Jakubovi potomci. – Nech majú pred ním bázeň všetky pokolenia Izraelove, * veď on nepohŕda ani neopovrhuje nešťastným chudákom; – ani svoju tvár neodvracia od neho, * lež vyslyší ho, keď volá k nemu. – Tebe patrí moja chvála vo veľkom zhromaždení * a svoje sľuby splním pred tvárou tých, čo sa boja Pána. – Chudobní sa najedia a budú nasýtení a Pána budú chváliť tí, čo ho hľadajú: * „Naveky nech žijú ich srdcia!” – Pána budú spomínať a k nemu sa obrátia všetky zemské končiny, * jemu sa budú klaňať všetky rodiny národov. – Veď Pánovo je kráľovstvo, * on panuje nad národmi. – Jemu jedinému sa budú klaňať všetci, čo spia pod zemou; * pred jeho tvárou padnú na zem všetci, čo zostupujú do prachu. – Aj moja duša bude preňho žiť * a jemu bude slúžiť moje potomstvo. – Budúcim pokoleniam sa bude rozprávať o Pánovi * a jeho spravodlivosť budú ohlasovať ľudu, ktorý sa narodí: „Toto urobil Pán.”

Žalm 22

Pán je môj pastier, nič mi nechýba: * pasie ma na zelených pašienkach. – Vodí ma k tichým vodám, * dušu mi osviežuje. – Vodí ma po správnych chodníkoch, * verný svojmu menu. – I keby som mal ísť tmavou dolinou, * nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou. – Tvoj prút a tvoja palica, * tie sú mi útechou. – Prestieraš mi stôl pred očami mojich protivníkov. * Leješ mi olej na hlavu a kalich mi napĺňaš až po okraj. – Dobrota a milosť budú ma sprevádzať * po všetky dni môjho života. – A budem bývať v dome Pánovom * mnoho a mnoho dní.

Žalm 23

Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa, * okruh zeme aj tí, čo bývajú na ňom. – Veď on sám položil jeho základy na moriach * a upevnil ho na vodách. – Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, * kto smie stáť na jeho mieste posvätnom? – Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté, * čo nedvíha svoju dušu k márnosti a neprisahá falošne. –Taký dostane požehnanie od Pána * a odmenu od Boha, svojho spasiteľa. – To je pokolenie tých, čo ho hľadajú, * čo hľadajú tvár Boha Jakubovho. – Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré, * lebo má vstúpiť kráľ slávy. – Kto je ten kráľ slávy? * Pán silný a mocný, Pán mocný v boji. – Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré, * lebo má vstúpiť kráľ slávy. – Kto je ten kráľ slávy? * Pán zástupov, to je ten kráľ slávy.

Sláva: I teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva: I teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty si Boh dobrý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

2. Sedalen, 2. hlas

Anjel pri hrobe povedal svätým ženám, * ktoré prišli s voňavkami: * „Vonné masti patria zomrelým, * ale Kristus je nesmrteľný. * Oznámte všetkým, že Pán vstal z mŕtvych * a svetu dal veľké milosti.“

Verš: Oslavovať ťa budem, Pane, celým svojím srdcom * a vyrozprávam všetky tvoje diela zázračné.

Plesajú tvoji učeníci i nábožné ženy. * Spolu oslavujú veľký sviatok * na česť a slávu tvojho vzkriesenia. * Pre ich modlitby voláme k tebe: * Láskyplný Pane, * preukáž svojmu ľudu veľké milosrdenstvo.

Sláva i teraz, 2. hlas

Pre teba, Bohorodička, neplatil prirodzený zákon, * lebo s božským materstvom si spojila panenstvo. * Ty jediná si porodila pred vekmi Zrodeného. * Preto ťa ospevujeme.

Anjelský zbor

(Tropáre Vzkriesenia, 5. hlas)

Medzispev (prokimen): Blahoslavený si, Pane, nauč ma svoje prikázania. (po každom tropári)

Anjelský zbor sa podivil, * keď videl, Spasiteľ, že si mŕtvy, * že si zbúral mocné hradby smrti, * že aj Adama, spolu so sebou, si vzkriesil * a z moci pekla * všetkých vyslobodil.

Prečo, učeníčky, * s láskyplnými slzami * voňavky otvárate?“ * Pýtal sa belostný anjel, * keď prišli k hrobu sväté ženy. * „Presvedčte sa, že Pánov hrob je prázdny. * Veď Spasiteľ skutočne vstal z mŕtvych.“

Zavčas ráno * sväté ženy s voňavkami * ponáhľali sa k tvojmu hrobu a plakali. * Zastavil ich anjel a riekol: * „Už bolo dosť sĺz, neplačte! * Kristovo vzkriesenie apoštolom oznámte!“

Sväté ženy plakali, * keď s vonnými masťami * prišli k tvojmu hrobu, Spasiteľ. * Anjel ich láskavo napomenul: * „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? * Veď ako Boh slávne vstal z mŕtvych!“

Sláva, trojičen:

Pokloňme sa Otcu * i jeho Synovi, i Svätému Duchu, * Svätej Trojici * jednej podstaty. * So serafínmi volajme: * „Svätý, svätý, * svätý si, Pane.“

I teraz, bohorodičník:

Panna, Darcu života si porodila, * Adama si hriechov zbavila, * srdce Evy * šťastím miesto bolesti si naplnila. * Tým, čo život stratili, * späť vrátil život * ten, čo sa z teba narodil, * Pán, Boh a človek. * Aleluja, aleluja, aleluja, * sláva tebe, Bože. * Aleluja, aleluja, aleluja, * sláva tebe, Bože. * Aleluja, aleluja, aleluja, * sláva tebe, Bože.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo sa požehnáva tvoje meno a oslavuje sa tvoje kráľovstvo, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Ipakoj, 2. hlas

Kriste Bože, po tvojom utrpení ženy išli ku hrobu, * aby pomazali prečisté tvoje telo. * Pri hrobe uvideli anjelov a naľakali sa, * počuli od nich zvesť, že Pán vstal z mŕtvych * a udelil svetu veľké milosrdenstvo.

Stepenna, 2. hlas

K nebesiam pozdvihujem oči svojho srdca, * k tebe, Spasiteľ môj. * Svojím osvietením zachráň ma.

Zmiluj sa nad nami hriešnymi, Kriste, * lebo v každej dobe sme sa veľmi previnili proti tebe. * daj nám milosť pokánia, skôr než príde náš koniec.

Sláva i teraz, 2. hlas

Duchu Svätému, ktorý musí kraľovať, * patrí posväcovať a v dobrom podporovať tvorstvo, * lebo on je Boh, * jednej podstaty s Otcom i Slovom.

Diakon: Vnímajme!

Kňaz: Pokoj všetkým.

Diakon: Premúdrosť, vnímajme!

Prokimen, 2. hlas: Bože môj, vystúp na súde, ktorý si ty nariadil. * I obklopí ťa zhromaždenie národov

Verš: Pane, Bože môj, k tebe sa utiekam, zachráň ma.

A znova diakon: Modlime sa k Pánovi.

Kňaz zvoláva:

Svätý si, Bože náš, a vo svätyni prebývaš, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Diakon: Všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.

Ľud opakuje po každom verši: Všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.

Verš: Chváľte Boha v jeho svätyni.

Verš: Chváľte ho na jeho vznešenej oblohe.

Diakon: Aby nás uznal za hodných vypočuť sväté evanjelium, Pána Boha prosme.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (3x)

Diakon: Premúdrosť, pozorne počúvajme sväté evanjelium.

Kňaz: Pokoj všetkým!

Ľud: I tvojmu duchu.

Čítanie zo svätého evanjelia podľa Matúša.

Ľud: Sláva tebe, Pane, sláva tebe.

Diakon: Vnímajme!

Čítanie zo svätého evanjelia podľa Marka, zač. 71; Mk 16, 9 - 20.

V tom čase, keď Ježiš ráno v prvý deň týždňa vstal z mŕtvych, zjavil sa najprv Márii Magdaléne, z ktorej kedysi vyhnal sedem zlých duchov. Ona išla a zvestovala to tým, čo s ním bývali a teraz boli smutní a plakali. Ale oni, keď počuli, že žije a že ho videla, neverili. Potom sa v inej podobe zjavil dvom z nich na ceste, keď išli na vidiek. Aj oni to išli zvestovať ostatným, ale ani im neuverili. Napokon sa zjavil samým Jedenástim, keď sedeli pri stole, a vyčítal im neveru a tvrdosť srdca, že neuverili tým, čo ho videli vzkrieseného. A povedal im: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu. Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený. A tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať zlých duchov, budú hovoriť novými jazykmi, hady budú brať do rúk a ak niečo smrtonosné vypijú, neuškodí im; na chorých budú vkladať ruky a tí ozdravejú.” Keď im to Pán Ježiš povedal, vzatý bol do neba a zasadol po pravici Boha. Oni sa rozišli a všade kázali. Pán im pomáhal a ich slová potvrdzoval znameniami, ktoré ich sprevádzali. Amen.

Ľud: Sláva tebe, Pane, sláva tebe.

Videli sme Kristovo vzkriesenie, pokloňme sa svätému Pánu Ježišovi, jedinému bezhriešnemu. Klaniame sa tvojmu krížu, Kriste, a tvoje sväté vzkriesenie ospevujeme a oslavujeme. Lebo ty si náš Boh, okrem teba iného nepoznáme, tvoje meno vyznávame. Poďte všetci verní, pokloňme sa svätému Kristovmu vzkrieseniu, veď hľa, krížom prišla radosť do celého sveta. Vždy dobrorečme Pánovi, ospevujme jeho vzkriesenie, lebo pretrpel ukrižovanie a smrťou premohol smrť.

Žalm 50

Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo * a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť. – Úplne zmy zo mňa moju vinu * a očisť ma od hriechu. – Vedomý som si svojej neprávosti * a svoj hriech mám stále pred sebou. – Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil * a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé, – aby si sa ukázal spravodlivý vo svojom výroku * a nestranný vo svojom súde. – Naozaj som sa v neprávosti narodil * a hriešneho ma počala moja mať. – Ty naozaj máš záľubu v srdci úprimnom * a v samote mi múdrosť zjavuješ. – Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý; * umy ma a budem belší ako sneh. – Daj, aby som počul radosť a veselosť, * a zaplesajú kosti, ktoré si rozdrvil. – Odvráť svoju tvár od mojich hriechov * a zotri všetky moje viny. – Bože, stvor vo mne srdce čisté * a v mojom vnútri obnov ducha pevného. – Neodvrhuj ma spred svojej tváre * a neodnímaj mi svojho Ducha Svätého. – Navráť mi radosť z tvojej spásy * a posilni ma duchom veľkej ochoty. – Poučím blúdiacich o tvojich cestách * a hriešnici sa k tebe obrátia. – Bože, Boh mojej spásy, zbav ma škvrny krvipreliatia * a môj jazyk zajasá nad tvojou spravodlivosťou. – Pane, otvor moje pery * a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. – Veď ty nemáš záľubu v obete * ani žertvu neprijmeš odo mňa. – Obetou Bohu milou je duch skrúšený; * Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým. – Buď dobrotivý, Pane, a milosrdný voči Sionu, * vybuduj múry Jeruzalema. – Potom prijmeš náležité obety, obetné dary a žertvy; * potom položia na tvoj oltár obetné zvieratá.

Sláva, 6. hlas

Na príhovor svätých apoštolov, * Milostivý, očisť * množstvo našich hriechov.

I teraz, 6. hlas

Na príhovor prečistej Bohorodičky, * Milostivý, očisť * množstvo našich hriechov.

Verš: Zmiluj sa, Bože, nado mnou, pre svoje milosrdenstvo * a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť.

Stichira, 6. hlas:

Ježiš Kristus z mŕtvych vstal, * ako predpovedal, * daroval nám život večný * i veľké milosrdenstvo.

Diakon: Spas, Bože, svoj ľud a požehnaj svoje dedičstvo. Navštív svoj svet milosrdenstvom a zľutovaním, pozdvihni slávu pravoverných kresťanov a zošli na nás svoje bohaté milosrdenstvo; na príhovor našej prečistej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny; mocou úctyhodného a životodarného kríža; pod ochranou čestných nebeských beztelesných mocností; na prosby ctihodného a slávneho proroka, predchodcu a krstiteľa Jána; svätých slávnych a všechválnych apoštolov; našich svätých otcov a veľkých učiteľov celého sveta i svätiteľov: Bazila Veľkého, Gregora Teológa a Jána Zlatoústeho; alexandrijských arcibiskupov Atanáza a Cyrila; nášho otca svätého arcibiskupa Mikuláša, lýcijskomyrského divotvorcu; svätých apoštolom rovných Cyrila a Metoda, učiteľov Slovanov; svätého apoštolom rovného veľkého kniežaťa Vladimíra; svätého hieromučeníka Jozafáta; svätých hieromučeníkov Pavla a Vasiľa, prešovských biskupov; svätého hieromučeníka Teodora, mukačevského biskupa; svätého hieromučeníka Metoda, michalovského igumena; svätých slávnych mučeníkov víťazných v dobrom boji; našich prepodobných a bohonosných otcov Antona a Teodózia Pečerských a ostatných našich prepodobných a bohonosných otcov (i matiek); svätých a spravodlivých Pánových predkov Joachima a Anny a všetkých svätých, prosíme ťa, najmilostivejší Pane, vypočuj nás hriešnych, ktorí sa k tebe modlíme, a zmiluj sa nad nami.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (12x)

Kňaz: Milosťou a štedrosťou i láskou k ľuďom tvojho jednorodeného Syna, s ktorým si velebený, spolu s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kánon, 2. hlas

1. pieseň:

Nesmierna Božia moc * kedysi pochovala v hlbinách mocné vojsko faraónovo. * Ale vtelené Slovo zničilo moc hriechu. * Veľmi veľký je Pán, ktorý sa tak preslávil.

3. pieseň:

Púšť zakvitla ako ľalia, Pane, * neplodná cirkev z pohanov, * skrze tvoj príchod. *V nej bolo upevnené moje srdce.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty si náš Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kondák, 2. hlas

Svoju dušu si najprv očistila ozdobami svojho panenstva * a skrze mučeníctvo si utiekla na výšiny, úctyhodná Akvilína. * Prijala si rany pre lásku k svojmu ženíchovi Kristovi * a pred ním stojíš v radosti spolu s anjelmi: ** s nimi sa neprestajne modli za všetkých nás.

Kondák, 8. hlas

Zápasom svojho života * si prijal čistotu panictva, Trifylios. * Zasadol si na prvý stolec Leukosie * a ukázal si sa ako zvestovateľ a učiteľ Božej múdrosti. * Preto ti s radosťou prevolávame: ** Raduj sa, okrasa svätiteľov.

4. pieseň:

Prišiel si k nám skrze Pannu, * nie ako posol alebo anjel, * ale ty sám, vtelený Pane. * Zachránil si mňa, celého človeka. * Preto ti volám: Sláva tvojej moci, Pane.

5. pieseň:

Bol si poslom medzi Bohom a ľuďmi, Kriste Bože. * Veď skrze teba, Vládca, * sme boli privedení z noci nevedomosti * k pôvodcovi svetla, tvojmu Otcovi.

6. pieseň:

Váľajúc sa v priepasti hriechu, * volám na priepasť tvojho nevýslovného milosrdenstva: * Vyveď ma z porušenia, Bože.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty si Kráľ pokoja a Spasiteľ našich duší, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kondák, 2. hlas

Vstal si z hrobu, všemocný Spasiteľ. * Peklo žaslo, keď ten div uzrelo. * Aj zosnulých si vzkriesil. * Tvorstvo to vidí a radostne ťa velebí. * Adam šťastím plesá. * Vesmír ťa bude večne oslavovať ako Spasiteľa.

Ikos

Ty si svetlo tým, čo sú v temnosti, * ty si vzkriesenie všetkých i život ľudí. * Všetkých si vzkriesil so sebou, Spasiteľ, * rozvrátil si kráľovstvo smrti a brány podsvetia si polámal, ó, Slovo: * Keď ten div videli mŕtvi, divili sa, * a všetko stvorenie sa teší z tvojho vzkriesenia, Milovník človeka. * Preto aj my všetci oslavujeme tvoj príchod dole k nám. * Svet, môj Spasiteľ, ťa neprestajne ospevuje.

7. pieseň:

Nariadenie, ktoré sa protivilo Bohu, * vydané mučiteľom konajúcim neprávosť, * rozpálilo vysoký plameň. * Kristus však pokryl pred Bohom ctihodných mládencov * duchovnou rosou. * On je požehnaný a nado všetko oslavovaný.

8. pieseň:

Kedysi v Babylone * pec naplnená ohňom stala sa rozdeľovateľkou skutkov: * Božím rozkazom spálila Chaldejcov, * no veriacich pokryla rosou, * oni spievali: Dobrorečte Pánovi, všetky diela Pánove.

Diakon: Bohorodičku a Matku Svetla piesňami zvelebujme.

Velebí moja duša Pána * a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi.

Po každom verši spievame:

Čestnejšia si ako cherubíni * a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, * bez porušenia si porodila Boha Slovo, * opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.

Lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice, * hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia.

Lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno. * A jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja.

Ukázal silu svojho ramena, * rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú.

Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. * Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno.

Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, * ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.

9. pieseň:

Boh a Pán, Syn bezpočiatočného Otca, * prijal telo z Panny a nám sa zjavil. * Osvietil tých, čo boli pokrytí oblakom a zhromaždil rozptýlených. * Preto aj my zvelebujme nado všetko ospevovanú Bohorodičku.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:)

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo teba chvália všetky nebeské mocnosti a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Diakon: Svätý je Pán, Boh náš.

Zbor spieva: Svätý je Pán, Boh náš.

Verš: Velebte Pána, nášho Boha, a padnite k jeho nohám, lebo je svätý.

Zbor spieva: Svätý je Pán, Boh náš.

Exapostilárion

To, že Kristus z mŕtvych vstal, nech nikto nespochybňuje. Veď sa zjavil Márii, potom sa ukázal tým, čo išli na vidiek. Opätovne sa zjavil aj zasväteným jedenástim, keď stolovali. Vyslal ich, aby krstili, sám sa vzniesol do nebies odkiaľ zostúpil, a ich hlásanie potvrdzoval mnohými znameniami.

Sláva, i teraz:

Ó, Slnko, čo si vyšlo dnes z hrobu sťa Ženích zo svadobnej komnaty, čo si podsvetie celkom obralo o jeho zbrane a smrť si zbavilo účinku! Na príhovor svojej Rodičky nám zošli svetlo. To svetlo, ktoré osvecuje srdcia i duše, svetlo, ktoré nasmerúva všetkých, aby kráčali po chodníkoch tvojich príkazov a po cestách pokoja.

Chvály, 2. hlas

Žalm 148

Všetko, čo dýcha, nech chváli Pána. * Chváľte Pána z nebies, chváľte ho na výsostiach. * Tebe, Bože, patrí pieseň.

Chváľte ho, všetci jeho anjeli; * chváľte ho, všetky nebeské mocnosti. * Tebe, Bože, patrí pieseň.

Chváľte ho, slnko a mesiac; * chváľte ho, všetky hviezdy žiarivé; – chváľte ho, nebies nebesia * a všetky vody nad oblohou. – Nech chvália meno Pánovo, * lebo na jeho rozkaz boli stvorené. – Založil ich navždy a naveky; * vydal zákon, ktorý nepominie. – Chváľ Pána, tvorstvo pozemské: * obludy morské a všetky hlbiny, –oheň, kamenec, sneh a dym, * víchrica, čo jeho slovo poslúcha,– vrchy a všetky pahorky, * ovocné stromy a všetky cédre, – divá zver a všetok dobytok, * plazy a okrídlené vtáctvo. – Králi zeme a všetky národy, * kniežatá a všetci zemskí sudcovia, – mládenci a panny, starci a junáci nech chvália meno Pánovo, * lebo iba jeho meno je vznešené. – Jeho veleba prevyšuje zem i nebesia * a svojmu ľudu dáva veľkú moc. – Je chválou všetkým svojim svätým, * synom Izraela, ľudu, ktorý je mu blízky.

Žalm 149

Spievajte Pánovi pieseň novú; * jeho chvála nech znie v zhromaždení svätých. – Nech sa teší Izrael zo svojho Stvoriteľa, * synovia Siona nech jasajú nad svojím kráľom. – Nech oslavujú jeho meno tancom, * nech mu hrajú na bubne a na citare. – Lebo Pán miluje svoj ľud * a tichých venčí víťazstvom. – Nech svätí jasajú v sláve, * nech sa veselia na svojich lôžkach. – Oslavu Boha nech majú na perách * a v rukách meč dvojsečný, – aby sa pomstili na pohanoch * a potrestali národy, – aby ich kráľom nasadili putá * a ich veľmožom železné okovy.

_Verš: A_by ich súdili podľa písaného práva. * Všetkým jeho svätým to bude na slávu.

(2. hlas) Všetko, čo dýcha, i každé stvorenie, * oslavuje teba, Pane, * lebo si premohol smrť krížom, * aby si ľuďom ukázal svoje zmŕtvychvstanie. * Ty si jediný skutočný priateľ človeka.

Žalm 150

_Verš: Ch_váľte Pána v jeho svätyni! * Chváľte ho na jeho vznešenej oblohe.

Nech povedia Židia, ako podplatili vojakov, * tých, čo strážili Krista. * Prečo zapečatený hrob nezabránil vstať z mŕtvych Kameňu života? * Alebo nech nám ukážu Pochovaného, * alebo nech velebia Vzkrieseného * a s nami vrúcne volajú: * Sláva množstvu tvojich darov, Kriste, * sláva tebe, náš Spasiteľ.

_Verš: Ch_váľte ho za jeho činy mohutné; * chváľte ho za jeho nesmiernu velebnosť.

Radujte sa, ľudia, a plesajte! * Anjel sediaci na náhrobnom kameni nám zvestoval, * že Kristus vstal z mŕtvych. * Ako Spasiteľ sveta všetkých naplnil radosťou. * Tešme sa všetci a jasajme.

_Verš: Ch_váľte ho zvukom poľnice, * chváľte ho harfou a citarou.

Pane, pred tvojím počatím * anjel pozdravil Požehnanú: Raduj sa! * Aj kameň odvalil anjel od tvojho slávneho hrobu * v deň tvojho vzkriesenia. * Prvý v dobe smútku zvestoval nádej. * Druhý nám ukázal prázdny hrob, * kde spočíval Vládca, Darca života. * Preto ti, Kriste, voláme: * Sláva tebe, Pane, dobrodinec nás všetkých.

_Verš: Ch_váľte ho bubnom a tancom, * chváľte ho lýrou a flautou.

So slzami išli ženy na tvoj hrob vyliať voňavky, * ale radosťou sa naplnili ich ústa, * keď volali: Pán vstal z mŕtvych.

_Verš: Ch_váľte ho ľubozvučnými cimbalmi, chváľte ho jasavými cimbalmi; všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.

Všetky národy, všetky pokolenia, oslavujte Krista, nášho Boha. * Dobrovoľne trpel muky smrti na kríži, * na tri dni zostúpil k zosnulým * a slávne povstal z hrobu. * Pokloňme sa jeho vzkrieseniu.

_Verš: P_ovstaň, Pane, Bože, zdvihni svoju ruku, * nezabúdaj na úbohých.

Kriste, bol si ukrižovaný a pochovaný, * pretože takto si chcel premôcť vládcu smrti. * Vzkriesený si bol v sláve, ako Boh a Vládca. * Pre zásluhy svojej smrti udeľ všetkým hojné milosti.

_Verš: O_slavovať ťa budem, Pane, celým svojím srdcom * a vyrozprávam všetky tvoje diela zázračné.

Nespravodliví ľudia, zapečatili ste kameň * a najväčší zázrak nechcete prijať? * Strážcovia videli, ako Pán vstal z hrobu, * no vy ste im rozkázali, aby vraveli: * Spali sme, i prišli jeho učeníci a ukradli Ježišovo telo! * No Kristovo telo, zamotané v plachtách nikto neukradol. * On sám vstal z mŕtvych ako Boh, * zanechal v hrobe plachty, v ktorých bol uložený. * Poďte, Židia, a pozrite si prázdny hrob Víťaza nad smrťou. * On ľuďom daroval večný život.

Sláva, 3. hlas

Učeníci odmietli uveriť Márii Magdaléne, * ktorá im zvestovala, * že Spasiteľ vstal z mŕtvych a jej sa zjavil. * Ale po výčitke, že majú tvrdé srdcia, * vyzbrojení darom zázrakov boli poslaní hlásať evanjelium. * A ty, Pane, odišiel si k Otcovi, prameňu svetla, * oni všade hlásali slovo * a potvrdzovali ho znameniami. * Preto aj my nimi osvietení, * oslavujeme tvoje zmŕtvychvstanie, ** láskyplný Pane.

I teraz, 2. hlas

Preblahoslavená si, Bohorodička, Panna, * lebo ten, čo si z teba život vzal, * premohol peklo a vzkriesil Adama. * Odstránil kliatbu a vyslobodil Evu. * Zničil smrť a my sme ožili. * Preto radostne volajme: * „Zvelebený si, Kriste, Bože náš, * že taká bola tvoja vôľa, sláva tebe.“

Kňaz: Sláva tebe, ktorý si nám zjavil svetlo.

Veľké slávoslovie

Sláva Bohu na nebi * a mier na zemi. * V ľuďoch dobrá vôľa. * Chválime ťa, velebíme ťa. * Klaniame sa ti, oslavujeme ťa. * Dobrorečíme ti pre nesmiernu tvoju slávu, Pane a Kráľu nebeský, * Bože, Otče, všemohúci Vládca, * Pane náš a jednorodený Synu, Ježišu Kriste i Svätý Duchu, Pane Bože. * Baránku Boží, Synu Otca. * Ty, čo snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami. * Ty, čo snímaš hriechy sveta, prijmi naše modlitby. * Ty, čo sedíš po pravici Otcovej, zmiluj sa nad nami. * Len ty sám si svätý, ty jediný si Pán, * Ježiš Kristus v sláve Boha Otca. Amen. * Každý deň ťa budeme velebiť a tvoje meno chváliť navždy a naveky. * Ráč nás, Pane, v tento deň zachrániť od hriechu. * Velebíme ťa, Pane, Bože otcov našich. * Chválime a oslavujeme tvoje meno na veky. Amen. * Preukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo, lebo dúfame v teba. * Blahoslavený si, Pane, nauč nás svoje pravdy. * Blahoslavený si, Vládca, daj nám porozumieť svojim pravdám. * Blahoslavený si, Svätý, osvieť nás svojimi pravdami. * Pane, bol si naše útočisko z pokolenia na pokolenie. * Riekol som: Pane, zmiluj sa nado mnou a uzdrav moju dušu, lebo som sa prehrešil proti tebe. * Pane, k tebe sa utiekam. * Nauč ma plniť tvoju vôľu, lebo ty si môj Boh. * Veď u teba je zdroj života a v tvojom svetle uzrieme svetlo. * Svoju milosť daj tým, čo ťa poznajú.

Svätý Bože, svätý Silný, svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)

Sláva, i teraz:

Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.

Svätý Bože, svätý Silný, svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.

Tropár, 2. hlas

Pane, slávne si z hrobu vstal * a okovy pekla si roztrhal. * Zrušil si náš rozsudok smrti. * Zbavil si nás nepriateľských nástrah. * Kriste, plný milosrdenstva, * prišiel si aj k apoštolom * a poslal si ich hlásať evanjelium. * Skrze nich si daroval pokoj svetu.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša túto ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (12x)

Sláva, i teraz:)

Kňaz: Zmiluj sa, Bože, nad nami pre svoje veľké milosrdenstvo, prosíme ťa, vypočuj nás a zmiluj sa.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (3x)

Kňaz: Prosíme ťa aj za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa metropolitu (povie meno) i za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za slúžiacich a posluhujúcich v tomto svätom chráme, za našich duchovných otcov a za všetkých našich bratov v Kristovi.

Kňaz: Prosíme ťa aj za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu.

Kňaz: Prosíme ťa aj za prítomný ľud, ktorý od teba očakáva veľké a hojné milosrdenstvo, za našich dobrodincov i za všetkých pravoverných kresťanov.

Kňaz: Lebo ty si Boh milostivý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša túto ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (12x)

Sláva, i teraz:)

Vykonajme našu rannú modlitbu k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Celý deň prežitý v dokonalosti, svätosti, pokoji a bez hriechu prosme si od Pána.

Po každej prosbe zbor spieva: Daruj nám, Pane.

Anjela pokoja, verného sprievodcu a ochrancu našej duše i tela prosme si od Pána.

Odpustenie a oslobodenie z našich hriechov a previnení, prosme si od Pána.

Dobro a úžitok pre naše duše a pokoj pre svet prosme si od Pána.

Aby sme zostávajúce dni nášho života prežili v pokoji a kajúcnosti, prosme si od Pána.

Pokojné kresťanské dovŕšenie nášho života, bez bolesti a zahanbenia, dobrú odpoveď na prísnom Kristovom súde prosme si od Pána.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz zvoláva:

Lebo ty si dobrý a láskyplný Boh, tebe, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, vzdávame slávu teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kňaz: Pokoj všetkým!

Ľud: I tvojmu duchu.

Diakon: Skloňte si hlavy pred Pánom.

Ľud: Pred tebou, Pane.

A kňaz hovorí potichu túto modlitbu:

Najsvätejší Pane, ktorý žiješ na výsostiach a svojím vševidiacim okom sleduješ každú bytosť, pred tebou sme sklonili svoju dušu i telo. A prosíme ťa, Svätý svätých: požehnaj nás svojou neviditeľnou rukou zo svojho svätého príbytku. Vo svojej dobrote a láske odpusť nám všetky poklesky vedomé i nevedomé. A našej duši i telu udeľ potrebné milosti.

Kňaz: Lebo ty nás miluješ a chrániš, Bože náš, tebe, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, vzdávame slávu teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Diakon: Premúdrosť!

Ľud: Požehnaj nás.

Kňaz: Požehnaný je Kristus, náš Boh, v každom čase, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen. Upevni, Bože, pravú vieru na veky vekov.

Kňaz: Presvätá Bohorodička, zachráň nás.

Ľud: Čestnejšia si ako cherubíni a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, bez porušenia si porodila Boha Slovo, opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.

Kňaz: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe.

Ľud: Sláva Otcu i Synu, i Svätému Duchu. I teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen. Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.

Kňaz: Kristus, ktorý vstal z mŕtvych, náš pravý Boh, na prosby svojej prečistej Matky, svätých, slávnych a všechválnych apoštolov, svätej mučenice Akvilíny, svätého Trifylia, biskupa cyperskej Leukosie a všetkých svätých, nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás.

Ľud: Amen.

Ak sa nemodlí kňaz, berieme: Čestnejšia si: Sláva i teraz: Pane, zmiluj sa (3x) Požehnaj. Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. Amen. Ornament