Ornament

Pán povedal svojim učeníkom: „Viete, že o dva dni bude Pascha a Syn človeka bude vydaný, aby ho ukrižovali.” Vtedy sa zhromaždili veľkňazi a starší ľudu v dvorane veľkňaza, ktorý sa volal Kajfáš, a uzniesli sa, že Ježiša podvodne chytia a zabijú. Ale hovorili: „Nie vo sviatok, aby sa ľud nevzbúril.” Keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona Malomocného, pristúpila k nemu žena s alabastrovou nádobou vzácneho myra a vyliala mu ho na hlavu, ako sedel pri stole. Keď to videli jeho učeníci, hnevali sa a hovorili: „Načo takéto mrhanie? Veďsa to mohlo draho predať a rozdať chudobným.” Ježiš to spozoroval a povedal im: „Prečo trápite túto ženu? Urobila mi dobrý skutok; veď chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa nemáte vždy. Keď mi vyliala toto myro na telo, urobila to na môj pohreb. Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať toto evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila.” Vtedy jeden z Dvanástich – volal sa Judáš Iškariotský – odišiel k veľkňazom a vyzvedal sa: „Čo mi dáte a ja vám ho vydám?” Oni mu určili tridsať strieborných. A od tej chvíle hľadal príležitosť vydať ho. V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov prišli k Ježišovi učeníci a spytovali sa ho: „Kde ti máme pripraviť veľkonočnú večeru?” On povedal: „Choďte do mesta k istému človekovi a povedzte mu: Učiteľ odkazuje: Môj čas je blízko, u teba budem jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka.” Učeníci urobili, ako im Ježiš rozkázal, a pripravili veľkonočného baránka. Keďsa zvečerilo, zasadol s Dvanástimi za stôl. Ježiš vo vedomí, že mu Otec dal do rúk všetko a že od Boha vyšiel a k Bohu odchádza, vstal od stola, zobliekol si odev, vzal plátennú zásteru a prepásal sa. Potom nalial vody do umývadla a začal umývať učeníkom nohy a utierať zásterou, ktorou bol prepásaný. Tak prišiel k Šimonovi Petrovi. On mu povedal: „Pane, ty mi chceš umývať nohy?” Ježiš mu odpovedal: „Teraz ešte nechápeš, čo robím, ale neskôr pochopíš.” Peter mu povedal: „Nikdy mi nebudeš umývať nohy!” Ježiš mu odpovedal: „Ak ťa neumyjem, nebudeš mať podiel so mnou.” Šimon Peter mu vravel: „Pane, tak potom nielen nohy, ale aj ruky a hlavu!” Ježiš mu na to: „Kto sa okúpal, potrebuje si umyť už len nohy a je celý čistý. A vy ste čistí, ale nie všetci.” Vedel totiž, kto ho zradí, – preto povedal: „Nie všetci ste čistí.” Keď im umyl nohy a obliekol si odev, znova zaujal miesto pri stole a povedal im: „Chápete, čo som vám urobil? Vy ma oslovujete: ,Učiteľ’ a: ,Pane’ a dobre hovoríte, lebo to som. Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám. Veru, veru, hovorím vám: Sluha nie je väčší, ako jeho pán, ani posol nie je väčší ako ten, kto ho poslal. Keď to viete, ste blažení, ak podľa toho aj konáte. A keď jedli, povedal: „Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí.” Veľmi osmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: „Som to azda ja, Pane?” On odpovedal: „Kto so mnou namáča ruku v mise, ten ma zradí. Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človekovi, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.” Aj jeho zradca Judáš sa opýtal: „Som to azda ja, Rabbi?” Odpovedal mu: „Sám si to povedal.” Pri večeri vzal Ježiš chlieb, požehnal ho, lámal a dával učeníkom, hovoriac: „Vezmite a jedzte: toto je moje telo.” Potom vzal čašu, vzdával vďaky a dal im ju, hovoriac: „Pite z nej všetci: toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov. Hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z tohto plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť s vami nový v kráľovstve svojho Otca.” Potom zaspievali chválospev a vyšli na Olivový vrch. Vtedy im Ježiš povedal: „Vy všetci tejto noci odpadnete odo mňa, lebo je napísané: ‚Udriem pastiera a stádo oviec sa rozpŕchne.’ Ale keď vstanem z mŕtvych, predídem vás do Galiley.” Peter mu povedal: „Aj keby všetci odpadli od teba, ja nikdy neodpadnem.” Ježiš mu odvetil: „Veru, hovorím ti: Tejto noci skôr, ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.” Peter mu povedal: „Aj keby som mal umrieťs tebou, nezapriem ťa.” Podobne hovorili aj ostatní učeníci. Tu Ježiš prišiel s nimi na pozemok, ktorý sa volá Getsemani, a povedal učeníkom: „Sadnite si tu, kým neodídem tamto a nepomodlím sa.” Vzal so sebou Petra a oboch Zebedejových synov. I doľahol naňho smútok a úzkosť. Vtedy im povedal: „Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte so mnou!” Trochu poodišiel, padol na tvár a modlil sa: „Otče môj, ak je to možné, nech ma minie táto čaša. No nie ako ja chcem, ale ako ty.” Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho. A on sa v smrteľnej úzkosti ešte vrúcnejšie modlil, pričom mu pot stekal na zem ako kvapky krvi. Vstal od modlitby. Keď sa vrátil k učeníkom, našiel ich spať. I povedal Petrovi: „To ste nemohli ani hodinu bdieť so mnou? Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia! Duch je síce ochotný, ale telo slabé.” Znova odišiel a modlil sa: „Otče môj, ak ma táto čaša nemôže minúť a musím ju piť, nech sa stane tvoja vôľa.” A keď sa vrátil, zasa ich našiel spať: oči sa im zatvárali od únavy. Nechal ich, znova sa vzdialil a tretí raz sa modlil tými istými slovami. Potom prišiel k učeníkom a povedal im: „Teraz už spite a odpočívajte! Hľa, prišla hodina; Syna človeka už vydávajú do rúk hriešnikov. Vstaňte, poďme! Pozrite, môj zradca sa priblížil.” A kým ešte hovoril, prišiel Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním veľký zástup s mečmi a kyjmi, ktorý poslali veľkňazi a starší ľudu. Jeho zradca im dal znamenie: „Koho pobozkám, to je on; toho chyťte!” A hneď pristúpil k Ježišovi a povedal: „Raduj sa, Rabbi!” A pobozkal ho. Ježiš mu povedal: „Priateľu, načo si prišiel!?” Vtedy pristúpili, položili na Ježiša ruky a zajali ho. Tu jeden z tých, čo boli s Ježišom, vystrel ruku, vytasil meč, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho. Ježiš mu povedal: „Daj svoj mečna jeho miesto! Lebo všetci, čo sa chytajú meča, mečom zahynú. Alebo si myslíš, že by som nemohol poprosiť svojho Otca a on by mi hneď poslal viac ako dvanásť plukov anjelov? Ale ako by sa potom splnili Písma, že to má byť takto?” V tú hodinu povedal Ježiš zástupom: „Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca, aby ste ma zajali. Deň čo deňsom sedával a učil v chráme, a nezajali ste ma.” Toto všetko sa stalo, aby sa splnili písma Prorokov. Vtedy ho všetci učeníci opustili a rozutekali sa. Tí, čo Ježiša zajali, odviedli ho k veľkňazovi Kajfášovi, kde sa zhromaždili zákonníci a starší. Peter šiel zďaleka za ním až do veľkňazovho dvora. Vošiel dnu a sadol si k sluhom: chcel vidieť, ako sa to skončí. Veľkňazi a celá veľrada zháňali krivé svedectvo proti Ježišovi, aby ho mohli odsúdiť na smrť. Ale nenašli, hoci vystúpilo mnoho falošných svedkov. Napokon prišli dvaja a hovorili: „Tento povedal: ‚Môžem zboriťBoží chrám a za tri dni ho postaviť.’” Tu vstal veľkňaz a spýtal sa ho: „Nič neodpovieš na to, čo títo svedčia proti tebe?!” Ale Ježiš mlčal. Veľkňaz mu povedal: „Zaprisahám ťa na živého Boha, aby si nám povedal, či si Kristus, Boží Syn.” Ježiš mu odvetil: „Sám si to povedal. Ale hovorím vám: Odteraz uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch.” Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: „Rúhal sa! Načo ešte potrebujeme svedkov? Sami ste teraz počuli rúhanie. Čo na to poviete?” Oni odpovedali: „Hoden je smrti!” Potom mu pľuli do tváre a bili ho päsťami, iní ho zauškovali a hovorili: „Prorokuj nám, Kristus, kto ťa udrel!” Peter sedel vonku na nádvorí. Prišla k nemu ktorási slúžka a povedala: „Aj ty si bol s Ježišom Galilejským!” Ale on pred všetkými zaprel: „Neviem, čo hovoríš.” Keď vyšiel k bráne, videla ho iná a povedala tým, čo tam boli: „Aj tento bol s Ježišom Nazaretským!” On znova zaprel s prísahou: „Nepoznám toho človeka.” O chvíľku pristúpili tí, čo tam stáli, a povedali Petrovi: „Veru, aj ty si z nich, veď aj tvoja reč ťa prezrádza!” Vtedy sa začal zaklínať a prisahať: „Nepoznám toho človeka.” A vtom zaspieval kohút. Tu sa Peter rozpamätal na slovo, ktoré mu bol povedal Ježiš: „Skôr ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.” Vyšiel von a horko sa rozplakal. Keď sa rozodnilo, veľkňazi a starší ľudu sa uzniesli, že Ježiša vydajú na smrť. Preto ho spútaného odviedli a odovzdali vladárovi Pontskému Pilátovi.

Ornament